Ľadové kráľovstvo na Kráľovej holi TIP NA TRIP

„Na kráľovej holi, stojí strom zelený…“ spieva sa v ľudovej piesni, vďaka ktorej je tento vrch známy po celom Slovensku. Myslím, že sa zhodneme, že Kráľova hoľa je tak trochu (spolu s Kriváňom) aj národným symbolom.

V okolí Kráľovky pramenia významné slovenské rieky: Čierny Váh, Hron, Hnilec a Hornád. Preto dostala pomenovanie matka štyroch riek.

Vieme, že tomto vrchu je poväčšine roka premenlivé počasie a silný vietor, tak sme si dopredu pozreli počasie… a áno, dnes to vyzerá, že bude na Kráľovej holi celkom pekne, ale človek nikdy nevie. Modlím sa aby nám počasie vyšlo a aby sme z hora videli tú ikonickú panorámu Západných a Vysokých Tatier.

Už ju vidím!

Vychádzame z Brezna, prechádzame dedinkami Horehronia a vďaka 137,5 m vysokému stožiaru televízneho vysielača pozorujeme najvyšší vrch východného hrebeňa Nízkych Tatier už z diaľky. Nádhera! Musím vám spomenúť, že vždy, ale naozaj zakaždým, keď vidím na nejakom vrchu vysielač, tak celá šťastná kričím „Aha aj tam je Kráľova hoľa!“. Takže ja mám vlastne Kráľovu hoľu všade, kde je na kopci vysielač 😀 … Ale dnes ideme na tú ozajstnú! Na tú s krásnymi výhľadmi. Dúfam, že nám počasie vydrží až kým vyjdeme hore na vrchol.

Východiskový bod – dedinka Šumiac

Auto zaparkujeme pri Šumiackej izbe. Parkovať sa dá aj vyššie, ale v uličkách mimo hlavnej cesty je na cestách veľa snehu, tak to neriskujeme, aby sme nedostali náhodou šmyk, veď ten kúsok do lesa prejdeme cubidup. Vyrážame z parkoviska po modrej turistickej značke až na vrchol. Celú trasu nájdeš tu.

Raj pre skialpinistov

Kráčame hore dedinou a všímame si, že pri zaparkovaných autách si veľa ľudí obúva skialpinistické výstroje. „Fíha, toto bude asi obľúbený vrch medzi skialpinistami“ – povedala som si a tak aj bolo. Cestou hore sme stretali hlavne skialpinistov, turistov sme za celú túru stretli asi zo desať. Hore na vrchol zo Šumiaca vedie mimo turistického chodníka aj široká cyklo cesta, ktorá je naozaj dlhá (cca 12km), čiže pre skialpinistov dokonalý raj :).

Drevený snehuliak v zasneženej krajine

Vchádzame do lesa po lesnom chodníčku strmo hore. Našu cestu lemujú ihličnany a tiež nás sprevádzajú informačné tabule náučného chodníka. Veľmi nás pobavil drevený snehuliak s hrncom na hlave pri tretej zastávke náučného chodníka o krížovej ceste. Pri tejto tabuli je odbočka k peknému výhľadu na dedinku Šumiac, ale chodník k nej nie je prešľapaný, tak radšej pokračujeme ďalej.

„Poludnica“ pod Kráľovou holou

Po chvíľke náš chodník križuje cestu, dvihnem zrak a vidím altánok pri krásnej skale, ktorú som si pre seba nazvala Poludnica pod Kráľovou holou, s výhľadom na kopce Muránskej planiny. Napijeme sa a pokračujeme ďalej hore lesným chodníkom.

Už sme v polovičke trasy

Vyjdeme z lesa, znova nám cesta križuje náš chodníček, pustíme skialpinistov, ktorí už lyžujú smerom dole. Na druhej strane cesty je altánok so stolom s fotkami rôznych druhov byliniek a popismi ich použitia. Oceňujem tento nápad. Od altánku sa pozriem doprava a hľa, Veličenstvo Kráľova hoľa. Neverím ako sme už blízko. Rýchlo vycupitáme k horskej chate a už sme v polovičke našej cesty. Tu si už niekoľko skialpinistov dáva občerstvenie, ale my ešte nie sme hladní. Tak sa dohodneme, že sa tu najeme až keď budeme schádzať.

Tak blízko a predsa stále tak ďaleko

Cesta hore od chaty nám ubieha rýchlo. Kocháme sa výhľadmi a skoro celú cestu máme pred očami jej veličenstvo :). Z jednej strany je úžasné, že vidím pred sebou budovu vysielača a mám náš cieľ pred očami, ale z druhej strany mám pocit, že som už tak neskutočne blízko, ale presa stále veľmi ďaleko.

Tatry na dlani

Prichádzame do cieľa a ja čakám, kedy začne fúkať ten povestný silný vietor a nakopia sa okolo mňa mračná. Nič také sa nedeje. Sme hore, prejdeme okolo vysielača, vedľa betónového obelisku a máme dokonalé bezvetrie. Teplomer ukazuje 8 stupňov pod nulou, nebo je gýčovo azúrové a slniečko nám hreje líčka :). Kruhové výhľady na Nízke Tatry, Slanské, Zemplínske a Chočské vrchy sú krásne, ale výhľad na zasnežené Západné a Vysoké Tatry je naozaj dychberúci. Tromi slovami – Tatry na dlani.

Článok o túre na Kráľovu hoľu ukončím citátom od talianskeho spisovateľa „Je nemožné sprostredkovať zážitky tam hore tomu, kto ostal doma.“ /Paolo Cognetti/. Dúfam, že sa mi aspoň trošku podarilo priblížiť vám naše zážitky. Všetkým vám prajem zažiť Kráľovu hoľu v plnej kráse, ako sme ju zažili aj my.

100 jarných kilometrov

Keď si členom/členkou turistického klubu Hikemates, môžeš sa zapojiť aj do jarnej výzvy! Čo to vlastne je? Keď sa ti podarí počas jarných mesiacov prejsť 100km, dostaneš na pamiatku krásny KST odznak. Tieto odznaky môžeš aj hrdo zbierať. To sú také tie pamiatky, ktoré budeš jedného dňa pyšne ukazovať svojim vnúčatám a rozprávať im príbehy z hôr, o tvojej láske k nim a koľko si toho kde pochodil/a :).

Pridaj sa do nášho newslettera ✉️

Budeme ti posielať super tipy na túry, nové články a iba užitočné veci. Žiaden SPAM, čestné turistické!

Bea Križan

Milovníčka hôr a prírody :)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *