Udržateľnosť, znižovanie emisií oxidu uhličitého, uhlíková neutralita, uhlíková stopa? Máš pocit, že je to niečo vzdialené, abstraktné, čo sa ťa netýka? Naopak. Týka sa to nás všetkých. A ovplyvniť to môžeš aj ty.
Určite si si všimol/la, ako sa za posledné roky mení klíma a počasie v tvojom okolí. Letá sú teplejšie, zimy miernejšie a jar a jeseň akoby sa vytrácali. Niektoré oblasti na Slovensku pravidelne bojujú so suchom a nedostatkom dažďov. Krajina sa začína meniť. Priemerná teplota sa zvyšuje, čo negatívne ovplyvňuje naše životy. Hlavne pre starších ľudí sú letné mesiace až život ohrozujúce. Čoraz viac ich počas extrémne teplých dní kolabuje z prehriatia organizmu. Ohrozené sú aj zvieratá.
Toto všetko je spojené s nárastom skleníkových plynov v atmosfére, s uhlíkovou stopou a hromadením CO2 v ovzduší. To má za následok otepľovanie planéty.
Znížili sme emisie
Oxid uhličitý sa na Zemi vyskytoval prirodzene odjakživa. Problém nastal, keď sa ho vinou ľudskej činnosti začalo do atmosféry uvoľňovať také množstvo, že ho naše ekosystémy nedokážu prirodzene pohlcovať. Hromadí sa vo veľkých koncentráciách v atmosfére. Na Slovensku patria medzi najväčších producentov CO2 doprava, priemysel, energetika, poľnohospodárstvo či odpadové hospodárstvo.
Slovensko patrí, čo sa týka znižovania objemu skleníkových plynov, k úspešným európskym krajinám. Od roku 1990 sa nám podarilo znížiť emisie o 44 %. Z celkového množstva produkovaných emisií v EU sa podieľame na vypúšťaní CO2 0,9 %. V roku 2018 vyprodukoval každý človek v EU priemerne 6,6 ton emisií. Kým obyvateľ Slovenska vyprodukoval v priemere 6,06 ton, v Nemecku to bolo 8,56 a na Malte 3,20 ton.
Les nielen ako psychohygiena
V znižovaní emisií skleníkových plynov však musíme pokračovať. Kľúčovými opatreniami v energetike bude zvyšovanie energetickej efektívnosti, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a znižovanie spotreby fosílnych palív. Do svojich životov a bežných činností by sme mali zaradiť návyky, ktorými budeme prispievať k znižovaniu uhlíkovej stopy. Popri tom môžeme pomáhať lesu. Aj ty ho zrejme využívaš ako súčasť svojej psychohygieny. Hoci v ňom rád tráviš voľný čas, možno si ani neuvedomuješ, akú má úlohu pri pohlcovaní CO2 a zadržiavaní vody krajine.
Stromy počas fotosyntézy za pomoci slnečného žiarenia, vody a asimilačných pigmentov odčerpávajú zo vzduchu CO2, menia ho na uhlík, ktorý potrebujú ako stavebný materiál a do ovzdušia vypúšťajú kyslík.
Výhoda prirodzených lesov
Lesy zaberajú 45 % rozlohy Slovenska. Okolo roku 1900 to bolo 31 %. Patríme do prvej desiatky štátov v Európe s najvyšším podielom lesov.
Podľa údajov OECD pohltia naše lesy ročne štyri milióny ton uhlíkových emisií. V nadzemnej a podzemnej biomase tak viažu okolo 226 miliónov ton uhlíka. Podľa reportu National Inventory Report sme však na Slovensku v roku 2019 vyprodukovali viac ako 40 miliónov ton ekvivalentu CO2. Výskum predpokladá, že do roku 2025 to môže byť viac ako 44,9 miliónov ton ekvivalentu CO2. Vysádzanie a ochrana stromov teda má svoj význam. No nestačí.
Hoci rozloha lesov na Slovensku rastie, v roku 1990 dokázali zadržať ročne až 9 miliónov ton CO2 čo je o 5 miliónov ton viac ako dnes. Spôsobilo to pribúdanie umelých monokultúr na úkor starých prirodzených lesov.
Stromy ako riešenie
Strata prirodzených lesov je veľkým problémom, lebo v starom prirodzenom lese s bohatou pestrosťou druhov je uskladnených v priemere až 700 ton uhlíka na hektár, čo je približne štyrikrát viac ako v hospodárskom lese. Dôležitá nie je len biomasa stromov, ale najmä pôda. Tvorí až dve tretiny z celkovej zásoby. Monokultúrne hospodárske lesy ľahko podliehajú veterným a lykožrútovým kalamitám. Absentuje v nich biomasa z rozkladajúcich sa drevín, ktorá na seba tiež viaže uhlík.
Preto je dôležité rozširovať lesné plochy, kde platí bezzásahovosť. V hospodárskych lesoch zas treba zavádzať prírode blízke hospodárenie — vysádzať druhovo rozmanité lesy, znižovať objem ťažby, ponechať časť stromov na dožitie a určité množstvo odumretých stromov na tvorbu prirodzenej biomasy, ktorá v sebe naďalej viaže uhlík.
Ambiciózne ciele v rámci EÚ
EÚ si dala za cieľ do roku 2030 zväčšiť rozlohu chránených území — pevniny aj morí až na 30% z celkového územia. Jedna tretina z toho, oblasti s veľmi vysokou biodiverzitou a klimatickou hodnotou, by mala byť prísne chránená. Zároveň si dala za cieľ vysadiť 3 miliardy nových stromov.
Lesy sú strategicky významným zdrojom vody, pretože ju udržujú v prostredí. Pomáhajú tak vytvárať krajinu plnú života, zabraňujú prehrievaniu pôdy, erózii, strate živín v pôde, ochladzujú prostredie a vďaka nahromadenej vode zabraňujú suchu.
Do našich miest, dedín, polí, záhrad, do okolia poľných ciest, cyklotrás, do kultúrnej a agrárnej krajiny, do blízkosti potokov a riek musíme dostať čo najviac stromov. Na stromy sa viaže množstvo rastlín a živočíchov. Tým zabezpečujú zdravé a stabilné životné prostredie, ktoré sa nebude prehrievať a vysychať a ktoré sa nám za túto starostlivosť mnohonásobné odvďačí.
K ochrane lesov a k vysádzaniu stromov môžeš prispieť aj ty
Môžeš podporiť organizácie ako VLK, OZ Prales, My sme les. Na rôznych akciách pod záštitou občianskych združení a organizácií môžeš vysádzať mladé stromčeky. Alebo môžeš na obnovu lesov prispieť finančne. Aj menšia suma znamená veľkú zmenu. Dôležité je chopiť sa akcie.
Tento článok ti v Hikemates prinášame vďaka spolupráci s SPP.
Pridaj komentár