Hady na slovenských horách – treba sa ich báť?

0 Shares

prichádzajúcou jarou sa prebúdza zo zimy nielen okolitá krajina, ale aj jej obyvatelia – živočíchy. Turisti môžu na jar vidieť prvé hady, ktoré v mnohých z nás vyvolávajú strach. Kde môžete naraziť na hadov? Ako postupovať pri stretnutí alebo po uhryznutí hadom?

Kde možno stretnúť hada?

Turisti môžu počas prvých jarných slnečných dní vidieť rôzne druhy hadov. Tieto živočíchy sa ešte v zime ukladajú na zimný spánok, ktorý trvá od konca októbra, až do začiatku apríla. Po prebudení vyhľadávajú miesta s dostatkom svetla a potravy. Takéto miesta sa často nachádzajú v blízkosti turistických chodníkov a preto treba byť obzvlášť obozretný, aby nedošlo k stretu s nimi. V prípade nebezpečenstva sa hady bránia pred človekom uhryznutím.

Lúky, rúbaniská, turistické chodníky či kamenisté priestranstvá

Hady, podobne ako jašterice patria k živočíchom, ktoré nemajú stálu telesnú teplotu a preto potrebujú na pohyb dostatočné teplo. To získavajú vyhrievaním sa na rôznych slnečných priestranstvách, ako sú lúky, rúbaniská a rôzne kamenisté priestranstvá. V prípade, že sa nachádzate v blízkosti takýchto miest, venujte zvýšenú pozornosť práve prítomnosti hadov.

V našich národných parkoch sa vyskytujú nasledovné 3 druhy hadov: užovka obojková, užovka hladkávretenica severná.

Nepohybujte sa mimo turistického chodníka

Súčasťou obozretného správania sa je určite aj obmedzenie svojho pohybu iba na značené turistické trasy. V kroví, tráve, skalách, kam ľudia zavítajú menej často je totiž určite pravdepodobnejšie, že had nájde svoje kľudné útočisko. V členitom prostredí pre vás bude „neviditeľný“ a tým aj nebezpečnejší.

Podobne ako hady sa na slnku vyhrievajú aj jašterice (Autor: Michaela Kručayová, 2020)

Nejedovatá užovka obojková

Užovka obojková je náš najznámejší nejedovatý had. Tento had sa vyskytuje predovšetkým v blízkosti vodných tokov a vo vlhkých lesoch. Na rozdiel od iných druhov hadov je užovka obojková menej plachá a dokonca ju môžete pozorovať aj v blízkosti ľudských obydlí. Pri strete s človekom sa pokúša o útek a dokáže sa dokonca plaviť na vode. V prípade, že cíti nebezpečenstvo, zvinie sa a začne výhražne syčať.

Pokiaľ syčanie nepostačí na obranu, začne vypúšťať páchnucu tekutinu. Ak je aj táto ochrana nedostatočná, užovka začne predstierať, že je mŕtva. V našich pohoriach je užovka obojková pomerne bežným druhom a možno ju pozorovať v nižších nadmorských výškach vo Vysokých Tatrách, ale aj v Malej a Veľkej Fatre.

Užovka obojková vyhľadáva vodné toky (Autor: Jupis , 2018)

Nejedovatá užovka hladká

Užovka hladká je podobne ako vyššie spomínaný druh, nejedovatý had, ktorý sa kvôli svojmu vzhľadu často zamieňa s vretenicou severnou. Tento druh mimoriadne obľubuje kamenné priestranstvá, ako sú skalnaté vyvýšeniny, kameňolomy a kamenisté stráne. Svoju potravu zabíja tým, že sa okolo nej ovíja. V prípade ohrozenia človekom je agresívna a bráni sa uhryznutím. Vyskytuje sa v nadmorských výškach do 1100 m n. m. vo Vysokých a Západných Tatrách, ale taktiež aj v Malej a Veľkej Fatre.

Užovka hladká je vzhľadovo podobná vretenici severnej (Autor: Sihery, 2021)

Jedovatá vretenica severná

Vretenica severná je jediný jedovatý had na území Slovenska. Tento druh sa vyskytuje predovšetkým na rúbaniskách, kamenistých stráňach, v blízkosti kosodreviny a vzácne aj v blízkosti horských chát. Počas dňa sa vretenice vyhrievajú na slnku v blízkosti úkrytov, do ktorých sa v prípade ohrozenia ukrývajú. Pokiaľ je ohrozená, začne sa výhražne zvíjať a syčať.

Ak nebezpečenstvo neustále pretrváva, tak sa v obrane vydáva do protiútoku. V prípade, že je zašliapnutá, hryzie takmer okamžite a niekedy aj viackrát. Na území Slovenska sa vyskytuje takmer na celom severe, pričom obľubuje predovšetkým nadmorské výšky nad 700 m n. m. V našich horách sa nachádza najmä vo Vysokých a Západných Tatrách, ako aj v Malej a Veľkej Fatre.

Hrdzavo sfarbená vretenica severná (Autor: Michaela Kručayová, 2020)

Ako postupovať pri stretnutí s hadom?

Pokiaľ stretnete hada, tak sa musíte hlavne ukľudniť. Žiadne stresy a strachy, ale zachovať chladnú hlavu. Hady sú plaché zvieratá, ktoré človeka považujú za predátora a preto neútočia, kým nie sú bezprostredne ohrozené. Alebo, ak sa cítia uväznené a nie je pre nich úniková cesta. V prípade, že narazíte na hada, tak si ho nevšímajte, nedráždite ho, keď tak ho pozorujte z bezpečnej vzdialenosti a on sa vydá svojou cestou.

Zároveň treba doplniť, že na Slovenskú sú hady chránené zákonom a preto ich nie je povolené ani chytať. Uhryznutie človeka nastáva najmä po tom, čo sa ľudia snažia spraviť fotografiu a približujú sa k hadovi na príliš malú vzdialenosť.

Had nemusí pri uhryznutí využiť jed

Treba však upozorniť, že aj prípadné uhryznutie hadom nemusí byť hneď nebezpečné. Náš jediný jedovatý had vretenica severná často pri uhryznutí ani nevyužíva samotný jed, pretože si ho šetrí na lov koristi. Ak by do vás skutočne vpustil jed, spoznali by ste to takmer okamžite. Prvými príznakmi sú bolesť a opuch miesta vpichu. Ten sa postupne šíri celým telom a rovnako sa zvyšuje aj nevoľnosť. Z týchto dôvodov je potrebné po uhryznutí dodržiavať isté zásady.

Útok užovky (Autor: Branislav Turčina, 2013)

Čo robiť, ak vás had uhryzne?  

Po uhryznutí hadom je potrebné zachovať pokoj. Ako prvé je nutné upokojiť uhryznutého a postarať sa o to, aby sa takáto osoba vôbec nehýbala. Znepokojenie a prílišné pohyby spôsobujú rýchlejší pohyb jedu v tele. Ideálne je uhryznutú osobu posadiť a venovať sa ďalšiemu postupu.

Po upokojení je potrebné zavolať záchrannú službu, ktorej musíte povedať približný čas uhryznutia hadom a ideálne aj vzhľad hada. Takouto formou vedia záchranári určiť, či sa jednalo o jedovatú vretenicu alebo o nejedovatý druh. V prípade, že musíme čakať na záchrannú službu dlhšiu dobu, je vhodné použiť aj voľnú bandáž.

Podškrcovanie miesta uhryznutia sa neodporúča

Ak ste niekde počuli, že by danú časť tela, ktorá bola uštipnutá bolo potrebné „podškrtiť“ opaskom alebo kusom látky a tým obmedziť prietok potenciálne jedom otrávenej krvi do zvyšku tela, tento postup je už dávno vyvrátený. A podškrcovanie sa určite neodporúča, pre možný vznik trombóz alebo alebo prílišnú intoxikáciu danej partie tela.

Čo rozhodne nerobiť pri uhryznutí hadom, je vysávanie jedu alebo prípadné rozrezávanie rany. Rovnako sa neodporúča ani užitie liekov od bolesti alebo prípadne zvýšenie príjmu tekutín. Pacient by v takýchto prípadoch mohol zvracať alebo zhoršiť intoxikáciu.

Vrtuľník záchrannej služby (Autor: Dnesky, 2021)

Hadov sa netreba báť

Na záver musíme zhodnotiť, že hady sú zvieratá, ktorých sa nemusíme báť, avšak pri kontakte s nimi musíme byť obozretní. Väčšina uhryznutí je spôsobených v dôsledku nedbalej ľudskej činnosti a preto je potrebné, aby ľudia rešpektovali pokoj týchto živočíchov. Samotné úmrtia spôsobené hadmi sú na Slovensku veľmi vzácne a preto by sme sa mali aj naďalej snažiť uľahčiť prácu záchrannej služby a ľuďom pracujúcim v nemocniciach.   

Aj tento blog napísal náš blogger Michal Marko, ktorý sa venuje flóre a faune našich hôr. Ak sa chceš aj ty pridať k našim bloggerom, ozvi sa nám na email zuzka@hikemates.com.

Redakcia Hikemates

Pripravujeme pre vás tie najlepšie články o prírode, vybavení a tipoch na výlety.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *