O zážitku jednej mamy

0 Shares

Tento článok bude tak trochu iný ako predošlé. Bude o jedinečnom zážitku mamy podobnej stotisícom ďalších. Ako mnoho horami inšpirovaných rodičov, chcem byť tým najlepším sprievodcom v živote svojho dieťaťa a odovzdať mu mapu k vlastnému šťastiu ideálne v darčekovom balení zo zážitkov.

Rada s vami zdieľam naše malé „expedície“, posúvam ďalej overené baby-friendly tipy a triky, no aby sme sa mohli bližšie zoznámiť, vezmem vás na malú, za to intenzívnu exkurziu do nášho života.

Čo sa stane, ak dáte horám šmolkovú príchuť

Tieto slovné zlepence sú písané z lásky k deťom, horám a sebe samej.

Myslím, že vždy som bola taký štandardný „horofil“. Keď som vkročila na turistický chodník, mala som síce namierené k vrcholu, no v skutočnosti som kráčala sama sebe naproti. Nech som prichádzala do lesa s akýmkoľvek pocitovým koktailom, na vrchole mojej cesty stálo očakávané vytriezvenie a výprask pokorou. Ak by som vám položila otázku: „Prečo naozaj milujete hory?“, trúfnem si označiť pokoj, pocit slobody a prítomnosti, nachádzanie dokonalej harmónie a zmierenia, ako plnotučné klišé opakujúcich sa odpovedí. Je to tak! A úprimne, som často zostupovala s myšlienkou, prečo si ten povznášajúci okamih nemôžem vziať so sebou.

Hory sa stali mojou Mekkou a inšpiráciou, no odkedy sa narodil Adam, ukázal mi celkom nepoznané dobrodružstvá v tých istých, známych lesoch. Naučil ma vnímať prítomný okamih a tešiť sa z maličkostí, ktoré nesú celý náš svet. Ten malý génius nemusí šplhať na horu pre pocit slobody a povznesenia. Občas mi napadá, že k dospelému človeku by mal byť priložený aj návod na použitie, aby sám seba nestratil. Až keď som stíšene sledovala velikána v drobnom telíčku, celé mi to došlo. Kto by bol povedal, že až s ním pochopím, kto vlastne som a znovu uvidím očiam dávno neviditeľné, zázraky každodenného života. Hory dnes vnímam ako generátor nezabudnuteľných zážitkov, avšak TEN pocit v sebe nosím, aj keď zrovna nikam nestúpam.

Ako ma naučil kľučkovať medzi dinosaurami

K materskej dovolenke poviem dve, len zdanlivo absurdné veci.

Za prvé: Je to masaker! Divoké ródeo na neskrotnom drakovi. Šialená jazda na nekonečnej horskej dráhe, ktorá vám prilepí kútiky úsmevu k ušiam i napriek závratom a nevoľnosti.

A za druhé: V živote som si tak neoddýchla od „zdravého rozumu“.

Samozrejme, čiastočne sa o tento ohromne príjemný stav postaral „odkojený“ mozog a sociálna izolácia. Najväčšiu zásluhu však nesie čistá láska a odhodlanie pustiť sa neznačeným chodníkom len priamo za ním. Keď som sa prehupla z tzv. popôrodnej hladiny alfa a prijala dovolenkový masaker za svoj nový životný štýl, vtedy začalo skutočné dobrodružstvo. Nielenže som sa naučila kľučkovať medzi imaginárnymi dinosaurami, ale už nikdy mi moje exmúdro a nudne predvídateľný život nebude chýbať. Dokonca som v tak obrovsky láskyplnej „kaši“, že mi už nepríde ani trochu divné, čítať príbeh o tučniakovi 15x za sebou alebo zbierať z dlážky dieťa zakaždým, keď mu nedoprajem ranný exhibicionistický výlet na vzduch.

.. s holým zadkom utekal po hrebeni

Pred otehotnením som v horách veľa a často behávala. Keď som už nevládala prepletať nohami, tak som bicyklovala a keď ma už bolel aj zadok, vybrala som sa na turistiku. Ako „skoromama“ som len málinko prerobila štýl behu na svižné prihováranie sa k nohám, aby ma naposledy premiestnili k obľúbeným výhľadom. Bicykel som vymenila za bazén a stačila len jediná návšteva kurzu Gravid jógy, aby som pochopila, že výskyt Yettiho v Brazílskom pralese je pravdepodobnejší ako fakt, že ma uspokojí meditácia v kruhu ďalších, objemovo menších, budúcich matiek.

Po narodení Adamka, sme si našli vlastnú cestu k prírode. Keď bol ešte celkom maličký, často ho trápilo bruško a ako zázračný trik sa ukázalo láskavé objatie a les. Kolísanie trailovými cestičkami si zamiloval na svoju prvú 6-týždňovú slinu. Spočiatku sme sa vzájomne oťukávali krátkymi prechádzkami lúkami a v nekonečných dolinách s ergonosičom. Skutočne.

Vždy som obdivovala pobehujúce (upgradom boli korčuľujúce) maminky s kočíkom plným spiacich detí. Moja viera v nemožné ma nútila vláčiť tašku detských harabúrd, ktorá mi napokon prevažovala prázdny kočiar. Kým som Adamka neuspala v náručí a až spiaceho nevyklopila do kočíka, tak z neho len plašil lesnú zver a pohoršoval ostatné matky. Tak nejako prirodzene a spontánne sme nachádzali, čo nás teší a podľa toho sme si vyberali spoločné zážitky. Naladila som sa na jeho mód a jednoducho sa ním nechala viesť. Okrem niekoľkých prelomových behov s poľským kočíkom, sme sa oveľa radšej vyvaľovali na výhľade. Teda on sa vyvaľoval v nosiči, kým ja som ofukovala svoje rozpálené stehná.

Highlighty našich spoločných vrcholov sú pochopiteľne slovami neopísateľné. Tie zmiešané pocity, keď naháňate do plienky holý zadok poskakujúci na hrebeni jednoducho ťažko prenesiete do slov. No verím, že si práve v hlave premietate ten váš obľúbený film nakrútený podľa nefalšovaných radostí života s vašimi najmenšími deťmi a najväčšími pôžitkármi.

Zavarili sme tie najmilovanejšie spomienky

Od prechádzok k turistike viedol príjemný chodník s nenápadne narastajúcim prevýšením. Keď sme sa nabažili lúk i dolín, začali sme vyhľadávať nenáročné turistické chodníky. Turčianska záhradka disponuje neobsiahnuteľnou ponukou možností a aj dnes doma objavíme stále neokúkané miesta. Mnoho vrcholov, turistické oko prehliada kvôli nevýraznej výške alebo odstrčenej polohe. Avšak často ide o miesta ukrývajúce čarovné pohľady, ku ktorým sa vyštveráte zväčša bez toho, aby ste pod „nákladom“ detí túžili zapredať svoju dušu. Malebné výhľady z Ondrášovských skál či Vyšehradu sa zapísali medzi naše najmilovanejšie a dnes už veľkú časť trasy prebehne aj sám, samozrejme vlastným smerom.

Adamko bol v náručí nadštandardne spokojný a keď som i ja zosilnela, mohli sme vykročiť na serióznejší turistický chodník. Vyberali sme si menej náročné trasy a zo začiatku to boli naše známe kopce ako sú Martinské Hole, Magura, Katova skala či Zniev. Neskôr sme pozbierali odhodlanie a zvyšky síl na akýkoľvek kopčisko, ktorý nám skrížil cestu. Krátke rýchle kopce často kombinujeme s detskými atrakciami alebo vodou. A naopak nekonečné výstupy si užívame rozložením pikniku priamo na trase. Keď sme vychytali muchy dlhšieho pobytu v aute (Kojaca matka prevesená cez dieťa uviazané v autosedačke. Top vychytávka!), prešli sme sa aj okolo Roháčskych plies, k Brnčalke (Chata pri Zelenom plese) alebo sa pohodlne vyviezli na Chopok a vychutnali si hrebeňovku na Ďumbier.

..a naše „zaváraniny“ posúvame ďalej

Asi sa zhodneme v názore, že nech ste akokoľvek skúsený turista, s deťmi chcete na hory kráčať overenou trasou a mať všetko dokonale ohandlované.

Mojou vášňou sú nepoznané miesta, avšak rada si prečítam detailný článok prípadne trasu otestujem na vlastné nohy, kým okúsim chodník s malým turistom v batohu. Keď som vymýšľala ciele pre naše spoločné dobrodružstvá, chýbali mi informácie o teréne a náročnosti trasy pre výstup s nosičom. Samotné nosenie najmenších detí tak, aby ste nič nepokazili, sa mi rozvaľovalo v hlave dlhý čas predtým, ako sme niekam vyrazili. Rôzne tipy a triky s obliekaním či balením, atď. Akú stratégiu zvoliť, aby prebehlo všetko hladko?

Dnes už máme turistické mapy zodraté a neustále objavujeme nové trasy vhodné pre výšľap 2v1. Rada sa podelím o naše overené tipy pre bezpečnú turistiku s dieťaťom a posuniem ďalej svoje pozbierané skúsenosti. A ak sa stanú vašou inšpiráciou alebo vás jednoducho potešia, môj úmysel bude naplnený.

Nezabúdajte na poistenie na hory

V Hikemates myslíme aj na outdoorových rodičov. Výhodné členstvo s komplexným poistením celej rodiny, zľavami na ubytovanie do výšky až 50% a množstvom ďalších benefitov, u nás vybavíte online a bez zbytočných starostí. Prvé dve deti do veku 15 rokov majú členstvo zdarma!! Chcem výhodné členstvo pre celú rodinu!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *