Ak si zadáte do vyhľadávača termín Sokolia dolina, vyhodí vám prívlastky ako najdivokejšia, najpríkrejšia či najodľahlejšia roklina Slovenského raja. Všetky tieto charakteristiky sú viac než pravdivé, a preto je hneď v úvode potrebné spomenúť, že návšteva tejto rokliny je vhodná pre turistov, ktorí už s náročnejšou turistikou majú aké také skúsenosti.Tiesňava je zabezpečená viacerými rebríkmi, stupačkami či reťazami a vyžaduje si zvýšenú opatrnosť. Prichystajte sa teda na časovo i fyzicky náročnú túru. Trasa je však veľmi rozmanitá a o dychberúce miesta nebude núdza.
Stručne o rokline
Sokolia dolina sa nachádza vo východnej časti národného parku a je súčasťou štátnej prírodnej rezervácie Kyseľ. Prvý prechod roklinou sa uskutičnil v roku 1910 a v roku 1913 bola prvýkrát vyznačkovaná. Prechod roklinou je možný iba zdola nahor, teda proti prúdu potoka. Prístupná je celoročne. Medzi najvýznamnejšie vodopády rokliny patria Skalný, Závojový a Vyšný. Sokolí potok však vytvára početné kaskády na viacerých miestach rokliny.
Dlhý, no krásny úvod pred vstupom do rokliny
Túru do Sokolej doliny možno začať z viacerých miest. My sme si vybrali Čingov – Ďurkovec. Auto sme odparkovali skoro ráno na neplatenom parkovisku a svižnou chôdzou sa vybrali po žltej značke na Tomašovský výhľad. Tu sme zachytili, ako prvé slnečné lúče postupne osvetľujú okolité lesy. Pohľad to bol pekný, i keď toto miesto je vyhľadávané skôr pre večerné západy slnka. Dlho sme sa preto nezdržali a pokračovali po zelenej turistickej značke pod Tomašovský výhľad až po rázcestie Bieleho potoka.
Odtiaľ je to len chvíľočka k ústiu Bieleho potoka, odkiaľ pokračujeme zelenou značkou cez úžinu nesúcu názov Tomášovská Belá. Celý čas nás sprevádza šum Bieleho potoka. Objavujú sa prvé drevené lávky. Okolitá príroda sa prebúdza a začína zelenať po dlhých zimných mesiacoch. Miestami natrafíme na malebné miesta, kde Biely potok vytvára bledomodré zákutia. Človek má chuť neustále fotiť, cesta pred nami je však ešte dlhá a preto zastavujeme len sporadicky.
Skalný vodopád
Po približne hodinke sa dostávame k ústiu Sokolej doliny. Opúšťame Tomášovkú Belú a sledujeme žltú turstickú značku. Začiatok rokliny je riadne zarastený. Ideme proti smeru potoka, ktorý nesie priznáčný názov Sokolí. Netrvá dlho a dostávame sa ku Skalnému vodopádu. Ide o najmenší vodopád v rokline s výškou menej ako 4 metre. Napriek tomu pôsobí impozantne. Pokračujeme po kovovom rebríku a po chvíli sa dostávame k najviac očakávanej atrakcii – Závojovému vodopádu.
Závojový vodopád
Závojový vodopád je svojou výškou 75 metrov najvyšším vodopádom v Slovenskom raji a druhým najvyšším na Slovensku (prvenstvo mu vyfúkol Kmeťov vodopád vo Vysokých Tatrách). Vedie popri ňom približne 80 metrov dlhá sústava rebríkov, plošiniek a stupačiek. Pôvodná trasa popri vodopáde bola však iná, viedla exponovaným traverzom. Až neskôr ju prestavali do súčasnej podoby.
V tejto časti je obzvlášť dôležité dávať pozor a dodržiavať zásadu vždy iba jeden človek na jednom rebríku. Vodopád vytvára niekoľko kaskád a je skutočne nádherný. Hneď na úvod nás po pravej strane čaká stúpanie po dlhom kovovom rebríku. Najviac času potom strávime na prvej veľkej plošine-mostíku a užívame si blízkosť vodopádu. Nasleduje ešte niekoľko kovových rebríkov a dostaneme sa až na vrchol vodopádu. Výhľady do okolia sú dychberúce.
Vyšný vodopád
Po chvíli prichádzame k poslednému vodpádu rokliny s názvom Vyšný vodopád. Vedie k nemu drevený lávkový most a celá tá scenéria pôsobí čarovne. Vyšný vodopád dosahuje výšku zhruba 15 metrov a po zime je plný vody. Urobíme si zopár záberov a poslednými rebríkmi sa blížime k záveru rokliny. Sokolí potok sa odpája a my sa predierame lesom. Miestami je poriadne zarastený, celkom divočina. Dostávame sa až záverečnému hríbiku, kde si na chvíľu oddýchneme v malom altánku. Roklinu máme za sebou, túra sa však ani zďaleka neskončila. Našťastie nás motivuje predstava, že cestou späť minieme ešte jedno prekrásne miesto.
Milé prekvapenie po ceste naspäť
Túra pokračuje po zelenej turistickej značke Pod Bykárku, kde odbočíme doľava a po žltej sa dostaneme až k vodnej nádrži Klauzy. Kedysi slúžili na splavovanie dreva, dnes prevažne na turistickú rekreáciu. Nachádzame tu drevený most s prístreškom. Informačná tabuľa nám ozrejmuje históriu tohto pokojného miesta. Je ako stvorené na nenáročný výlet, napríklad aj s deťmi. Od vodnej nádrže sa po zelenej turistickej značke dostávame opäť na Tomašovskú Belú a už známou trasou prichádzame naspäť k autu.
Tipy na záver:
- Nezabudnite na nepremokavú obuv. V roklinách Slovenského raja je to viac-menej povinná výbava.
- Ide o celodennú túru, nabaľte si preto dostatok vody a jedla.
- Pozor na drevené lávky a mostíky v roklinách. Ak sú mokré, šmýka sa na nich.
- Ak si chcete urobiť peknú fotku Závojového vodopádu, urobte tak ešte pred výstupom na prvý rebrík. Závojový vodopád je obrovský, ale pri fotení zo spodu viete na záber dostať jeho najväčšiu časť.
- Ak ste skutočne dobrí time-manažéri, naplánujte sú túru tak, aby ste sa pri návrate dostali na Tomašovský výhľad v čase západu slnka. Budete mať krásnu bodku za touto zážitkami nabitou túrou.
Pridaj komentár