Tento rozhovor je súčasťou 5. vydania nášho Hikemates Magazínu o horách a ľuďoch. Ak si ho chceš prečítať celý, objednaj si náš skvelý tlačený magazín!
S chatárom Zbojníckej chaty Mikim Knižkom sme sa dohadovali na rozhovor tri razy. Prvý raz nám ho zmarila snehová kalamita, v ktorej pod Tatrami havarovalo 30 vozidiel. Ďalšie dva razy zase mohutná víchrica s nárazovým vetrom do 160 kilometrov za hodinu. Toto interview, rovnako ako aj jeho téma ekologizácie horských chát, sú skrátka projekty vyžadujúce trpezlivosť.
Na štvrtý raz nám to vyšlo. Mimochodom, existuje také počasie, keď na chatu nevyjdú ani nosiči?
Naši nosiči chodia skoro stále. Máme pár takých, čo sú dobrí na lyžiach, takže vyjdú aj v zlom počasí, len si vezmú menší náklad. Ale keď je naozaj veľmi zle, radšej ich stopneme. Turistov však stopnúť nevieme, čiže často sa nájde ktosi, kto k nám príde aj v katastrofálnych podmienkach.
Za ten čas, čo si na Zbojníčke chatárom, ako najdlhšie ste ostali odrezaní od sveta?
Možno na päť či šesť dní. Ale keď je hrozné počasie, na chate prakticky nemáme ľudí, čiže to nie je veľký problém.
Si v polovici svojho prvého päťročného kontraktu na Zbojníčke. Čo sa ti zatiaľ podarilo na chate zmeniť?
Myslím si, že sme spravili veľa práce. Vymenili sme hlavný hromozvod, ktorý bol nefunkčný, dorobili elektrinu a celú ju podrobili revízii. Zmenili sme spôsob plynofikácie chaty. Predtým boli bomby uložené pod každým zariadením, čo je podľa dnešných noriem nepriechodné. Dnes máme bomby uložené za chatou a k spotrebičom vedú len rozvody. Na kompletku sme vymenili aj kuchyňu. Doba covidová priniesla maximálny dôraz na hygienu. Pôvodnú drevenú linku sme vymenili za nerezovú, kúpili sme aj umývačku riadu.
A čo zelené projekty?
Vlani v októbri sa nám napríklad podarilo zrealizovať veľký projekt, ktorý zasponzorovali Slovenské elektrárne. Získali sme 39 nových solárnych panelov, spolu s meničom a batériami.
Čo to v praxi prinieslo?
Panely sme mali aj predtým, no nedokázali vyrobiť toľko elektriny. V období, keď na chatu svietilo menej slnka, sme museli každý deň púšťať dieselový agregát aj na niekoľko hodín. Nebol som s tým stotožnený, že v takom krásnom horskom prostredí vyrábame splodiny. Nemáme nejakú presnú štatistiku, ale po novom sme v tých najtemnejších mesiacoch, teda od novembra do januára, púšťali agregát možno každý piaty-šiesty deň. A teraz, keď sa slnko objavuje častejšie, ho už nezapíname takmer vôbec.
Starý systém solárnych panelov ste odstránili?
Nie, využívame ho ako záložný, vlastne máme teraz dva separátne systémy. Tentoraz sme však panely rozmiestnili nielen na strechu, ale na tri svetové strany, takže vieme zachytávať slnečnú energiu viac hodín. Elektrinu vyrábame, len čo sa do chaty oprú prvé ranné lúče.
V jednom rozhovore pred prevzatím Zbojníčky si spomínal, že veľkou výzvou budú nové toalety. Zatiaľ tu však máte staré latríny…
Áno, to bol možno hlavný cieľ, ktorý som si vytýčil. S tým, ako na horskej chate spraviť ekologické WC, však bojujeme nielen my, ale aj chaty inde vo svete. Vo vyšších nadmorských výškach sa totiž mnohé štandardné techniky, na ktorých fungujú biologické čističky, nedajú použiť. Na iné je zase potrebné veľa elektriny a vody.
Takže momentálne hľadáme riešenie, ktoré by bolo šetrné k prírode a zároveň fungovalo vo výške 1960 metrov nad morom a s obmedzenými zásobami vody a elektriny. Asi napokon budeme musieť vyrokovať nejaký kompromis so štátom, keďže normy, ktoré platia dole, sa tu jednoducho nedajú uplatniť. V každom prípade je však naším cieľom, aby sme tento druh odpadu spracovali do podoby, v ktorej nebude škodiť životnému prostrediu. Ale je to proces, ktorý chce trpezlivosť.
Aké sú ďalšie ekologické výzvy na horskej chate?
…….
Pokračovanie tohto rozhovoru si môžeš prečítať v našom tlačenom Hikemates magazíne. Je plný inšpiratívnych článkov, veľkých mien z outdoor sveta doplnených krásnymi grafikami a fotkami. Objednaj si ho aj ty ako najlepšie čítanie na celé leto. Nájdeš ho tu!
Pridaj komentár