Z Vysokých do Nízkych Tatier
Keď nemáte dostatok voľného času alebo fyzickej zdatnosti na hrebeňovku Nízkych Tatier, či Cestu hrdinov SNP mám pre Vás tip na krásnu turistiku po tejto trase. Žijeme priamo pod Vysokými Tatrami a preto sa do Nízkych musíme dopraviť. My nešoférujeme, takže naša túra začala už na železničnej stanici Šumiac – Červená skala, ktorá je od centra obce Šumiac vzdialená 3km. Keď máte auto a zaparkujete priamo v Šumiaci na parkovisku pri Šumiackej izbe určite ušetríte 35 minút šlapania do kopca.
Výstup na Kráľovu hoľu
Náš prvý cieľ je jasný – Kráľova Hoľa ( 1946 mnm ) . Vyrážame po modrej značke smerom na vrchol. Tabuľka píše 3 hodiny 15 minút k vysielaču. Po ceste sme nenarazili na žiadnu studničku, ale približne hodinu pod vrcholom nájdete krásnu Chatu pod Kráľovou hoľou, kde sa viete najesť aj občerstviť skvelými polievkami, kofolou či pivom.
Celý chodník je v podstate lesná, kamenistá a taká strmejšia cestička. Od chaty Vás čaká ešte krátky úsek lesa a kosodreviny, kde sa začínajú odhaľovať dokonalé výhľady na okolie.
Po približne hodine sa dostávame na vrchol Kráľovej hole a k známemu vysielaču. Žiaľ, strom zelený na ňom budete hľadať zbytočne, žiaden tam nie je 🙂
Zato vietor na Kráľovke neostal svojej povesti nič dlžný. Miestami som mala problém udržať v ruke mobil. Takže sme si dali proteinovú tyčinku, posedeli pár minút a vyrazili na útulňu Andrejcová po hlavnom hrebeni Nízkych Tatier.
Hlavný hrebeň Nízkych Tatier smer – Andrejcová
Z modrej značky presedláme na červenú, ktorá je tiež označená ako Cesta hrdinov SNP. Tabuľa ukazuje 2:15 hod. na útuľnu Andrejcová. Na túto časť našej túry som sa, priznávam, tešila najviac. Po ceste hrebeňom nás čakalo niekoľko ďaľších vrcholov ako Stredná hoľa, Orlová či Bartková a hlavne dychberúce výhľady aj keď počasie nebolo úplne ideálne.
Na hrebeni je to oproti výstupu na Kráľovku väčšia pohodička. Mierne stúpania striedajú mierne klesania. Medzi Orlovou a Bartkovou sa nachádza aj zdroj vody – prameň.
Čiže ak by Vám voda došla, je ju kde doplniť. Za Bartkovou sa začína prudšie klesanie kosodrevinou do lesa kde sa tak isto nachádza tabuľa so smerom k prameňu. Nasleduje pasáž lesa. Fyzicky nič náročné, ale po takmer 6 hodinách na nohách je to samozrejme už cítiť. Tým, že my sme túru nezačínali skoro ráno, ale na obed boli sme v tomto lese okolo šiestej večer, čiže les bol dosť temný a všade naokolo čučoriedky a brusnice. Teda začali sme sa rozprávať hlasnejšie, pre istotu 🙂
Vitajte na útulni Andrejcová
Ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa pri značke, ktorá nám hlásila, že sme pri útulni Andrejcová.
V letnej sezóne je na Andrejcovej nonstop personál. Čapuje sa pivo, či kofola. Varia sa jedlá a polievky. Keď chcete na útulni prenocovať, musíte si zavolať a rezervovať miesto. Bez toho sa môže stať, že budete spať na zemi – núdzovo. Na útulni sa dajú požičať dokonca aj stany na prenocovanie. Samozrejme za poplatok. Noc na útulni nás stála 7€ na osobu. Dajú sa rezervovať aj raňajky. Väčšina ludí ale odišla na svitaní, takže raňajky vynechali. Po príchode sme si okamžite dali kapustovú polievku a bola geniálna, hustá, chutná. Ja kofolu a priateľ pivo. Ludí bolo požehnane a to bol pondelok. Fakt odporúčam volať dopredu.
Skvelá nálada na Andrejcovej
Nálada bola skvelá. Veľa rôznych ludí, ktorí razili SNP-čku či hrebeňovku a užívali si „luxus“ Andrejcovej, kedže ďalej ich čakali dobrodružnejšie ubytovania 🙂 Po chaose vo vnútri a rozdelovaní miest na spanie sme si uchmatli miesta na vrchnom poschodí postele. Bola plnka. Ale o to veselšie. Všetci na jednej lodi. všetci milovníci hôr a turistiky. To sú tie miesta, ktoré tak milujem 🙂 Okolo deviatej sme už ležali v spacákoch a spali. Budík nastavený na 05:00 ráno. Museli sme ráno stihnúť autobus z Pohorelej do Popradu.
Západ slnka sme nemali žiaden, bolo sychravo a očakávali sme búrky. Zato ráno východ slnka prekvapil. Každý nocľažník postupne vstával, balil sa a vyrážal ďalej. My sme si to namierili dole do obce Pohorelá. Na tabuli 1:55 na zastávku. V podstate len dole kopcom, dole lesom.
Salaš po ceste z Andrejcovej do Pohorelej
Chcem upozorniť, že tesne nad obcou je v lete salaš. Čo nie je nič zvláštne, ale počet salašníckych psov nás priam šokoval. Bolo ich tak 20. Pred vstupom na lúku so salašom Vás na to upozorňujú aj tabulky kedže priamo cez salaš vedie turistická trasa. Keď sa bojíte psov, buďte pripravení. Štekali, ale nekusali 🙂 V Pohorelej sme sa zastavili v miestnych potravinách kúpiť si raňajky. Obchodík s pečivom odporúčame. Majú super buchty a milú predavačku 🙂 A už sme len docupitali na zastávku autobusu a počkali na spoj na Šumiac – Červenú skalu a do Popradu.
Z hôr späť domov
Hoci sme nešli celú SNP-čku ( verím, že raz ) tak táto trasa, kúsok hrebeňovky s úžasnou Kráľovou hoľou a prespaním na útulni Andrejcová je za mňa skvelý variant, ktorý vrelo odporúčam každému, kto má rád prudšie výstupy, kludnejšie hrebeňovky a skvelú náladu medzi super ľuďmi na útulni. Tak čo, pôjdete ? 🙂
Pridaj komentár