Roklina Piecky

Tip na trip – zamrznutá roklina Piecky

0 Shares

Tento blog o krásnej zimnej rokline Piecky pre #hikemates napísala Tamara Petreková.

Romantická a pokojná. Aj tak by sa dala charakterizovať roklina Slovenského raja nesúca názov roklina Piecky. Pomenovanie dostala údajne podľa potokom vymytých miest v tvare pecí pod vodopádmi. Vďaka rýchlemu nástupu do rokliny (len pár metrov od parkoviska) je medzi turistami pomerne obľúbená, no nie až tak preplnená ako napríklad populárna Suchá Belá. Leží na západnom okraji planiny Glac, medzi roklinami Suchá Belá a Veľký Sokol. Prvý prechod roklinou sa uskutočnil už v roku 1911 pod záštitou A. Mervaya.

Podobne ako väčšina miest v Slovenskom raji, sú aj Piecky turistom prístupné celoročne. Najviac vody tu môžete očakávať na jar alebo po výdatných zrážkach. Obzvlášť krásna je roklina v zime, keď vodopády zamrznú a vy môžete obdivovať nádherné ľadovcové útvary. V tomto období sme sa do rokliny Piecky vybrali aj my a veruže sa to oplatilo.

Začiatok na Píle – Roklina Piecky

Túru sme začali v lokalite Hrabušická Píla, približne 5 kilometrov od obce Hrabušice. K dispozícii je tu parkovisko (počas hlavnej turistickej sezóny platené). Pár metrov od parkoviska sa napojíme na žltú turistickú značku, ktorá nás bude sprevádzať po celý čas prechodu roklinou. Odhadovaná doba prechodu sú dve hodiny, výsledný čas však závisí od turistického tempa a aktuálnych podmienok. Roklina Piecky je jednosmerná, smerujeme zdola nahor proti prúdu potoka.

Pokojnejšia prvá polovica Roklina Piecky

Prvá časť rokliny vedie Bielou dolinou. Celý čas ideme proti prúdu potoka Pilianka (Píľanka), ktorý je miestami zamrznutý. No i tak sa pri prechode z jednej strany potoka na druhú spoliehame viac na popadané konáre a kamene ako na odolnosť ľadu. Prvá polovica rokliny je na drevené rebríky skúpa, je ich tu len zopár. Sú pokryté vrstvou čerstvého snehu, pri prechode preto zvýšime opatrnosť. Miestami nachádzame v rokline zoskupenia cencúľov a zaujímavých ľadovcových kreácií. Vŕzganie snehu pod nohami v kombinácii s jemným zurčaním potoka pôsobí veľmi upokojujúco.  

Adrenalín v druhej časti Roklina Piecky

Po necelej hodinke sa dostávame k oblasti, kde sa roklina rozvetvuje. Doprava vedú Zadné Piecky, doľava Predné Piecky. Ani jedny však nie sú turisticky značené. Pokračujeme preto po žltej turistickej značke k Veľkému vodopádu. Ide o najvyšší vodopád tejto rokliny, dosahuje výšku 13 metrov.

Počas zimy sa mení na rozprávkový ľadopád so spleťou cencúľov a ľadovcových útvarov. Po jeho pravej strane sa nachádza kovový rebrík, ktorým sa dostaneme nad vodopád. Tu sa roklina mení na úzky kaňon, cez ktorý prechádzame pomocou drevených rebríkov. Opatrnosť je na mieste, využívame aj pomocné reťaze. Táto časť rokliny už predstavuje Stredné Piecky.

Míňame v zime menej nápadný Kaskádový vodopád a po pár minútach chôdze sa dostávame k Terasovému vodopádu. Pomenovanie dostal podľa terás, ktoré vytvára voda pri stekaní po skalnej stene. V zime aj tento vodopád nadobúda podobu ľadopádu. Opäť prekonáme kovový rebrík a dostaneme sa do časti rokliny upravenej kovovými plošinami. Kde tu ešte natrafíme na skupinku cencúľov. Nasleduje ešte zopár drevených rebríkov až sa roklina začne rozširovať. Približne po 2 hodinách sa dostávame k smerovníku Piecky-vrch. Čaká nás návrat na Hrabušickú Pílu.

Späť na Pílu Roklina Piecky

Keďže roklina Piecky je jednosmerná, návrat na Hrabušickú Pílu musíme urobiť inou trasou. Potom ako dorazíme na koniec rokliny, vydáme sa ešte pár sto metrov do kopca po zelenej značke k smerovníku Glac – Malá Poľana. Stúpanie je síce mierne, ale snehu je tu po kolená, čo nás trochu spomalí. Dorazíme k prístrešku, kde si vydýchneme a pokračujeme sledujúc modrú turistickú značku ďalších 10 minút až k Malej Poľane.

Následne sa napojíme na červenú značku a miernym klesaním sa za približne hodinu dostaneme až k odbočke Palc. Opúšťame červenú a napojíme sa na žltú značku, ktorá nás dovedie späť na Hrabušickú Pílu. Celkovo nám výlet zabral zhruba 4 hodiny.

Tip na záver Roklina Piecky

Nepremokavá obuv je v roklinách Slovenského raja samozrejmosťou. V zimných mesiacoch navyše odporúčam doplniť turistickú výbavu aj o návleky. I keď to pri vstupe do rokliny nevyzeralo na veľa snehu, s pribúdajúcimi výškovými metrami, pribúdali aj centimetre bielej pokrývky. Tesne nad roklinou sme snehu mali už po kolená. Ďalším skvelým pomocníkom sú mačky, resp. nesmeky. V batohu vám nezaberú veľa miesta a na zľadovatených rebríkoch či stupačkách ich určite oceníte.

Trasu tohto výletu nájdeš na našom webe – Roklina Piecky.

Redakcia Hikemates

Pripravujeme pre vás tie najlepšie články o prírode, vybavení a tipoch na výlety.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *