Tento blog pre #hikemates napísal blogger Matúš Medveď.
Aj ked som si dúfal, že sa covidu-19 vyhnem, v apríli som si ním prešiel. Preto som sa rozhodol spísať moje postrehy, čo mi pomohlo po prekonaní, možno sa to niekomu bude hodiť. Chápem, že niekto mohol ísť hneď po prekonaní do Aĺp (ak by boli hranice otvorené) a niekto s tým ešte bojuje.
Našťastie nemal som žiaden vážny stav, i keď mi to prinieslo rôzne stavy či príznaky (najhoršie boli asi komplikácie s dýchaním, bolesť rebier).
Pomáhalo mi, okrem liekov samozrejme, predstava, že čoskoro niekde znovu vybehnem. Dokonca som si nahováral, že aj príroda so mnou súcitne čaká, keďže nástup jari sa v apríli spomalil.
Čo sa mi osvedčilo
Až nastal ten deň, a mohol som ísť von. Ešte som bol slabý, ale povedal som si, že musím ísť aspoň na náš kopec v mojej rodnej dedine. Nejedná sa o žiaden veľkopec, ale nejaké to stúpanie má. V prvom stupáku ma oblial studený pot a začala sa mi točiť hlava (paradoxne kašeľ sa utíšil). Išiel som s bratom a kedže väčšinou chodievame rýchlochôdzou, teraz som mu povedal, že pôjdeme pomaly. Na kopec som vyšiel, ale potom som si unavený bol po návrate ľahnúť. Napriek tomu som si hovoril, že to pôjde.
Každý deň sme si pridávali porciu chôdze (žiadne vysoké kopce). Počas týchto prechádzok po kopcoch som sa snažil do kopca ísť rýchlo a na rovinkách sa vyfučať, meniť tempo, aby som pomaly telu dal zabrať. Každým dňom mi bola prechádzka príjemnejšia a začal som plánovať prvú túru. Vybrali sme sa na ňu s bratom na 7. deň po prekonaní/ skončení karantény.
Na ňu som mal viac adeptov, ale nechcel som hneď ísť kdesi, kde vypľujem dušu, takže sme si nakoniec s bratom vybrali Vápeč, čo by mal byť dobrý kompromis medzi pocovidovým stavom a náročnosťou.
Vápeč – západoslovenský Rozustec
Vápeč leží v Strážovských vrchoch v okrese Ilava. Nachádza sa v oblasti, kde vďaka izolovanosti od mestských centier sa vyvinula zaujímavá vidiecka kultúra (Zliechov, Čičmany, Valaská Belá). Jeho vrchol je vápencový a vytvára takmer dokonalý kužeľ. Jeho nadmorská výška 957 mnm by mohla vytvoriť dojem, že je to nezaujímavý kopček, ale opak je pravdou.
Vybrali sme sa skoro ráno po červenej z Hornej Poruby (na konci dediny je parkovisko, kde môžete auto v pohode zaparkovať). Po ceste hore sa mi najprv išlo v pohode, všimol som si dokonca orchideu vstavač jarný.
Po vstupe do bukového lesa stupák zostrel, ale mne sa šlo dobre. Hovorím si, už som asi za tým. Ale v istom okamihu, kde sa zbiehajú žltá, modrá a naša červená cestička, sa mi začala točiť hlava a vybehol studený pot. Moje nútene tempo spomalilo a hovorím bratovi, že pôjdeme pomalšie.
Po prejdení drevených schodov je malá studnička a pramienok. Je tam aj pri tom lavička (ďakujem tomu, kto to tam osadil), kde sa nám dvaja turisti podali a my sme si sadli. Mali so sebou psíka, ktorý na mňa skočil a pot mi z čela oblízal 😀 Neviem, či pomohol ten pes alebo tá lavička, ale od tohto momentu už išlo všetko zdravotne ok.
Po tejto časti sa pomaly dostávame k vrcholu, kde sa objavijú daľšie kvety ako poniklec a prvé výhľady. Na vrchole bolo pár ľudí, ale hovoríme si, dobre, že sme šli skoro ráno. Na vrchole robím pár fotiek (tí čo ma poznajú, sa teraz usmievajú, lebo vedia, že ich je viac ako pár) Z vrchola vidieť zreteľne na Biele Karpaty (Vršatec), Manín (Súľovské skaly) a kopec mne ťažko identifikovateľných kopcov.
Pri ceste dole stretávame veľa turistov (už som hovoril, ako dobre, že sme šli ráno) a som celý spokojný, že sme šli.
Moje malé poučenie z túry
K túre by som ešte dodal, že ju možno prejsť v pohode za 2,30 – 3 hodiny. Na vrchol sa dá ísť z Hornej Poruby po modrej (zo stredu obce), po žltej z Ilavy, resp. po červenej zo Zliechova, alebo zaujímavá trasa je zo sedla Homôlky.
Takže v takýchto situáciách treba asi trpezlivosť a vytrvalosť 🙂 Snáď môj rekondičný program pôjde takto pekne ďalej a pôjdem do vyšších sfér 🙂
Tento blog pre vás napísal blogger Matúš Medveď. Pridaj sa aj ty k #hikemates bloggerom a podeľ sa o svoje zážitky, inšpiruj ostatných svojim príbehom! Stačí, ak pošleš email s tvojou predstavou na zuzka@hikemates.com. Tešíme sa na tvoje príbehy.
Pridaj komentár