Srbské dobrodružstvo

0 Shares

Tento článok pre Hikemates magazín napísala Marie Couderc a Nil Hoppenot, ktorí vo februári 2018 zanechali svoje sľubné kariéry a vydali sa na pešiu cestu naprieč južnou Európou, počas ktorej založili združenie Deux Pas Vers l’Autre (2PVA): Dva kroky k druhým. Cesta dlhá viac ako desaťtisíc kilometrov sa začala v portugalskom meste Sagres a skončila v tureckom Istanbule. Zabrala im dokopy dva roky a prekročili počas nej hranice šestnástich štátov. Okrem samotného športového výkonu bola pre nich veľkou výzvou aj dokumentácia ich skúseností pre svoje online publikum.

„Plán cesty sme nebrali na ľahkú váhu; 10 500 km na mape a 320 000 m prevýšenia – také rozhodnutie neurobíš len tak bez rozmyslu.“

V prvom rade mám šlo o to objaviť Európu, náš vlastný svetadiel, a vidieť ju novými očami. Voľba začiatku a konca cesty bola pre nás v tomto symbolická – ide o najzápadnejší a najvýchodnejší bod južnej Európy. Prečo juh? Tri štvrtiny horských masívov nášho kontinentu sa nachádzajú práve tu. Chceli sme zažiť divokú prírodu nepoznačenú intenzívnym poľnohospodárstvom a neurbanizovaný vidiek, na ktorom sa človek viac prispôsobuje prírode.

Myslím, že v našich životoch jednoducho nastal okamih, keď sme sa potrebovali vzdialiť od svojich kariér a zamerať sa na niečo, na čom nám skutočne záleží. Chceli sme zažiť niečo zmysluplné a inšpirujúce, prepojiť našu cestu s uvedomelým prístupom a azda tak svetu priniesť aj niečo užitočné.

Dvojročná cesta nám zabrala o šesť mesiacov viac, než sme mali v pláne. Naša trasa sa menila takmer každý deň. Dva roky v prírode je omnoho presnejšie opísať ako osem ročných období. Dve zimy vonku. V stane sme prežili teploty v rozmedzí od 45 °C po mínus 25 °C. Počet kilometrov, ktoré sme za deň prešli, taktiež závisel od podmienok. Občas to bolo kilometrov štyridsať, občas len štyri. Šliapať hore čerstvo zasneženým svahom uprostred zimy, keď máš na to všetko len pár hodín denného svetla, je rozhodne iné, než prekračovať slnečnú planinu uprostred leta.

Pri takejto ceste je ultraľahká výbava tvojím najlepším priateľom. Pre nás je dnes priam náboženstvom. Ak chcete mať so sebou dva foťáky, dva laptopy, dron a všetky tie káble, spolu s lanom, cepínmi, stanom, jedlom a všetkými ostatnými vecami, musíte si vziať tie najľahšie.

Na ľahkú váhu sme však nebrali spomínaný odpad a nakoniec sme sa rozhodli si predsa len trochu priťažiť. Po ceste sme zbierali odpad a často ho so sebou niesli aj niekoľko dní až k najbližšiemu kontajneru. Prišli sme tak s nápadom rozbehnúť na sociálnych sieťach výzvu 1 kg for the planet. Výzva je jednoduchá: nazbieraj na túre kilogram odpadu, zdokumentuj (na Instagrame pomocou hasthagu #1kgfortheplanet a na Facebooku v skupine 1kg for the planet) a vyzvi tak ďalších. Nejde o nič nové, mnohí tak robia už dlhú dobu. Naším cieľom je jednoducho tento trend spopularizovať pod hlavičkou formálnej výzvy s logom. V súčasnosti z nášho „táboriska“ v Paríži zadarmo posielame recyklované tašky každému, kto má záujem sa do iniciatívy zapojiť.

Na územie Srbska sme vkročili koncom novembra 2019. V zime na vidieku veľa ľudí nestretneš, a krajina tak pôsobí inak než počas rušných letných dní. Tmavá obloha, blatisté cesty a vonku ani nohy.

Východ Srbska býval rušným priemyselným regiónom posiatym baňami na kovy. Väčšina priemyselných budov je však dnes už opustená. Ľudia z regiónu sa vysťahovali do miest za prácou, ktorej tu niet.

Niet preto divu, že aj opustených domov sme našli neúrekom. Viac než ľudí sme videli úmrtných oznamov zarámovaných na dverách prázdnych domov.

Po našom stretnutí s vyľudneným vidiekom a smutnými, prázdnotou zívajúcimi dedinami bol návrat do divokej prírody útechou. Nech už je to kdekoľvek, v horách sa vždy cítime rovnako: ohromení ich krásou a vďační za naše životné výsady.

Úchvatných fotiek zo srbských hôr by bolo na celý časopis. Azda najpamätihodnejšie prírodné divadlo sme zažili na vrchole kopca zvaného Babin Zub. Ťažké jesenné oblaky pred našimi očami pomaly pohltili celú krajinu.

Do hôr sme vstúpili cez malú dedinku zvanú Topli Do. Na prvý pohľad sa ničím nelíšila od obcí, ktoré sme už videli, no veľmi rýchlo sme si všimli nezvyčajné…

Chceš vedieť aké sú úskalia posledných divokých riek v Srbsku? Čím je jedinečná úžina Rozomač a aké sú stretnutia s miestnymi obyvateľmi?

Pokračovanie článku nájdeš v našom Hikemates magazíne

Druhým vydaním Hikemates magazínu ťa chceme inšpirovať, aby si svoje turistické topánky nevešal na klinec, ale vydal sa do hôr aj v zime.

Zimná turistika ti môže priniesť úplne iný typ zážitkov ako v ostatných ročných obdobiach. Zároveň však na teba môžu čakať aj nástrahy, ktoré inokedy nehrozia, alebo sú len výnimočné. Aj preto sme sa rozhodli, že ti o nich povieme čo najviac, aby si vedel – aby sme všetci vedeli – ako im predchádzať, ako sa na ne pripraviť, ako im čeliť a najmä ako sa vždy bezpečne a v zdraví vrátiť domov. Jednoducho, aby sme sa stali zodpovednejšími, lepšími turistami a zimu na horách si dosýta užili.

Prečítaj si príbeh Andrzeja Bargiela, ktorý ako prvý zlyžoval K2 – druhú najvyššiu horu sveta. Oliver ti vyrozpráva, aké je to prežiť lavínu a zachrániť z nej brata. Ľadovcov ubúda, my ti povieme, ako to zvrátiť. Dozvieš sa, prečo je dôležité mať poistenie na hory a získaš kopec ďalších užitočných tipov a rád.

Redakcia Hikemates

Pripravujeme pre vás tie najlepšie články o prírode, vybavení a tipoch na výlety.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *