Hrebeňovka Nízkych Tatier

0 Shares

Nachodených niečo okolo sto kilometrov, nastúpaných vyše 5400 výškových metrov, naklesaných rovnako veľa, 4 dni strávené mimo civilizácie, hľadanie vlastných limitov a ich prekonávanie, utíšenie mysle. Tak sa dá heslovito opísať hrebeňovka Nízkych Tatier, z Vernára až po Liptovskú Lúžnu (klasicky trasa končí na Donovaloch, ale nám , žiaľ, počasie neprialo).Dolu v dolinách to vyzerá, že horúce leto už naplno odštartovalo, zatiaľ čo hore na hrebeni Nízkych Tatier ešte jar s letom úpenlivo súperia. Teploty okolo nuly s mrazivým vetrom neboli žiadnou výnimkou a okrem nich sa počasie predviedlo vo všetkých svojich jarno-letných podobách.

Trasa:

Vernár – Kráľova Hoľa –  útulňa Andrejcová cca – voda až na útulniÚtulňa Andrejcová – útulňa Ramža – Čertovica – voda na RamžiČertovica – Útulňa Ďurková  – voda na Chate gen. M.R.Štefánika, Kamennej chate, stanici lanovky a útulniÚtulňa Ďurková – Liptovská Lúžna

Prvý deň

Auto sme zaparkovali vo dvore za potravinami v dedinke Vernár a trasa po červenej značke začala oproti potravinám vedľa kostola. Prvých pár kilometrov bolo motivačne náročných, pretože cesta vedie lesom alebo rúbaniskom a má výživné stúpanie. Výživno nezáživná by bolo celkom trefné pomenovanie. 😀 Takto sa to tiahlo približne po rázcestie Morna, kde začali lesíky plné čučoriedkových kríčkov, ako vyšité z rozprávky o medvedíkoch, o ktorých v týchto lesoch nie je núdza. Žiaľ, na tejto trase veľmi veľa rúbe, vďaka čomu sa nám naskytli aj veľmi smutné pohľady. Turistické značenie sa po vyrúbaní stromov so značením veľmi neobnovuje a na trase leží veľa vyťatých stromov, takže treba dávať riadne pozor, aby ste nezablúdili. Nám sa to skoro podarilo.

Trasa ide hore-dole, hore-dole, až kým prvýkrát neuvidíte v diaľke vysielač na Kráľovej Holi a konečne budete mať aspoň tušenie, koľko toho máte ešte pred sebou. Opäť hore dole, až pokým nezačne výživné stúpanie priamo na Kráľovu Hoľu. Vysielač poskytuje núdzový priestor na prečkanie počas nepriaznivého počasia alebo núdzové prespanie. Jedná sa o malinkú miestnosť, ktorá je ako jediná verejnosti prístupná, kde si na karimatke pohodlne ustelie maximálne sedem ľudí.

Od vysielača na Kráľovj Holi až po útulňu Andrejcová si užijete krásny úsek rozsiahlych lúk na hrebeni, ktoré hrajú najrôznejšími odtienmi zelenej. Keďže je hrebeň veľmi otvorený, núdza o silný vietor určite nie je. 🙂

Nocľah sme si vybrali na útulni Andrejcová a lepšie sme veru ani nemohli spraviť.

Druhý deň

Trasa od útulne Andrejcová po sedlo Čertovica, a teda veľmi dobre známe parkovisko na Čertovici, nie je u turistov veľmi obľúbená a už aj tuším prečo. Vedie čiastočne cez málo prechodené chodníky.  Ak nedávate pozor, opäť môžete ľahko poblúdiť. Začína kúskom na hrebeni, ktorý je naozaj krásny a bohatý na výhľady. Počas celého úseku na hrebeni krásne vidíte celé Vysoké Tatry. Ďalej, keď z hrebeňa vybočíte, trasa nie je veľmi udržiavaná, miestami zarastená, je skôr nechávaná bez zásahu človeka. Miestami je ako prekážková dráha, pretože popadané stromy nie sú výnimkou. Našťastie sa tu nachádza iba jeden naozaj výživný výšľap, inak je trasa s veľmi miernymi stúpaniami a klesaniami a má skôr traverzový charakter. Iba jej začiatočný úsek vedie po hrebeni. Čiastnočne vás sprevádzajú pekné výhľady, no z celej hrebeňovky je to ten menej zaujímavý úsek.

Tretí deň

Prespali sme na Chate pod Čertovicou. Mesiac máj je našťastie mimo hlavnej sezóny, tak sme mali ubytovanie aj bez rezervácie. V cene ubytovania (15 Eur) sme mali aj sýte raňajky. Veľmi pekné, moderné a čisté ubytovanie so sprchou nám veľmi bodlo. Síce k chate je potrebné klesnúť ešte aspoň o 100 výškových metrov viac, určite však tie metre stoja za to (a to aj tie ranné, kedy ich hneď po raňajkách musíte vystúpať hore výživným strmákom :). Čerstvou novinkou je Domček horskej služby na Čertovici, určite si zistite jeho dostupnosť, ak hľadáte lowcostové riešenie pre váš nocľah. 🙂

Od Čertovice vás čaká stúpanie s minimálnym klesaním sem-tam, až po Chatu Gen. M.R. Štefánika alias Štefáničku, kde sa môžete fajne občerstviť alebo schovať pred zlým počasím. Kúsok ďalej je Kamenná chataalias Kamienka alebo stanica lanovky, kde sa viete opäť občerstviť alebo zrelaxovať. Celá trasa od Čertovice je krásna a vedie po hrebeni, s výhľadmi a krásnou premenlivou prírodou. Jednotlivé vrcholy sa pri dobrom počasí určite oplatí prejsť, pre tých menej motivovaných vedie ďalší chodník popod vrcholy a má traverzový charakter. Síce je tento úsek trasy pomerne dlhý, s vyše 1600 nastúpanými výškovými metrami, tú jej náročnosť si pri toľkej kráse ani nestihnete všimnúť a už budete na ďalšej útulni. 🙂 Nocľah sme zvolili v najbližšej možnej útulni – Ďurková.

Štvrtý deň

Po noci s búrkami strávenej na útulni Ďurková sme mali pred sebou posledný úsek hrebeňa. Na raňajky sme dojedli posledné zásoby, kúpili si nejaké krásne ručne robené náramky, ktoré na útulni predávali, a boli ready na vyrazenie. Posledný deň sa u nás žiaľ niesol v znamení utekania pred blížiacou sa búrkou v hmle. Keďže sme svoje putovanie ukončili už v Liptovskej Lúžnej, vyhli sme sa tak najväčším výškovým prevýšeniam, ktoré by  na tomto úseku hrebeňovky Nízkych Tatier nasledovali. Po Liptovskú Lúžnu je trasa veľmi príjemná s minimálnym stúpaním či klesaním, skvelo vhodná na trailový beh. Cestu sme naplánovali tak, aby sme v Liptovskej Lúžnej stihli autobus do Ružomberku a odtiaľ vlak do Popradu a prestup na autobus späť do Vernára, čo skvelo vyšlo a okolo 15 hod. (vyrážali sme na pohodu okolo pol deviatej) Môj parťák bol už pri aute vo Vernári, kde sme celú hrebeňovku štartovali.

Prespávanie

Útulňa Andrejcová

Malebná chatka pod kopcom Andrejcová pri studničke je doslova rozprávkovým miestom na prenocovanie. Chata je vybavená pieckou, drevenými rámami postelí s matracmi (miesto aspoň pre 24 ľudí), v sezóne je na chate jeden z chatárov, ktorý sa postará o chutnú teplú stravu (mne dokonca pripravili vegetariánsku verziu a celkovo sa snažia mať ponuku, ktorá nasýti každého, vrátane vegánov :), či chladený nápoj. Pivo, radler, voda so sirupom, čajíky ale aj tvrdé, to všetko je na Andrejcovej k dispozícii. Niečo pod zub na chate nájdete aj počas neprítomnosti chatára, peniažky iba necháte v chate. Miesto na spanie sa nedá rezervovať, no dá sa s chatou prostredníctvom jej facebookovej stránky spojiť a informovať chatárov o vašom plánovanom príchode a prenocovaní.

Prírodné toalety sú k dispozícii rovnako ako studnička na opláchnutie sa alebo miesto na opekačku. Dokonca vďaka solárnemu panelu je v útulni k dispozícii aj jedna USB nabíjačka na mobil :), už sa len nepobiť. Útulňa je otvorená celoročne, no ak si želáte mať služby chatára, informujte sa priamo na útulni, kedy je vhodné prísť. Prespanie na chate je za dobrovoľný príspevok, aj keď podľa môjho názoru by sa nemuseli hanbiť vypýtať nejakú fixnú sumičku, ktorá by šla na udržiavanie chaty, pretože je to tam naozaj luxus.

Útulňa Ramža

Na tejto útulni sme neprespávali, no na chvíľku nám poskytla prístrešok pred dažďom. V útulni sa nachádzajú opäť drevené trámy postelí na karimatku a spacák a tiež piecka. Zo skúseností iných spoluturistov viem, že tam v noci sem-tam zablúdia kamaráti potkaníci, takže je viac než dobré, zavesiť si ruksak s jedlom niekde vysoko, ak nechcete ráno zistiť, že klobásky si na raňajky nedáte (ako kamaráti nemci). Opäť je pri útulni studnička s pitnou vodou, takže je tu všetko, čo turista na prespanie potrebuje.

Chata pod Čertovicou

Keď zídete do sedla Čertovica, oplatí sa dať si skvelé palacinky a domáci, nie mrazený, vyprážaný syr v penzióne hneď pri rázcestníku. Čo sa ubytovania týka, prespali sme na Chate pod Čertovicou, ktorá sa nachádza pod vlekom na strane, na ktorú z hrebeňa zídete. Krásna čistá chata so sprchou, služby rovné hotelu, a to za skvelú cenu 15 Eur s raňajkami. Je možné, že táto cena bude v sezóne odlišná, v sezóne určite odporúčam rezerváciu.

Čerstvou novinkou je Domček horskej služby na Čertovici, určite si zistite jeho dostupnosť, ak hľadáte lowcostové riešenie pre váš nocľah. 🙂

Chata Gen. M.R. Štefánika – Štefánička alebo Kamenná chata – Kamienka

Na týchto chatách sa poskytuje nocľah, no my sme ho nevyužili, takže viem iba povedať, že na Štefáničke robia skvelé čerstvé langoše. V sezóne opäť určite odporúčam rezerváciu.

Útulňa Ďurková

Aj táto útulňa stojí na mieste s krásnym výhľadom na Nízke Tatry. V prípade potreby sa v nej kúri a hneď vedľa je studnička s pitnou vodou. Nocľah poskytne minimálne 40 ľudom (môj odhad). Spí sa na matracoch na zemi, čiže je treba mať so sebou spacák. Na chate vám pripravia jednoduhší chutný pokrm a čo sa nápojového lístka týka, majú všetko potrebné vrátane piva, radlerov, kofoly či čaju. Nocľah na chate je za príspevok 5 Eur a ceny sú priateľné. Okrem toho má chata štyroch krásnych a prítulných bielych maskotov, keby ste sa náhodou cítili osamelí. Niektoré otázky sa hostia pýtali tak vytrvalo, že si chatári dali tú námahu a spísali odpovede na pár riadkov. Viac info na ich facebookovej stránke.

Výbava / výstroj:

Mojou teóriou je šlapanie naľahko, aby som vedela trasu z kopca prípadne pekné rovinky odbehnúť. Preto sa aj snažím baliť minimalisticky a vystačila som si s 20 litrovým pohodlných bežeckým ruksakom. Celú trasu som prešla v teniskách La Sportiva Helios, ktoré sú podľa mojich skúseností najpohodlnejšími trailovými teniskami. Samozrejme nemajú žiadnu membránu a v daždivom počasí premoknú, no vďaka použitým tenkým materiálom cez noc bez problémov preschnú. Na tejto dlhej trase mi perfektne poslúžili legínky z dielne Yoginess a Ayola Sport, ktoré boli úplne pohodlné a dostatočne teplé aj do silného vetra.

Čo som na trase potrebovala:

  • Spacák – Ferrino LighTec Duvet 850 (ženský model)
  • Ruksak .- Ferrino bežecký ruksak XTrack 20 litrov
  • Bežecká fľaša
  • Jedlo
  • Energy tyčinky Bombus
  • Opaľovací krém Roland Amundsen
  • Nožík, lyžička,  teleskopický pohár SeaToSummit
  • Slnečné okuliare UVEX
  • Powerbanka
  • Minerály a vitamíny
  • Základné hygienické potreby a uteráčik
  • Zdravý deodorant od Dulcia
  • Vlhké vreckovky (DM ponúka pod vlastnou značkou vlhké vreckovky, ktoré sú degradovateľné) 🙂
  • pršiplášť a obal na ruksak / alebo igelitový pršiplášť
  • Vreckovky

Oblečenie:

  • Páperová bunda
  • Membránová bunda Ferrino Highlab Kunene – ľahká zbaliteľná nepremokavá
  • Merino čiapka
  • Rukavice
  • Nákrčník

Čo som na trase nepotrebovala:

  • Karimatka (jedine ak plánujete prespať na Ramži alebo Donovaloch ) – Pinguin bomba a varič
  • sáčkové polievky

Alternatíva:

  • Bežecké paličky

Rozpočet:

  • Andrejcová šošovicový prívarok, pivo, radler 10E
  • Čertovica prespanie s raňajkami 15E
  • Čertovica Penzión večera 10E
  • Kamenná chata langoš a čaj 7E
  • Ďurková prespanie 5E
  • Ďurková šošovicová polievka kofola  7E

Hrebeňovku vrelo odporúčam.

13 Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *