Pyšný štít z Lomnického štítu. Vľavo Gerlachovský štít, uprostred Ľadový štít. Photo (c) LD/Hikemates

Septembrový výstup na Pyšný štít zaliaty Slnkom, „čistá Florida“ v krátkych nohaviciach

Pyšný štít je štvrtý najvyšší vrchol vo Vysokých Tatrách a meria 2.621 m.n.m. Nachádza sa za Lomnickým štítom a názov, podľa knihy Ivana Bohuša, vychádza z jeho, vraj smelého tvaru. Smelý je aj náš Jakub z Hikemates, ktorý na túru zobral aj kamoša Miša a na Pyšný štít sa v polovici septembra vybral v kraťasoch. Vysokohorská túra na Pyšný štít sa dá absolvovať iba s horským vodcom.

Chalani sa na cestu vydali deň vopred. Na Pyšný štít sa vyráža skoro ráno z Téryho chaty, kde prespali. Ako je to už zvykom, Terynka, aj počas ich návštevy, praskala vo švíkoch. No stihli si rezervovať dve postele a tak sa tentoraz netlačili v jedálni, kde spalo ďalších 20 turistov na matracoch. Súkromie síce nie bohvieaké ale turisti sú na podobné spanie zvyknutí. 

Ranné Spišské plesá a Téryho chata z výstupovej trasy. Photo (c) Hikemates

Nejeden z nás si rád zaspomína na úder hlavy o posteľ nad ním, keďže na Téryho chate sú trojposchodové postele. Alebo si spomenieš na večer strávený s úplne neznámymi ľuďmi v družnom rozhovore tak, ako chalani pred túrou. „Bolo tam mrte ľudí, kopec Čechov, dobre sme sa porozprávali s Ukrajincami, až nám bolo ľúto situácie, ktorú majú na východe, kde je stále vojna. Bavili sme sa poľsky, slovensky, anglicky, všetko možné,“ hovorí Jakub.

Po raňajkách ich už čakal horský vodca Tóno Suchý z Moutain Pro Guiding. Vyrážali od Téryho chaty a práve horolozec a propagátor turistiky Edmund Téry ako prvý vyliezol na Pyšný štít v roku 1877 spolu s horským vodcom Martinom Spitzkopfom. Čo očakávali Jakub a Mišo, pre ktorého to bola prvá vysokohorská túra v živote? „Sami sme nevedeli aké to bude, lebo tie popisy aké je lezenie na Malý a Veľký pyšný štít odrádzajú, že je to ťažké a lezecké.“ Horský vodca ich však upokojil.

Krátko po pol ôsmej sa pomedzi Malé a Prostredné spišské pleso od chaty vydali priamo na opačnú stranu pod Mačací kotol. Trávnaté časti sa striedali so skalami. Pod žľabom sa naviazali na lano a dali si prilby. Strmé skalné pasáže prekonávali postupne jeden po druhom.  Zo spodu to tak nevyzerá, ale stúpanie je naozaj nepríjemné a strmé. Našťastie však, v polovici septembra, vyšlo na túre počasie. „Predpoveď bola taká, že na obed sa malo zmrákať, ale to jesenné počasie je stále také, že ráno trochu zima, ale ja som mal ešte stále krátke nohavice a tričko a na ňom ešte jednu vrstvu a to bolo tak akurát.“ Pri pohľade dole, jednu časť Malej studenej doliny už osvetľujú slnečné lúče, kým tá, ktorou lezú nahor je ešte stále v tieni.

Po vystúpaní na hrebeň sa ocitli v Malej Lastovičej štrbine. Vďaka počasiu mali krásne výhľady na Chatu pri Zelenom plese, Jahňací štít, či Belianske Tatry. A nad nimi len modrá obloha s pásmi bielych kučeravých oblakov. Tie momenty, keď úsmev na tvári, ktorý sprevádza neprestajné rozhliadanie sa dookola a fotografovanie, by sa niekomu mohol zdať hodný nejakej duševnej poruchy. Pritom je to len očarenie krásou hôr a neschopnosť nasýtiť sa výhľadmi, ktoré si v tom momente chce každý z nás odniesť domov.

Belianske Tatry z Malej lastovičej štrbiny. Photo (c) Hikemates

Zo štrbiny vystúpali na prvý vrchol vysokohorskej túry Malý pyšný štít, ktorý meria 2.591 m.n.m. Odtiaľ sa im už otvoril aj priamy výhľad na Pyšný štít. Horolezci ho označujú za jeden z najkrajších vo Vysokých Tatrách. Do Malej studenej doliny padá jeho 250 metrová západná stena a krátky Pyšný hrebeň.

Už to vyzerá tak, že chalani majú Pyšný štít naozaj na dosah ruky, no cesta z Malého na Veľký Pyšný štít ešte vedie cez Pawlikovského a Lastovičiu štrbinu. Medzi nimi ticho stojí skalná ihla s názvom Loktibrada. Má asi 15 metrov a svojim tvarom pripomína rozprávkovú postavu. 

Panoráma výhľadu z Pyšného štítu. Vľavo v pozadí Gerlachovský štít, ďalej Ľadový štít, uprostred Jahňací štít a za ním celý hrebeň Belianskych Tatier. Úplne vpravo Kežmarské štíty. Photo (c) Hikemates

„Veľmi rýchlo sme boli hore na Pyšnom štíte. Napriek tomu, že to bola Mišova prv takáto túra. Neboli tam veľmi zložité úseky a Tóno nám veľmi pomohol. Od Terynky nám to trvalo na Pyšný štít len hodinu a pol. Na vrchole sme dali malú sváču pred cestou dole,“ bilancuje Jakub. 

Práve na Pyšnom štíte sa cesty vysokohorských túr rozchádzajú. Ak je dosť času do zotmenia a počasie ti praje, môžeš s horským vodcom pokračovať na Lomnický štít.

Netreba zabúdať, že to ešte stále nemusí byť cieľ, ak máš dole zostúpiť tiež po vlastných. Preto nikdy netreba preceňovať sily, a šetriť si ich aj na návrat. Druhá možnosť je z Pyšného štítu zostúpiť späť na Téryho chatu, tak ako išli v polovici septembra Jakub s Mišom a horským vodcom Tónom. No čakalo ich aj prekvapenie v takzvanej Bachledovej štrbine. „Bol tam taký úsek, kde sme museli zlaňovať. Tóno nás jedného po druhom zlanil. Nikdy som to nerobil, je to celkom sranda, lebo sa musíš posadiť do sedáku a nebyť v strese,“ hovorí Jakub. Zostup kamennou suťou na Téryho chatu ich trochu potrápil, ale už okolo jednej boli na Hrebienku.

„Bola to fakt krásna túra, úplne ju odporúčam, lebo tam nie je veľa ľudí, okrem nás tam dnes nebol nikto. Určite by sme to nabudúce dali cez Lomničák. Takže ak máte kondíciu a nachodené, tak treba vyraziť skôr pretože z Pyšného štíátu na Lomničák to trvá asi dve hodiny,“ hovorí Jakub a dodáva slovami horského vodcu Tóna: „Bola to čistá Florida.“

Bezpečne späť pri Téryho chate. Photo (c) Hikemates

Pridaj sa do nášho newslettera ✉️

Budeme ti posielať super tipy na túry, nové články a iba užitočné veci. Žiaden SPAM, čestné turistické!

Redakcia Hikemates

Pripravujeme pre vás tie najlepšie články o prírode, vybavení a tipoch na výlety.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *