Tento blog pre #hikemates napísal nový blogger Richard Rovinský.
Iba málokedy dokážeš zažiť za jeden deň výhľady, priepasti a vodopád. Vitajte v Slovenskom krase, v obci Hrhov. Malebná obec v Turnianskej kotline dokáže zaujať ak viete kam ísť. Tentokrát padlo rozhodnutie preskúmať kopce južne od obce smerom na Maďarsko.
Východ slnka nad rybníkom
Túru začínam veľmi skoro ráno, aby ma prebúdzali prvé lúče nad rybníkmi. Rozhľadňa na brehu rybníka ponúka výhľady široko ďaleko. Ranný orchester všade prítomného vtáctva dotvára atmosféru východu, hniezdia tu volavky, orliaky a kane. Človek si príde na svoje hneď od začiatku. Len musím byť ticho a trošku trpezlivý, čo je v mojom prípade niekedy náročnejšie.
Určite netreba podceniť ranné počasie, bolo tak 5 stupňov o 4:25 (pozn. 5. máj). Našťastie mám hardshell-ku so sebou. Po rannom orchestri zamierim po hrádzi na juh a prichádzam k elektrickému vedeniu, nedá sa to minúť. Lúka pod vedením vysokého napätia je posiata poľovníckymi posedmi, hneď kontrolujem okolie aby som nevyrušil nejakého poľovníka alebo prípadne zver. ☺
Hrhovská vyhliadka
Na križovatke pod vedením vysokého napätia odbočím vpravo smerom ku zelenej turistickej trase, ku rázcestníku Krížne cesty. Celý čas ako idem po lúke si všímam polia, je tu veľa vysokej zveri, diviakov a líšok. Je to doslova divadelné predstavenie ☺.
Od rázcestia sa začne náročnejšia časť túry, kamenistá cesta stúpa do kopca. Prekonávam tu celkovo 350 výškových metrov, resp. iba 200 po Hrhovskú vyhliadku. Po ceste nenachádzam miesta odkiaľ by bolo možné vidieť kotlinu, teda aspoň počas letného obdobia. No o to viac si užívam samotnú vyhliadku. Z hlavnej cesty, po zhruba 1,3 km (pozn. cca 20 až 25 minút), je potrebné zísť na vychodenú cestičku, nie je to označené. Tak dávam pozor aby som sa nestratil ☺
Zo samotnej vyhliadky, kus skaly týčiacej sa nad lesom, je úžasný výhľad na celú Turniansku kotlinu. Prístup nie je úplne najjednoduchší, ale nič komplikované či technicky náročné. Na každej túre mám zvyk piť čerstvú kávu. Tak opatrne na plynovom variči si v koťogu uvarím šálku života budiča.
Priepasť Vecsmbükki
Pokračujem ďalej, a zažívam taký menší kultúrny šok. Púť pokračuje cez hranice do Maďarska. Slovenské značenie náhle skončí na hranici sedlo Stoličky, a maďarské pokračuje cez hranicu na juh. Prekračujem hranicu a tu sa na mňa vyvalia značky z každej strany.
Neviem či sa turisti zo susednej krajiny tak často strácajú, no hustota značiek sa zdvojnásobí, ba až štvornásobí. Aby toho nebolo málo cestu mi „spríjemňuje“ brechot líšky. Kto zažil, tak vie aké hororové zvuky vydáva toto malé stvorenie. Prichádzam na križovatku, kde nie je potrebné hľadať rázcsetník, len nasledovať značku pre jaskyňu, nedá sa minúť.
Cestička po 200 metroch končí a predo mnou je priepasť alebo takzvaná hrobka Vecsembükki. Je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva. Svojou hĺbkou 326m jej patrí tretia priečka v rámci maďarských jaskýň. Pozostáva z niekoľkých častí, z ktorých najhlbšia šachta meria 83 metrov (približne 28 poschodová budova).
Vodopád v strede obce
Auto som strategicky zaparkoval v strede obce, neďaleko základnej školy, aby som to nemal ďaleko k vodopádu a zároveň bol nútený sa vrátiť do Hrhova. Celý deň som očakával taký menší vodopádik, no opak bol pravdou. Zistil som, že v obci sa v minulosti ťažil travertín, a po jeho vyťažení vznikol 16m vysoký vodopád. Popravde by som to nikdy nečakal ☺
Odmena v podobe rozvodneného prírodného divadla stála za to. Vodopád hučal, že ho bolo počuť už od hasičskej stanice. Obec ma okolie vodopádu dobre upravené, a tak je možné si vychutnať tento prírodný úkaz z viacerých uhlov. Dokonca viete ísť nad vodopád a z mostíka sa pokochať výhľadom zhora.
Tento blog pre vás napísal nový blogger Richard Rovinský. Pridaj sa aj ty k #hikemates bloggerom a podeľ sa o svoje zážitky, inšpiruj ostatných svojim príbehom! Stačí, ak pošleš email s tvojou predstavou na zuzka@hikemates.com. Tešíme sa na tvoje príbehy.
Pridaj komentár