Tento rozhovor je súčasťou nášho najnovšieho vydania knižnej série HIKEMATES. Ak si ho chceš prečítať celý, nájdeš ho iba v knihe HIKEMATES.
Počas štyridsiatich dvoch dní v roku 1967 Art Davidson spolu s Rayom Genetom a Daveom Johnstonom úspešne absolvovali zimný prvovýstup na najvyšší severoamerický vrch Denali (6190 m n. m.). Aby dosiahli vrchol, bojovali s desivým vetrom, intenzívnym snežením a krutými mrazmi. Pri zostupe ich uväznila týždeň trvajúca búrka s pocitovou teplotou mínus sto stupňov Celzia. Nik už neveril, že by mohli prežiť. Aj o tom, ako sa im to podarilo, napísal Art knihu Sto pod nulou, ktorá sa stala klasikou horolezeckej literatúry.
Art tiež celý život pomáha chrániť divočinu, podnietil vznik prvého aljašského štátneho parku Chugach a bojuje za práva pôvodných obyvateľov. V roku 2022 zasvätil svoj život záchrane životov na Ukrajine.
Pomohlo ti chodenie po horách dospieť?
Myslím si, že jednou z vecí, ktoré ma počas môjho pobytu v horách zmenili, je to neuveriteľné puto, ktoré si v nich môžeš vytvoriť s ľuďmi, s ktorými si. Jeden horolezec o tom hovoril ako o bratstve lana. Dnes by som dúfal, že by povedal bratstvo alebo sesterstvo lana. Je to také puto, že by ste pre svojho kamaráta riskovali život. A viete, že on by tiež urobil všetko, čo môže, aby pomohol vám.
Nemyslím si, že musíte absolvovať zimný horolezecký výstup, aby ste si to zažili. Akákoľvek skúsenosť, ktorá vám ukáže toto spojenie s ostatnými, je veľmi cenná. Rozvíja našu empatiu. Aby sme nežili len pre seba, pre Arta Davidsona.
Ako si si vyberal, s kým pôjdeš na horolezeckú výpravu? Nielen na Denali ste so svojimi životmi záviseli jeden od druhého.
Je dobré ísť s ľuďmi, s ktorými si rozumieš, pretože keď ste unavení a hladní, začnete si navzájom liezť na nervy. Takže sa ich snažíš vopred spoznať, ísť spolu najprv na menšiu túru.
Z času na čas som liezol s niekým, koho som nepoznal. Raz som šiel s horolezcom, ktorému išlo len o vlastné ego. Chcel zistiť, či dokáže byť prvý na vrchole. Nebol by to pre neho zážitok, ak by sa len podelil o deň s novým priateľom, ako som bol ja, alebo by si iba užil hory. Zaujímalo ho len: „Ako rýchlo by som sa mohol dostať na vrchol? A môžem sa tam dostať rýchlejšie ako tento Art Davidson?“ No, on bol nebezpečný parťák. Už nikdy som s ním neliezol.
V memoároch si písal, že bolo pekné liezť v čase, keď sa hory nekategorizovali na rôzne obťažnosti a nerobili sa z nich preteky.
Mám šťastie, že som bol na Aljaške, kde je toľko divokých miest a hôr, a že som lozil v čase, keď to bolo menej o nejakých úspechoch. Nikoho nezaujímalo, či si vyliezol na nejakú horu. Robili sme to pre zážitok s priateľmi. Teraz sú tu horolezecké časopisy, sponzoring a súťaže.
V istom zmysle to bolo obdobie nevinnosti. Neexistovali príležitosti stať sa slávnym. Vždy bolo príjemné mať uznanie od seberovných, keď ostatní lezci ocenili to, čo si robil. Uvedomujem si, že pochádzam z inej éry, ale je mi jedno, či má každý sklon na hore číselné hodnotenie: „Aha, vyliezol som osmičku tuto, desiatku tamto.“ Uznávam však, že ľudia sú rôzni, a to je v poriadku.
Ako sa ešte zmenilo horolezectvo od šesťdesiatych rokov?
Jednou z úžasných zmien je, že dnes do hôr chodí veľa mladých žien. Venujú sa horolezectvu, turistike či kempovaniu. Keď som bol mladý, bolo ich veľmi málo. Ja by som vtedy mal rád spoločníčku, ktorá rada chodí na túry, stanuje a lezie.
Ďalšou zmenou v horolezectve od šesťdesiatych rokov sú technológie. Dnes má každý mobilný telefón. Ľudia môžu ľahko zistiť, či sa blíži búrka. Za mojich čias sme museli čítať z mrakov, aby sme vedeli, kedy sa mení počasie. Keď sme videli vysoké cirusové mraky, vedeli sme, že by sme sa mali pripraviť na vietor a sneh. Ako viete, v horách sa počasie môže veľmi rýchlo zmeniť, čo sa nám aj stalo. Keby sme mali mobilné telefóny, keď sme v zime liezli na Denali, mohli sme niekomu zavolať a dozvedieť sa, že sa blíži veľká búrka. Nezastihol by nás vietor a nemuseli by sme ísť pod ľad, aby sme prežili. Pravdepodobne by som nemal knihu s názvom Sto pod nulou. A teraz by sme sa nerozprávali.
Pokračovanie rozhovoru nájdeš v našej najnovšej knihe HIKEMATES!
Pridaj komentár