Súľovské skaly sú unikátnym prírodným skvostom a vyhľadávanou turistickou lokalitou. Sú atraktívne pre biele špicaté skaly vytvárajúce skalné bralá, ihly a jedinečné úkazy. Malé prevýšenia a krátke vzdialenosti sprístupňujú krásu tejto oblasti aj menej trénovaným turistom a rodinám s deťmi.
Obľúbenými turistickými cieľmi sú i samotné zrúcaniny hradov Súľov, Lietava a Hričov. Jedná sa zväčša o pozostatky hradných stien a okien zabudovaných do samotných skál s veľmi peknými výhľadmi na okolité doliny. Na niektorých miestach (hlavne v trasách na Súľovský hrad) a sa nachádzajú rebríky a reťaze, ale s dávkou opatrnosti sú aj s dieťaťom v nosiči ľahko zvládnuteľné. Turistika v Súľovských vrchoch sa radí medzi stredne náročné. Sú dostupné cez Manínsku tiesňavu z Považskej Bystrice. Z Bytče cez Súľov Hradná, alebo z Rajeckej doliny priamo zo Súľova. V Súľove nájdete platené parkovisko a obľúbený náučný chodník k zrúcanine hradu Súľov.
O našej trase
Dnes som si zmyslela okruh z obce Súľov-Hradná po modrej značke cez Roháčske sedlo. Pod Roháčom sa napojíme na vyhliadkovú trasu po hrebeni až nás zelená farba privedie k zrúcanine hradu Súľov.
Auto zanecháme na bezplatnom pľaci, len kúsok povyše od modrej značky. Rázcestník píše, že výstup do Roháčskeho sedla (692m) by mal trvať 1,10 hod. Prechádzame uličkou pomedzi domy a zakrátko sa ocitáme na lúke, kde vás zaručene naladí úžasná panoráma hrebeňa Súľovských skál. Chodník sa stáča na druhú lúku mierne vľavo. Slnečné počasie ma ženie do tieňa a asi po 1,5 km vstúpime do lesa. Stúpanie širokej lesnej cestičky je priam láskajúce a miestami sa pomedzi stromy otvorí veľmi pekný výhľad na Súľovský hrad. Až tesne pod sedielkom vnímam zdvihnutý sklon chodníka.
Z Roháčskeho sedla po zelenej
Pútnické miesto, ako stvorené pre tiché rozjímanie. Nachádzajú sa tu lavičky a kaplnka, ktorá slúži na výnimočné bohoslužby. Tiež je v nej možné prečkať nepriaznivé počasie prípadne i núdzovo prespať. Adamko už chvíľu odfukuje a tak sa vyberiem obzerať prvú vyhliadku Súľovských skál. Túto časť trasy mám už niekoľkokrát odjazdenú a viem presne aký nevyčerpateľný zdroj inšpirácie ma na skalných rozhľadniach Súľova, čaká. Už prvý pohľad z výšky mi pripomenul ten nezabudnuteľný pocit vlastnej maličkosti. Odbočka zo zelenej značky, vedúcej na rázcestie Pod Roháčom, odhalí nejeden veľkolepý obraz ihlicovitých skál a divočiny, ktorý vás celkom vtiahne.
Na rázcestníku pod Roháčom sa odpája viacero ciest. Tu som sa zastavila, aby som si znovu uvedomila, že Šarkaniu dieru dnes naozaj nemôžem stihnúť a rovnako tak, ani nádherný Hlbocký vodopád. Šarkania diera je jaskyňa, ku ktorej vás dovedie odbočka zo žltej značky a prípadne by ste túto trasu mohli použiť ako zostupovú späť do Súľova. Hneď ako prekonáte rebríky vedúce k jaskyni, prejdete sa lúkami okolo Obrovskej brány či chalúpky Sokoliara Tomáša. Na druhej strane môžete pokračovať v zelenej farbe a pozrieť si Hlbocký vodopád, ktorého záber ste mohli zachytiť aj v Perinbabe. Ak budete nasledovať červenú značku pokocháte sa zrúcaninou Hričovského hradu.
Hrebeňom Súľovských skál
Ja som si zaumienila vyhliadkový hrebeň a tak sme sledovali červenú značku. Zvlnený chodník hrebeňa je naozaj príjemný. Prechádzate krátkymi výstupmi a zostupmi, z ktorých vedú tenké cestičky k výhľadom. Po ľavej strane od chodníka sa nachádza vyhliadka Opásaná. Najkrajší výhľad je však jednoznačne zo Štefánikovej vyhliadky o kúsok ďalej. Je to absolútne monumentálny pohľad na kaskády Súľovských skál do doliny, Súľovský hrad i najvyšší tunajší vrch, Žibrid. Prechádzame Sedlo pod Bradou a zvlneným terénom pokračujeme až k Lúke pod Súľovským hradom. Ideálne miesto pre odpočinok pred náročnejším záverom turistiky. Je tu bezpečný priestor pre vybehanie malého turistu. Pri prameni si môžete doplniť svoje zásoby vody, no má vo zvyku vysychať, takže sa naň úplne nespoliehajte.
Z Lúky pod hradom môžete zísť širšou lesnou cestou s miernym sklonom do Súľova. Po pravej strane si možno všimnete lezcov na Skalách pod hradom. Prídete na Lúku pri Kamennom hríbe a odtiaľ ku katolíckemu kostolu v obci.
K zrúcanine Súľovského hradu
Zelená značka smerujúca k zrúcanine má prudký nástup, no netrvá dlho a sklon sa znovu položí do prijateľnej polohy. V závere nás čaká opäť strmý výstup po schodoch a rebríkoch až pod Súľovský Hrad. Istíme sa zábradlím alebo železnými kruhmi v skalných stenách. Nedajte na prvý dojem. Na pohľad výstup pôsobil náročnejšie než bol jeho skutočný zážitok. Jediné čo mi robilo starosti, bol sypký povrch pod nohami, ktorý kde-tu ukradne zo stability.
Na samotný vrchol zrúcaniny nie je možné vystúpiť s nosičom. Dovnútra zrúcaniny prejdete po kovovom rebríku a napokon úzkym skalným oknom. Tu sa prejavila moja „vášeň“ k exponovaným partiám hôr a na vrchole som si musela najskôr utrieť pot z očí, aby som uvidela tú podmanivú scenériu. Môžete sa tešiť kruhovému výhľadu. Na severe dominuje Brada a pod ňou sa vyníma celý veniec Súľovskej kotliny. Akoby som sa ocitla v galérii a obdivovala skalné sochy. Neviem odlepiť oči z toho výhľadu a nekonečne žasnem nad jedinečným dielom prírody.
Náročnejšie zostupovanie
Zostup po zelenej značke lesno-skalným chodníkom do Súľova, je pod hradom náročnejší. Sklon je miestami strmý a terén šmykľavý. Sú tu technické úseky medzi skalami a s turistickým nosičom potrápite kondíciu i kreativitu. Nech neunikne vašej pozornosti ani odbočka ku výhľadu na známu Gotickú bránu. Ďalej už chodník pokračuje opäť lesom a aj sklon je príjemnejší. Ku koncu nás ešte spomalí pár náročnejších úsekov, kedy musíme zísť po skale, ale s rozvahou sme prekonali aj posledné zostupovanie. K východiskovému bodu sa prejdeme chodníkom obďaleč hlavnej cesty, čo vnímam ako bonus na záver.
Odporúčam vám zažiť tento vyhliadkový okruh. V opačnom smere budete mať určite viac pod kontrolou nestabilný podklad pod zrúcaninou hradu. Ak sa však vydáte našim smerom, necháte si to najkrajšie nakoniec a je možné sa z hradu vrátiť späť na Lúku pod hradom a zísť už spomínanou trasou po červenej, ktorá kĺže na koreňoch, len ak je po daždi.
Záverečné zhrnutie
Trasa má niečo málo cez 10 km. Prekonáte 635 výškových metrov a tabuľkový čas je 3,40 hod. Nám samotný presun trval necelé 3 hodiny, no s prestávkami pre drobca a vychutnávaním výhľadov sme sa „motkali“ približne 4 hodiny. Jediné čo by som mohla vnímať ako nedostatok, je trochu náročnejší terén pod hradom. No pre turistiku s dieťaťom v nosiči sú Súľovské skaly, aj napriek tomu ideálne. Vďaka množstvu chodníkov si môžete nakombinovať vlastnú trasu a zažiť ich podľa vlastných predstáv.
Výhľad z hradu
Po plnotučnej turistike, určite ochutnajte vynikajúcu kuchyňu v Kolibe pod Skalami. Tiež môžem odporúčať príjemné posedenie v Penzióne Štefánik, kde je v rámci kempu vytvorený skvelý priestor pre deti.
Pridaj komentár