union_hikeamtes_burky_na_horach

Keď búrke neunikneš, aspoň buď na ňu pripravený

Autor: Miroslav Žiak
Ilustrácie: Zuzana Bartová

Búrky na horách sú strašiakom pre každého turistu. Ocitnúť sa uprostred hromov a bleskov nie je nič príjemné ani v meste, nieto ešte niekde na hrebeni. Vďaka moderným technológiám aj sledovaniu varovných signálov priamo v teréne môžeme zvýšiť šancu, že nás búrka nezachytí. A keď jej už neunikneme, dôležité je nespanikáriť a držať sa overených postupov.

Dobrá príprava na hory sa začína už doma

Dôležité je sledovanie predpovede a vývoja počasia. Často nestačí len konvenčná predpoveď z médií, potrebné sú aj špecifické zdroje. Príkladmi stránok, ktoré sledujú aj búrkové parametre sú wetterzentrale.de, wxcharts.com, meteoblue.com, meteologix.com, modellzentrale.de. 

Veľmi dobrým nástrojom je iniciatíva Estofex. Tá veľmi podrobne rozoberá búrkovú činnosť v Európe. Zameriava sa na organizované búrkové štruktúry, ako sú supercely, multicelárne búrky, čiary instability (squall line), húľavy, veterné smršte, tornáda, rôzne konvektívne systémy, komplexy a vortexy.

Počas túry sledujeme vývoj oblačnosti na družicových snímkach (SHMÚ, ČHMÚ), vznik a priebeh zrážok (radar), online bleskovej aktivity (blitzortung.org), prípadne webové kamery z danej lokality. Dobrým pomocníkom na túre je detektor bleskov. Je to prístroj veľkosti turistického GPS, ktorý akustickým signálom upozorní, ak zachytí blesk v oblasti 65 km.

Blesky dokážu usmrtiť piatimi spôsobmi

Medzi ľuďmi koluje viacero mýtických historiek o usmrtení bleskom. Apokalyptické opisy udalostí nepoznajú hranice fantázie. Svetielkujúce postavy, prípadne popáleniny na častiach tela môžu vzbudzovať dojem, že postihnutý bol priamo zasiahnutý bleskom. Priamo zasiahnutých bleskom je však len tri až päť percent obetí bleskov. 

Priamy zásah bleskom

Osoba zasiahnutá priamo bleskom sa stáva súčasťou hlavného výboja blesku. Priame zásahy sa najčastejšie vyskytujú na otvorených priestranstvách. Nie sú také bežné ako iné spôsoby zasiahnutia bleskom, ale sú potenciálne najsmrteľnejšie. Elektrický výboj ide pozdĺž a tesne nad povrchom pokožky (nazývaný flashover), a časť prúdu prechádza cez telo, zvyčajne cez kardiovaskulárny a nervový systém. Teplo, ktoré vzniká pri pohybe blesku cez pokožku, môže spôsobiť popáleniny, ale prúd, ktorý sa pohybuje v tele, je oveľa závažnejší. Aj keď schopnosť prežiť úder blesku súvisí s okamžitou lekárskou starostlivosťou, faktorom je aj množstvo prúdu, ktorý prešiel telom zasiahnutého.

Priamy zásah bleskom (NOAA)

Bočný zásah

Nazývaný aj bočné postriekanie sa vyskytne, keď blesk zasiahne vyšší objekt v blízkosti obete a časť blesku preskočí z vyššieho predmetu na obeť. Osoba v podstate pôsobí ako „skrat“ pre určitú časť energie pri výboji blesku. Bočné zásahy sa zvyčajne vyskytujú, keď sa obeť nachádza do jedného metra od zasiahnutého objektu. Obete bočného blesku sa najčastejšie schovali pod stromom, aby sa vyhli dažďu alebo krupobitiu. Počet obetí je asi 30 – 35 percent z celkového počtu usmrtení bleskom.

Bočný zásah bleskom (NOAA)

Uzemnenie

Keď blesk zasiahne strom alebo iný predmet, veľká časť energie putuje smerom na zemský povrch. Pretože uzemnenie zasahuje omnoho väčšiu oblasť, spôsobuje najviac smrteľných úrazov a zranení (50 – 55 percent). Zabíja tiež veľa hospodárskych zvierat. Prúd obvykle vstupuje do tela v kontaktnom bode najbližšie k úderu blesku, prechádza kardiovaskulárnym a nervovým systémom a opúšťa telo v bode najviac vzdialenom od blesku. Čím väčšia je vzdialenosť medzi bodmi, tým väčšia je pravdepodobnosť smrti alebo vážneho zranenia. Pokiaľ ľudia ležia, je pre nich zásah fatálny, lebo prúd prechádza celým telom.

Uzemnenie (NOAA)

Pozor na krokové napätie. Vzniká, keď postava človeka premosťuje rozdiel medzi rôznymi časťami tela a prúd začne prechádzať miestom najmenšieho odporu:

  • keď sa dotýkame mokrej skaly vznikne krokové napätie medzi rozpaženými rukami,
  • alebo medzi rukou a nohou,
  • keď sedíme, tak medzi zadkom a nohami,
  • keď stojíme pod nízkym previsom alebo pod stromom, prúd môže pretekať medzi hlavou a nohami (najnebezpečnejší prípad, lebo prúd prejde celým telom a zasiahne všetky dôležité orgány).

Usmrtenie jednej osoby v stane, po údere blesku v jeho blízkosti. Táto osoba v stane ležala, ostatní sedeli, čo im zachránilo život.

Vedenie

Blesk môže prejsť veľké vzdialenosti v drôtoch alebo iných kovových povrchoch. Kov nepriťahuje blesky, ale poskytuje im cestu. Väčšina nehôd spôsobených bleskom v interiéri a niektoré vonkajšie úrazy sú spôsobené vedením (tri až päť percent obetí). Ohrozený je ktokoľvek, kto je v kontakte s kovovými drôtmi alebo kovovými predmetmi vrátane všetkého, čo sa pripája do elektrickej zásuvky, vodovodných batérií a spŕch, káblových telefónov, okien a dverí.

Usmrtenie človeka vedením prúdu (NOAA)

Spätný výboj

Spätný výboj sa vyvíja, keď sa klesajúci smerom nadol, približuje k zemi. Typicky iba jeden zo spätných výbojov prichádza do styku s lídrom, keď sa približuje k zemi a poskytuje cestu pre spätný zásah (blesk). Keď sa hlavný kanál vybije, urobia to aj všetky ostatné prúdy v tejto oblasti. Ak je osoba súčasťou jedného z týchto spätných výbojov, môže byť počas výboja usmrtená alebo zranená. Aj keď kanál blesku nebol medzi mrakom a spätným výbojom nahor dokončený.

Búrka na horách vie byť veľmi nebezpečná. Nepodceň prípravu a prečítaj si veľmi praktický článok od meteorológa Mira Žiaka! Nájdeš ho aj v našom tlačenom magazíne Hikematesmag.

Spätný výboj predstavuje 10 15 percent usmrtení bleskom (NOAA).

Varovné príznaky búrky

Na búrkovú činnosť nás vie najlepšie pripraviť kvalitná predpoveď počasia. Ak sme v teréne, môžeme sa riadiť niektorými z varovných signálov:

  • búrky v predchádzajúcich dňoch;
  • kopovitá oblačnosť rýchlo vertikálne rastie a tmavne. Búrkové oblaky sú viditeľné zďaleka;
  • oblačné vežičky vyrastajú zo spoločnej základne (Altocumulus castellanus) v dopoludňajších hodinách – takmer istý príznak;
  • horúco, dusno a vlhký vzduch už zrána;
  • vietor, ochladenie, klesajúci tlak – búrky sú už v našej blízkosti;
  • blesky a hrmenie – počuť zriedka na vzdialenosť väčšiu ako 20 km. 

Zásady pohybu na horách pred búrkou

Na horách musíme v prípade zvýšeného rizika búrok dodržiavať určité zásady pohybu. V teréne musíme opustiť miesta z obrázka 8 už pri najmenšom príznaku búrok (0 a 1). Pri prvom údere blesku opúšťame lokality 2. 

Opustiť tieto miesta, pokiaľ je najmenší príznak búrky (extrémne vysoké riziko zásahu bleskom):

  • 0 Najvyššie vrcholky kopcov v okolí;
  • 1 Nižšie vrcholky;
  • 1 Osamelé stromy;
  • 1 Blízkosť vodných plôch, lode, pláže;
  • 1 Skalné výčnelky, zárezy.
  • 1 Otvorené roviny;

Opustiť tieto miesta pri prvom údere blesku. Riziko znížite rýchlym ústupom (vysoké riziko):

  • 2 Zostupové chodníky (na zostup radšej použiť suchý žľab ako hrebeň).

V prírode nie sú počas búrky miesta, ktoré by boli stopercentne bezpečné. Dočasný úkryt však vie poskytnúť husto zarastený les, prípadne terénna depresia (zníženina). Najbezpečnejšie sú však uzemnené stavby a automobily.

Lokality s extrémne vysokým rizikom zásahu bleskom (0,1) a vysokým rizikom (2) (NOAA)

Zásady správania počas búrky

  • Zásah v okruhu do 15 metrov od vyvýšeniny je asi desaťkrát pravdepodobnejší než vo vzdialenosti 100 metrov. Nenachádzame sa teda počas búrky pri osamotenom predmete bližšie ako 15 metrov.
  • Na rovnom teréne, ako napr. lúka, pole, vodná hladina, je človek najvyšší bod v teréne a môže pôsobiť ako bleskozvod. 
  • Nebezpečný je okraj lesa, bezpečnejšie je vo vnútri lesa. Riedky les s nízkymi stromami je bezpečnejší ako voľný terén. 
  • Osamelé, nižšie stromy môžu mať hlboké korene a tým môžu byť nebezpečné. 
  • Za búrky sa vyhnúť všetkým osamelo stojacim stromom.
  • Voda je dobrý vodič, preto sú nebezpečné aj mokré skaly, rokliny, komíny, zárezy a žľaby, podmáčaná pôda, blízkosť vodných tokov. 
  • Počas búrky sa nekúpeme alebo nezdržujeme na brehu. 
  • Stan nie je bezpečný. Nedotýkame sa v ňom plátna alebo tyčiek. Neležíme v stane.
  • Veľmi nebezpečné sú zaistené cesty, ktorých oceľové laná, reťaze, rebríky tvoria obrovský bleskozvod!
  • Existuje mylná predstava, že mobilné telefóny priťahujú blesky!
  • Nezabúdajte na poistenie, ktoré vám pomôže v prípade zásahu Horskej záchrannej služby. Ľudia často podliehajú panike, nekontrolovateľnému a nelogickému správaniu vo vypätých situáciách a často sa boja kontaktovať HZS, ak si uvedomia, že sú nepoistení.

Ocitol si sa na nebezpečnom mieste?

Ak si sa počas búrky ocitol na extrémne nebezpečných miestach, snaž sa zachovať chladnú hlavu. Ak ti vstávajú vlasy dupkom, pokožka ti brní, počuješ bzučanie, cvakanie, syčanie alebo praskanie, vidíš, že kovové predmety vydávajú modrobielu žiaru, alebo si jednoducho myslíš, že si v nebezpečenstve, okamžite zaujmi uvedenú pozíciu na obrázku nižšie. Prikrč sa nízko, čo najnižšie. Čím bližšie si k zemi, tým je menšia pravdepodobnosť, že ťa zasiahne blesk. Ale nikdy nelež! 

Ako sa zachovať pri bezprostrednom nebezpečenstve?

Ak ti začnú vstávať vlasy alebo ti začne brnieť pokožka, hrozí bezprostredné nebezpečenstvo úderu blesku. Polož si ruky na uši, aby si minimalizoval stratu sluchu po hlasnom hrome. Nedotýkaj sa žiadnych možných vodičov. Zeme by sa mali dotýkať jedine brušká chodidiel. Blesk môže najskôr zasiahnuť zem a potom vniknúť do tvojho tela (uzemnenie).

Čím viac minimalizuješ kontakt so zemou, tým je menšia šanca, že sa do tvojho tela dostane elektrina. Dotýkaj sa pätami nôh k sebe. Ak sa elektrický výboj dostane do tvojich nôh, zvyšuje to pravdepodobnosť, že prúd prejde do jednej nohy a druhou von, a nie do zvyšku tela.

Pozícia tela pri extrémne vysokom riziku zásahu bleskom (Artofmanliness)

Ako ďaleko je búrka?

Ak chceme zistiť vzdialenosť búrky, najlepšia je overená metóda. Spočítame čas v sekundách medzi bleskom a hromom. Zvuk sa šíri rýchlosťou 330 m/s, takže keď sekundy vydelíme tromi, dostaneme vzdialenosť búrky v kilometroch. Búrka je nebezpečná, ak je bližšie ako tri kilometre. Po skončení búrky pokračujeme ďalej, ak je búrka vzdialená približne 10 kilometrov.

Pravidlo 30 – 30 – nebezpečenstvo úderu blesku je vysoké, ak medzi bleskom a hrmením je čas kratší ako 30 sekúnd. Najskôr 30 minút od posledného blesku alebo hromu môžeme opustiť bezpečný úkryt.

Štatistika zásahov bleskov

Na Slovensku je spracovaná štatistika zásahov bleskov od roku 2013. Odvtedy dodnes bolo evidovaných 25 udalostí, pri ktorých bola bleskmi zasiahnutá ľudská činnosť (nahlásený zásah budov alebo vo väčšine prípadov poranenia, či úmrtie). V sledovanom období bolo poranených 17 osôb a usmrtených 8 osôb. Dialo sa tak predovšetkým v hornatej časti územia. Ročný priemer 2,5 bleskovej udalosti za rok je nižší ako počet útokov medveďa na človeka (v priemere 3,6 za rok v období 2000 – 2022). 

Mapa Slovenska s lokalitami zásahov bleskov od roku 2013

Doplatili na búrku, ktorá sa dala predvídať

V Tatrách zahynuli dvaja turisti za záhadných okolností. Táto správa obletela v jedno sobotné ráno poľské médiá. V piatok 12. júna 2020 sa vybrali na túru do sedla Zawrat dvaja dobre vybavení turisti a zdatní horskí bežci. Podľa všetkého plánovali v horách prespať, pretože mali so sebou aj stan a spacie vaky. Predpoveď počasia nebola veľmi priaznivá, keďže už dlhšie obdobie boli silné búrky. Vo vlhkom a teplom vzduchu k nám netypicky prúdil vzduch z juhu a juhovýchodu Európy. 

Meteorologická situácia vyzerala už počas dňa veľmi rozpačito. Ráno nebolo najkrajšie, ale na turistiku celkom prijateľne. Potom sa okolo obeda vyskytla búrka s relatívne intenzívnym dažďom. To sa však asi po hodine skončilo a v domnení, že je už po búrkach, sa podľa všetkého dvojica rozhodla, že ostane prespať v sedle. Netušili, že na Ukrajine sa už formuje búrková štruktúra typu supercely, ktorá v noci rozpúta doslova peklo nad Tatrami.

Okolo druhej hodiny nadránom sa naplno prejavila búrková aktivita umocnená extrémne intenzívnou bleskovou aktivitou. Dokonca boli pozorované a odfotografované iónosférické blesky typu Red Sprites zo vzdialenosti 200 km. Sila vetra sa prudko zvýšila až na 108 km/h (Kasprov vrch), ale v sedlovej polohe to muselo byť ešte viac. 

Intenzívnu bleskovú aktivitu nad Tatrami potvrdzuje aj prítomnosť iónosférických (nadoblačných) bleskov typu Red Sprites. Foto: Martin Popek z času nešťastia nad Tatrami

Podľa horských záchranárov boli turisti technicky dobre pripravení, ale záhadou ostáva, čo sa vlastne stalo. V sobotu ráno prišli hlásenia o náleze nehybných tiel v žľabe pod sedlom Zawrat. Nebolo by na tom nič zvláštne, veď sa mohli pošmyknúť pri schádzaní. V sedle však zostal rozložený stan s osobnými vecami a dokonca aj topánkami. To vedie k jednej z najreálnejších alternatív, že silný vietor ich vymrštil zo stanu. Nemožno to však povedať s istotou.

Ďalšou hypotézou by mohol byť aj strach z obrovskej intenzity bleskovej aktivity a ich poloha priamo na hrebeni, kde je riziko zasiahnutia v tom čase takmer sto percent. Situácia, do ktorej sa dostali, bola nezávideniahodná, ale celkom jednoducho predvídateľná. Stačilo sledovať meteorologické výstrahy, predpovede a nakoniec aj priebeh búrok. V takom búrlivom počasí je už pohyb na horách riskantný, nieto ešte prespávanie na hrebeni.

Tento článok vznikol vďaka partnerstvu s poisťovňou Union

Tento článok o bezpečnosti na horách ti prinášame vďaka poisťovni Union. Pri svojich výjazdoch na hory sa nezabudni poistiť.

Ľudia, ktorí sa chystajú do hôr, často podceňujú možnosť poistenia na hory. Spoliehajú sa len na verejné zdravotné poistenie. Pokiaľ ide o poskytnutie zdravotnej starostlivosti horskými profesionálmi, tak tú pokrýva vaše zdravotné poistenie.

Druhou zložkou ich pomoci je technický zásah, v ktorom sa vyčísľujú náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti, t. j. s pátraním, vyhľadávaním a vyslobodzovaním osôb v tiesni, náklady na prepravu do zdravotníckeho zariadenia, respektíve k vozidlu záchrannej zdravotnej služby, a pri tragických udalostiach aj prevoz telesných pozostatkov. Do týchto činností je zapojená aj Horská služba a horskí záchranári.

Technický zásah na horách nie je súčasťou tvojho zdravotného poistenia

Ak ťa teda na túre postretne potreba technického zásahu, vtedy je dobré mať poistenie do hôr, pretože toto už zdravotné poistenie nepokrýva a náklady je potrebné uhradiť z vlastného vrecka. Len pre informáciu, cena jedného technického zásahu sa najčastejšie pohybuje v rozmedzí 300 až 600 eur, bolo to tak v 75 percentách prípadov. V 20 percentách prípadov sa cena zásahu pohybuje v rozmedzí tisíc až šesťtisíc eur a zvyšných 5 percent je nad šesťtisíc eur.

Poistenie na hory – malá investícia, ktorá ti ušetrí veľké náklady

Poisťovňa Union v nedávnom období riešila aj udalosti zapríčinené búrkou alebo zlým počasím. Okrem toho sa zaoberala aj viacerými udalosťami, ktorých príčinou bolo vyčerpanie, zablúdenie, ale aj uviaznutie pre nedostatočný výstroj – je to často hlásená príčina vzniku poistných udalostí. Ako príklady, prečo sa poistenie na hory oplatí, môžeme uviesť klienta Unionu, ktorý zišiel zo značeného chodníka, uviazol v kosodrevine a už nedokázal pokračovať v ceste do Vyšných Hágov.

Vďaka poisteniu ušetril 2 149,92 eur. Podobne tri turistky uviazli na túre vo Vysokých Tatrách, kde sa pohybovali po vyznačenom chodníku. Dve z nich, ktoré boli aj podchladené, musela zachraňovať Horská záchranná služba. Nebyť poistenia, stálo by ich to 642,28 eur.

Kto je autor článku, Miro Žiak?

Miroslav Žiak je profesionálny meteorológ. Špecializuje sa na vysokohorské prostredie a extrémne prejavy počasia. Ako meteorológ spolupracoval s viacerými expedíciami v Himalájach. Okrem toho je aj medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.

Pridaj sa do nášho newslettera ✉️

Budeme ti posielať super tipy na túry, nové články a iba užitočné veci. Žiaden SPAM, čestné turistické!

Redakcia Hikemates

Pripravujeme pre vás tie najlepšie články o prírode, vybavení a tipoch na výlety.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *