Pútnická trasa nielen pre pútnikov
Camino de Santiago alebo Svätojakubská púť je trasa, na ktorú sa každoročne vydajú státisíce pútnikov z celého sveta či už po vlastných, na bicykloch, ale aj na koňoch. Ciest je mnoho a možno prakticky začať priamo z domu. Všetky cesty však majú spoločný cieľ a to mesto Santiago de Compostela, kde bol podľa legendy pochovaný svätý Jakub učenec Krištofa. V roku 814 sa údajne zjavili hviezdy, ktoré ukázali cestu k stratenému hrobu a 25. júla boli ostatky nájdené.
Na mieste Jakubovho hrobu bol postavený kostol, ktorý sa stal pútnickým miestom. Na Camino sa už dávno nevydávajú ľudia len z náboženských dôvodov. Mnohí chcú pokoriť a spoznať samých seba, pokoriť svoje hranice alebo jednoducho spoznať nádhernú krajinu. Trend posledných rokov neustále narastá, púť absolvuje ročne vyše 300.000 odvážlivcov.
Táto cesta bola dlho snom mojej sestry. A keďže posledné roky neboli cestovaniu naklonené, približne dva roky dozadu som sa s k nej pripojila na časť Svätojakubskej púte na Slovensku, ktorá je vďaka organizácií Svätojakubská cesta na Slovensku riadne vyznačená a zmapovaná. Spolu sme takto prešli cez 100km z Levoče do Liptovského Mikuláša.
Plánovanie
Konečne nastal čas splniť si sen a padlo rozhodnutie vydať sa na cestu do Santiaga. Prvým krokom bolo vybrať východzí bod našej cesty. Voľba padla na Porto odkiaľ vedú tri možné trasy cesty zvanej portugalská, teda Camino Portuguese.
Let do Porta alebo Lisabonu
Keďže celé plánovanie plánovanie padlo na mňa a mala som voľnú ruku, začala som riešiť letenky. Pôvodný plán bol letieť do Lisabonu a odtiaľ sa dostať vlakom do Porta kde započneme cestu. To sa však zmenilo týždeň pred odletom, keď nám presunuli let o tri dni skôr a ja som na poslednú chvíľu hľadala letenky. Nakoniec sme teda leteli priamo do Porta.
Na prejdenie z Porta do Santiaga sme mali 15 dní. Pomocou mobilnej aplikácie Camino Ninja som nám začala plánovať trasu na jednotlivé dni. Veľmi vrelo odporúčam si ju pred cestou stiahnuť. Nájdete v nej všetky potrebné informácie od trás, kilometrov, prevýšenia až po ubytovania s kontaktami.
Ako som spomínala Camino Portuguese má tri možné trasy:
- Caminho Portuguese central: Trasa vedie cez mestá a má cca 241km z Porta
2. Caminho Portuguese da Costa (official): S dĺžkou cca 255km vedie nielen cez mestá ale aj popri oceáne
3. Caminho Portuguese da Costa (Senda litoral): Táto trasa kompletne kopíruje pobrežie atlantického oceánu a prejde na nej okolo 285km
Ja som trasu naplánovala kombináciou všetkých troch a dokopy sme prešli cca 270km za 14dní. Závisí na Vás čo uprednostňujete, či architektúru, prírodu alebo pláže. Na týchto trasách nájdete všetko po čom túžite. Samozrejme si trasu nemusíte ani plánovať dopredu stačí len vystúpiť z lietadla, sledovať značky a ísť ?.
Ubytovanie
Keďže som typ, ktorý má rád veci naplánované ubytovanie sme mali vždy na tri – štyri dni vopredu rezervované. Na hľadanie ubytovania som využívala spomínanú aplikáciu Camino Ninja. V nej si zadáte bod z ktorého budete vychádzať a bod kam smerujete, rozkliknete daný bod a aplikácia Vám vyhodí ponuku ubytovaní aj s presmerovaním na Booking alebo s kontaktami na dané ubytovanie či už whats up, email alebo telefón. Ku každému ubytovaniu sú uvedené aj informácie ako kapacite, cenách, možnosti rezervácie (nie každý hostel tuto možnosť ponúka) a vybavení ako práčka, sušička kuchyňa a pod.
My sme mali trasu naplánovanú a teda sme vždy vedeli cieľ daného dňa a tak nebol problém s vyberaním ubytovania. Po celej trase sú ubytovne pre pútnikov tzv. Alberque. Ide o hostely kde sa cena pre pútnikov pohybujú v cene od 10-20€. Vo väčšine je možná rezervácia.
Mnoho ľudí však preferuje hľadanie ubytovania po ceste v daný deň. Tu sa Vám však môže stať, že v sezóne, keď je všade veľa pútnikov, budú Alberqy plné a vy budete nútení prejsť niekedy aj 10km navyše kým nájdete voľné ubytovanie. Ale aj to je údel pútnika.
Jedlo a pitie na ceste
Čo sa týka jedla a pitia s tým po ceste určite mať problém nebudete. Po trase je mnoho fontánok, kaviarní a reštaurácií kde si vodu môžete doplniť, dať si kávičku alebo sa najesť. My sme jedlo počas chôdze riešili bagetkami. Vždy večer sme išli do obchodu nakúpili všetko potrebné na raňajky (väčšinou sme jedli vločky a jogurt) a prípravu desiaty, plus samozrejme nejaké tie oriešky a ovocie. Nemusím Vám vravieť, že už nám tie bagetky liezli ušami ?. No účel splnili.
Večerali sme poväčšine v reštauráciách alebo ak bola možnosť v alberqu tak sme si večeru varili. Ceny v Portugalsku a Španielsku nie sú extra odlišné od našich. Niektoré reštaurácie ponúkajú tzv. Pilgrim menu. Menu pre pútnikov, v ktorom za 10€ dostanete nápoj, polievku, hlavné jedlo a dezert. A že sú to porcie! My sme to vyskúšali asi raz. Mali sme so sebou chlapa a ani ten to nebol schopný zjesť.
Výbava na cestu
Poučené z predošlých skúsenosti kedy sme niesli cca 12-15kg ruksaky sme vedeli, že menej je viac! V letenke sme mali batožinu do 10kg. Naším cieľom bolo mať všetko potrebné a čo najmenej kg. Výsledok bol ruksak o hmotnosti cca 7 kg už aj s vodou a jedlom.
Zabudnite na balenie dvoch búnd troch mikín a pod. Tu fakt platí, že v jednoduchosti je krása. Na internete nájdete veľa návodov ako sa zbaliť. Samozrejme všetko závisí aj od konkrétnej sezóny.
My sme vyrazili v období kedy sa tepoty pohybovali od 15 do 20 stupňov, hlásili dážď a pri oceáne bolo hrozne veterno. Na základe týchto informácií som si zabalila nasledovné veci:
- čelovka
- nabíjačky
- slúchadla
- externá nabíjačka
- pas
- 3x spodné prádlo
- 3x ponožky
- 2x tričko
- legíny
- termo tričko a nohavice
- športový uterák
- spacák
- náplaste na otlaky
- pršiplášť
- vitamíny
- šiltovka
- čelenka
- čiapka
- mikina
- lyžica
- hrebeň
- kefka
- štipce
- štuple do uší
- nepremokavá bunda
- sandále
- slnečné okuliare
Dôležité je povedať, že som si nič špeciálne do výbavy nekupovala okrem spacáka. Ten som mala od značky Zulu s hmotnosťou cca 600g a vďaka kompresii sa dal stlačiť na minimálne rozmery. Naozaj si nemusíte brať kopy spodného prádla ani oblečenia. Na väčšine ubytovaní je dostupná práčka a dokonca na mnohých aj sušička. My sme to riešili jednoducho, večer sme si veci preprali v rukách a čo nevyschlo sme prištipcovali na ruksak a cez deň to vyschlo. Nemusíte sa báť, že niekto bude riešiť vaše nohavičky na ruksaku. Každý druhý to bude totiž mať tak isto ?
Ja som celý tento zoznam zmestila úplne v pohode do 28l ruksaku Ortler od značky Zajo.
Najdôležitejšou časťou výbavy sú topánky
Na internete nájdete mnoho názorov, aké topánky áno aké nie. Ja Vám poviem len jedno. Vezmite tie, v ktorých sa Vám chodí najlepšie. Ja som mala v pláne si vziať trailové botasky ale keďže hlásili dažde obula som goratexové nízke topánky od značky AKu-Rock. Kamarát šiel vo vysokých turistických botách. Je to fakt len na vás. Dobré je si vziať turistické sandále na prezutie nech si nohy od topánok oddýchnu.
O áno, nezabudnite si opaľovací krém! My sme toto podcenili a skončili so spálenými tvárami..
Mušľa, kredenciál & certifikát
Symbolom púte je mušľa z Hrebenatky (určite vyskúšajte aj samotný pokrm) podľa ktorej spoznáte spolupútnikov. Môžete si ju kúpiť skoro v každom obchode so suvenírmi alebo objednať zo slovenskej stránky a budete ju mať aj so slovenským znakom.
Každý správny pútnik so sebou nosí pútnický pas tzv. kredenciál, do ktorého počas svojej cesty zbiera v kostoloch, ubytovniach či reštauráciách nádherné pečiatky. Nie je to povinnosť, ale je to krásna spomienka a vďaka pasu plnému pečiatok si v Santiagu v Pilgrim office vybavíte certifikát v latinčine s vaším latinským menom o absolvovaní cesty (podmienkou je za posledných 100km nazbierať aspoň dve pečiatky denne) a za 3€ aj certifikát s dátumom začiatku a koncom púte, trasou a prejdenými km. Pilgrim Office sa nachádza 3min chôdze od katedrály a ochotný personál Vám vysvetlí, čo treba robiť.
Pripravte sa na to že, ak pôjdete počas sezóny (máj-september) a svoju púť skončíte v neskorších hodinách, že si svoj certifikát v ten deň nevybavíte. V takom prípade treba prísť druhý deň ráno, zobrať si lístok s poradovým číslom a vyčkávať.
Rukami a nohami miesto angličtiny
Je nutné povedať, že s angličtinou na celej trase moc nepochodíte. Všetci sú však veľmi milí a rukami nohami sa dohodnete na všetkom ?. Nám sa dokonca stala aj situácia, že nám pani podávala mandarínky cez plot na cestu alebo sme dostali upgrade ubytovania len preto, že sme boli na púti.
Camino je zážitok na celý život. Keď opomenieme otlaky, boľavý chrbát a podobné záležitosti, tak trasa cez dve krajiny, popri oceáne, cez lesy ako z iného sveta, cez malé uličky dediniek, cez lúky, Vás uchváti tak, že na všetky strasti zabudnete.
Zvládne to každý, na každom je odkiaľ začne, koľko km denne prejde. Dokonca je možnosť si nechať každý deň poslať ruksak z ubytovania na ubytovanie. Ráno ho vyzdvihnú a kým prejdete svoju trasu už Vás bude čakať na recepcii. Moja sestra túto službu asi tri krát využila a veru pomohla tým aj nám, lebo sme jej k tomu aspoň nahádzali spacáky ? Každý má vlastnú cestu a nie je dôvod sa porovnávať s druhými. Oni to tiež určite robiť nebudú. Camino je len a len o Vás a o tom, aké si ho spravíte.
Tak ostáva povedať už len jedno :
Buen Camino !
Tento blog pre #hikemates napísala Zuzka Bubernáková. Ak by si chcela tiež prispieť blogom zo svojich zažitkov nevahaj a ozvi sa nám na zuzka@hikemates.com.
Ešte podrobnejší rozpis trasy a itinerár nájdeš v našom najnovšom tlačenom #hikemates magazine, štvrtom vydaní!
Pridaj komentár