Jesenno – zimná Zbojnícka chata TIP NA TRIP

Na úvod…

Ten, kto ma sleduje na Instagrame dobre vie, aká vysokotatranská dolina a aká vysokotatranská chata je môjmu srdcu najmilšia…Podľa čoho to viete ? Chodievam tam ako na klavír 🙂 No aj keď to nie je nejaká náročná, horolezecko-expedičná turistika, podľa mňa si jednoznačne zaslúži svoj článok na mojom blogu. Verím, že sa nájdu jedinci, ktorí na „Zbojke“ ešte neboli a snáď ich to inšpiruje k tomu Veľkú studenú dolinu navštíviť. Nádherná dolina, výhľady na majestátne tatranské štíty a vždy skvelá atmosféra na chate Vám budú odmenou.

Začíname v Starom Smokovci…

Základom je dostať sa na Hrebienok ( 1285 m.n.m. ). Či už idete po magistrále zo Sliezskeho domu, zo Starého Smokovca či zo Skalnatého plesa, tak všetky tieto cesty Vás dovedú do jedného bodu – rázcestie nad Rainerovou chatou ( 1304m.n.m. ). Odtiaľ sa rozhodujete, či pokračujete do Malej studenej alebo Veľkej studenej doliny.

Logistika…

V Smokovci viete zaparkovať auto doslova kdekoľvek. Problémom môžu byť preplnené parkoviská a samozrejme aj cena parkovného. Teraz je to, tuším 10€. Odporúčam nastupovať na turistiku skoro ráno, keď všetci hrebienkochtivý turisti v mokasínach ešte spinkajú 🙂 Samozrejme, ideálne je ísť do Starého Smokovca električkou z Popradu, zo Štrbského plesa, z Tatranskej Lomnice…prepojené je to geniálne, dostanete sa všade, rýchlo a nemusíte riešiť parkovné.

Na Hrebienok…

Keď ste pripravení započať túru, tak sa môžete pustiť do výstupu na slávny Hrebienok 🙂 Existujú tri cesty, ktoré Vás tam dovedú – asfaltka, zeleno značený turistický chodník, ktorý sa občas krížu s asfaltom, neznačená cesta priamo cez les ( od stanice lanovky doľava ). Najrýchlešia cesta je tá posledná a za mňa teda aj najkrajšia. Do 30-40 minút príjemným tempom by ste mali byť hore. Je tu aj štvrtá varianta, ale tú snáď žiaden „echt“ turista nevyužije – lanovka. Za 10 minútovú cestu lanovkou zaplatíte cca 15€. Za mňa osobne je to veľké NO,NO…Pohľad do nonstop preplnenej lanovky je skôr do plaču…

Úprimne ? Nemám cestu na Hrebienok v obľube…Je to okamžité stúpanie z ničoho, čo teda človeka tie prvé minúty šľapania mierne rozhádže a vystrelí mu tep priam do neba. Na druhej strane Vás to pekne rozohreje, rozhýbe. Berme to ako rozcvičku, ktorá je potrebná 🙂

Z Hrebienka sa môžeme pustiť dvoma chodníkmi – po červenej priamo na rázcestie nad Rainerovou chatou a po zelenej okolo Bilíkovej chaty a vodopádov Studeného potoka. Obe cesty Vás dovedú na spomínané rázcestie. Červená je rýchlejšia, zelená zaujímavejšia 🙂

Majestátna Veľká studená dolina…

Na rázcestí nad Rainerovou chatou bočíme po modrej značke do ľava až na Zbojnícku chatu.

Aj keď som ňou šla nespočetne veľa krát, prechod z jesene do zimy je snáď najkrajšie obdobie, kedy sa ňou prejsť. Z kúzelných jesenných lesov vstúpite na zasnežené, ľadom pokryté skaly. Samozrejme sa na to treba dôkladne pripraviť, nezabudnúť minimálne nesmeky a paličky. Lesy bez snehu neznamenajú skaly bez snehu 🙂

Stúpame, nijak extrémne, najprv lesom, ktorého chodníky sú za mňa jedny z najmagickejších v Tatrách.

Začiatok doliny je príjemný, lesom ideme raz hore, raz dole, raz rovno…nič náročné. Po cca hodine sa dostávame do pásma kosodreviny, kde sa nám už naskytajú neuveriteľné výhľady na okolité štíty. Po ľavej strane máme celý čas Slavkovský štít.

Prichádzame na prvý z troch mostov, ktoré vo Veľkej studenej doline krížia Veľký studený potok. Ja to mávam ako prvý „checkpoint“ na čaj, nejaký snack.

Je odtiaľ krásne vidno Veverkov ľadopád a keď máte šťastie, vidíte na ňom horolezcov, ako si razia cestu hore. Lepšie ako telka 😉

Od prvého dreveného mostíka po druhý je to pár minút prudšie pomedzi kosodrevinu. Stúpame stále vyššie, tak aj výhľady naberajú na serióznosti.

V tento deň sme mali šťastie na krásnu hru oblakov a hmly. Ja osobne to mám na horách veľmi rada. Bez oblakov nie je túra :).

Od druhého mostíka sa terén z kosodreviny mení na vážnu žulu. V tomto úseku je stúpanie prvý krát strmejšie a treba dávať pozor na nestabilné kamene. Táto pasáž je podľa mňa takým rozohriatím pred stupákom za Bránou.

Brána

Brána je jeden z dvoch úsekov na tejto túre, ktoré sú istené reťazami. Nie je to ale nič, čo by neprešlo kľudne aj dieťa. Dodáva to túre toška adrenalínovej chuti 🙂

Za Bránou nás nedočkavo čaká posledný, tretí mostík, tento krát železný. A nad ním ten najvýživnejší stupák po ceste na chatu. Táto časť po celkom „prechádzke“ , ktorou dolina do tohto okamihu je, vie človeku dať zabrať.

Od tejto časti sa náš výstup zmenil z jesene na zimu. Snehu a ľadu pribúdalo každým ďaľším krokom. Hoci je tento úsek podľa mňa najťažší, sú z neho úžasné výhľady do doliny.

Vareškové pleso

Vareškové pleso Vás privíta v nadmorskej výške 1836 metrov, keď došplháte v krvi a pote strmák od železného mostíka. Dá sa k nemu ísť aj bližšie. Od neho pokračujeme skalami vyššie až po druhý úsek s retiazkami. Ten je krátky, intenzívny ale len na ceste dole, keď je sneh a ľad. Treba dávať pozor. Od tohto momentu máme ale pred očami náš cieľ.

No ešte nás čaká pár krokov až na chatu, nenechajte sa oklamať 🙂

Dlhé pleso

Za Vareškovým plesom, o čosi vyššie v nadmorskej výške 1898 metrov, sa nám odhaľuje Dlhé pleso. Veľmi fotogenický úsek cesty. Tu to mám fakt mocno rada. Nachádzame sa doslova pod Zbojníckou chatou.

Keď sú vhodné podmienky na otvorenie „zimnej trasy“, tak turistický chodník vedie cez Dlhé pleso, pretože je na ňom dostatok snehu. Nie je ho vidieť a chodník vedie nad ním. Zažila som to zatiaľ len raz. Túto túru sme šli stále letnou trasou.

Náš cieľ – Zbojnícka chata

Od Dlhého plesa, chodníčkom nad ním, je to doslova pár minút na Zbojku. Nebola by to vysokohorská chata, keby k nej neviedol posledný, strmý, zabijácky kopec, ktorý je po 2 a pol hodinách stúpania dolinou pocitovo ako vrchol Everestu 🙂 Vidíš chatu, ale štveráš sa po štyroch…

Zbojnícka chata leží v nadmorskej výške 1960 metrov a je celoročne otvorenou tatranskou chatou – neplatí cestou k nej zimná sezónna uzávera.

História chaty

Chata bola postavená v roku 1907 najprv ako útulňa pre poľovníkov, no v lete roku 1998 vyhorela. Príčinou požiaru bol prehriaty komín, od ktorého sa chytila strecha chaty. V roku 2001 sa po rekonštrukcii znovu otvorila turistickej verejnosti a slúži dodnes.

Dá sa na nej najesť, napiť, zohriať sa, osušiť, ale aj prenocovať. S členstvom v Hikemates máte samozrejme 50% zľavu na ubytovanie.

Kam od chaty ďaľej ?

Je niekoľko možností v pokračovaní. Za Zbojkou sa viete napojiť na žlto značený chodník do Priečneho sedla ( 2352 m.n.m. ), Malej studenej doliny na Térhyho chatu. No viete pokračovať po modrej značke, ktorá vedie aj na Zbojku. Tá Vás dovedie k Nižnému zbojníckemu plesu a do sedla Prielom ( 2290 m.n.m. ). Tak ako aj Priečne sedlo, tak aj Prielom je istený reťazmi a stupačkami. Výstup nie je radený medzi nenáročné, treba s tým počítať. Zo sedla Prielom prejdete do Bielovodskej doliny. Odtiaľ je možnosť vyraziť k Zamrznutému plesu a na Poľský hrebeň, z neho do Velickej doliny, na Sliezsky dom, či na Východnú Vysokú. Alebo Bielovodskou dolinou smerom na Lysú Poľanu, či Tatranskú Javorinu. Možností je, myslím si dosť 🙂 Čiže Zbojka nemusí byť vaša cieľová destinácia, keď sa cítite zdatne, môžete prechodom sediel pokračovať ďaľej.

Prečo je Zbojka moja najmilšia chata ?

Ja na Zbojke milujem atmosféru, pocit, že som vítaná, že som ako doma … tak príjemný pocit z toho, že som na chate som nemala snáď ešte nikde inde. Skvelý personál, ochotný, vysmiaty,vtipný…úžasné jedlo, na ktorom si dávajú veľmi záležať. Nakupujú domáce, regionálne potraviny, mäso z podtatranských fariem, či iné výrobky. Veľmi to na chuti jedla cítiť a za to ich cením ! O to viac, že na Zbojnícku chatu sa všetko vynáša pomocou tatranských pánov nosičov.

Plesá v okolí chaty

Za chatou nájdete množstvo plies ako Sesterské pleso, Starolesnianske pleso, Ľadové pleso, Vyšné-Prostredné-Nižné zbojnícke pleso, Malé zbojnícke pleso, Pusté pleso, Pusté oko, Malé pusté pleso.

Záver

Môžem sa nazvať veľmi šťastnou osobou. Narodila som sa pod Vysokými Tatrami a do Veľkej studenej doliny, ako aj inde v Tatrách sa chodím „prejsť“ veľmi často. Keď sa mi nechce ísť vysoko, tak idem napríklad na Zbojku. Viem, že iní ľudia si kôli túram v Tatrách berú dovolenku a prídu sem pár krát do roka. Verím, že pre veľa adrenalínových nadšencov, ktorí šplhajú aj v zime po štítoch je turistika na Zbojku patetická, ale každý máme štandard inde, máme iné možnosti, inú kondičku, užívame si rozdielne veci. Nech každý robí turistiku podľa vlastných možností a bezpečne 🙂 Užívajme si hory či v zime, v lete alebo na jeseň…veď o to predsa ide 😉

Boli ste už na Zbojníckej chate ? Vo Veľkej studenej doline ? Páči sa Vám tam, či ste fanúšikom inej chaty ? 🙂 A ste viac TÍM ZIMA alebo TÍM LETO , nechajte komentár, budem rada 🙂

Pridaj sa do nášho newslettera ✉️

Budeme ti posielať super tipy na túry, nové články a iba užitočné veci. Žiaden SPAM, čestné turistické!

Miška Lovrantová

Obyčajné podtatranské dievča na neobyčajných miestach ⛰️

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *