Hochschwab – tip na trip do Álp na otočku z Bratislavy

Tento inšpiratívny blog o parádnom výlete na skok od Bratislavy napísala šikovná baba Miška Krajanová.

Nádherné vápencové pohorie s nezabudnuteľnými panoramatickými výhľadmi, kamzíkmi pasúcimi sa na pláňach a rozkvitnutých lúkach, ktoré sa nachádza necelé tri hodiny od Bratislavy. Ak patríte k ľudom, ktorí neholdujú masovej turistike, tak Hochschwab je presne to čo hľadáte. Najvyšší vrchol má rovnaký názov ako pohorie samé, teda Hochschwab s nadmorskou výškou 2 277m.n., ale poďme pekne poporiadku.

Bratislava – Gasthof Bodenbauer

Cesta z Bratislavy trvá cca 2,5 – 3 hodiny. Viedeň – Graz – Thorl – Sankt Ilgen.
Zaparkovali sme na parkovisku pri hostinci Gasthof Bodenbauer (884 m.n) a odtiaľ vyrážame na našu celodennú túru. Túra začína vo výške 884 m. n. m. z čoho vyplýva, že nás čaká celkom slušné prevýšenie. Na výstup na vrchol máme niekoľko možností, my si vyberáme prechod dolinou Trawiestal.
Trasa: Gasthof Bodenbauer – dolina Trawiestal – Vogauer Kreuz – G´hackte (ferrata) – Fleischer Biwakschatel – Hochschwab – Schiestlhaus – Fleischer Biwakschatel – Hochwart – Häuselalm – Gasthof Bodenbauer.

Parametre trasy na Hochschwab

S úsmevom sa vydávame do doliny Trawiestal, spočiatku kráčame štrkovou cestou, no po chvíli prichádzame k skalnej stene, kde začneme prudko stúpať lesom. Asi po hodine sa dostaneme na čistinku, kde stretávame prvých dvoch turistov. Kráčame dolinou, popod skalné steny, terén sa pomaly mení a pod nohami nám škrípe suť. Ani sa nenazdáme a stúpame do sedla na konci doliny.

Popri prameni ďalej na Hochschwab

Prichádzame  k prameňu G- hackburnn, ktorý vyviera do malého dreveného válova. Na tomto mieste si môžeme doplniť vodu.Dostávame sa k rázcestiu zvanému Vogauer Kreuz ( 1785m ), je tam umiestnený veľký drevený kríž. Cesta sa tu delí na dva smery. My pokračujeme strmým žľabom, ferratou G´hackte (1900),je to jedna z najkrajších častí tejto túry. Ferrata sa prvýkrát pre verejnosť otvorila v roku 1901 a je označovaná  obtiažnosťou A/B.

Ferrata na Hochschwab

Stojíme pod ferratou a pozeráme čo nás čaká, je to ako cesta do neba, nekonečne dlhá a krásna.Ferratový set nie je potrebný, celá ferrata je zabezpečená reťazami a rebríkmi, problém nastáva na jar, keď zem pokrývajú ešte snehové polia a je nutné použiť aj ľahkú zimnú výstroj.

Prechádzame rôznymi úsekmi,rebríky striedajú reťaze, laná, tyčové upevnenia. Mňa osobne bavili najviac reťazové pasáže.Pri výstupe môžeme pozorovať masív, ktorý je tvorený červeno bielym vápencom a je typický pre oblasť severovýchodných Álp. Počas výstupu žľabom sa nám naskytnú bez pochýb tie najkrajšie výhľady na celú dolinu Trawiestal.

Už len kúsok po hrebeni a „bivakovacia krabica“

Cestu  sme zvládli a pokračujeme ďalej po hrebeni k útulni Fleischer Biwakschachtel, ktorá sa nachádza vo výške 2153 metrov. Táto útulňa bola postavená na počesť Ferdinanda Fleischera, ktorý zomrel so svojimi troma priateľmi v snehovej búrke na Hochschwabe v roku 1903. Je v nej miesto asi pre 6 ľudí, poskytuje ochranu pred búrkou, či iným nepriaznivým počasím. Našli sme v nej deky, staré spacáky, lekárničku, zápalky a  sviečky, je tam všetko čo človek potrebuje v krízovej situácií.

Chvíľku sme si posedeli, vypili kávu, vychutnali nádherné výhľady v okolí a vyrážame na vrchol, ktorý je od útulne vzdialený cca pól hodinku. Stúpame hrebeňom, od cieľa nás delí už len pár metrov. Pri každom pohľade za seba ma zahreje pri srdci, chvíľami sa cítim ako Frodo vo filme Pán prsteňov. Ta neskutočná príroda, na pláňach sa pasú kamzičie rodinky, prázdne turistické chodníky, je to ako sen z ktorého sa nechcem nikdy prebudiť

Vrchol Hochschwab a cesta na chatu Schiestlhaus

Hochschwab vrchol s nadmorskou výškou 2277m a nádherným kruhovým výhľadom na malebné vápencové pohorie.Na vrchole sme strávili asi 15 minút, urobili zopár fotografií a vyrazili na chatu Schiestlhaus, ktorá je od vrcholu vzdialená približne 20 minút chôdze. Môžete, ale aj nemusíte ku nej zachádzať, ja milujem horské chaty a nikdy ich nedokážem len tak obísť a táto rozhodne stála zato.

Na Schiestlhause nás čakal milý a priateľský personál, dali sme si za odmenu veľké orosené pivko a niečo z typickej rakúskej kuchyne čo v ten deň ponúkali.Schiestlhaus otvorili pred mnohými rokmi, konkrétne v roku 1884, bol pomenovaný podľa bývalého prezidenta rakúskeho turistického klubu Leopolda Schiestla. Chata prešla rôznymi rekonštrukciami, no ta najväčšia sa uskutočnila  v roku 2005, kedy bola na novo postavená. Patrí k pasívnym stavbám, takže sa môže pochváliť veľkou energetickou efektívnosťou.  

Cesta spať cez Hauselalm

Čas neúprosne plynul a nás čakala ešte nekonečná cesta späť k autu zaparkovanom pri hostinci Bodenbauer. Zbalili sme batohy, doplnili vodu, rozlúčili sa s personálom horskej chaty a vyrazili na cestu. Vybrali sme sa k útulni Fleischer Biwakschachtel, odtiaľ naša cesta pokračuje pravou stranou náhornej planiny. Je to krásna hrebeňovka, kde postupne zostupujeme do sedla Rauchtalsarttel a veľmi pomaly strácame výškové metre.  Naším medzi cieľom je chata Hauslalm h​ütte, ktorá je od útulne vzdialená 6,4 kilometra, čo je asi necelé 3 hodiny chôdze.

Po celom dni na nás doľahla únava, začíname mať pocíť, že cesta nemá konca, no v tom konečne prichádzame ku chate Hauslalm h​ütte, ktorá je však zatvorená.  Stojíme pri rázcestníku, ktorý hlási k parkovisku ešte 1,5 hodiny šlapania. Nezdržiavame sa a kráčame ďalej, cesta vedie po väčšinou lesom, so strmšími úsekmi. Posledná hodina plynula veľmi pomaly, k autu prichádzame skoro za tmy. Spokojní a unavení sadáme do auta a vyrážame domov.