Veľká Fatra je láska. Na štyroch kolesách aj po vlastných

Text Veronika Š. Pilátová, Fotografie Veronika Š. Pilátová, Michal Hagara

Lásku k horám určite máš. Ak okrem nej máš aj auto a tri dni voľna, bež sa rovno zbaliť a vyraz s nami na snový výlet po Veľkej Fatre. Okrem klasickej výbavy na hory sa ti naň zíde aj kempingová výbava a ferratový set. Užiješ si intenzívne výšľapy, panoramatické výhľady, vyskúšaš si lezenie po skalách a na chate skrytej v horách objavíš raj na zemi.

Deň prvý

Drienok

Štartovať som mala s Michalom, zmenili sa mu však pracovné plány. „No nič, dnes oprášim techniku selfie,“ smejem sa. Svoju „sólo púť“ začínam zaparkovaním auta na okraji lúky za kempom Drienok v Mošovciach. Začiatok túry je značený nejasne, intuitívne sa vyberiem po štrkovej ceste bližšie ku kopcom. Po chvíli vidím prvú žltú, odbočujem na lúku, ktorou šlapem asi dva kilometre, kým sa dostanem do lesa. Je poznačený výrubom a z vysokej trávy len kde-tu vystupuje osamelý strom. Tak trochu tuším, že to tu bude medvedie územie. 

Nasledujem žltú, stará lesná cesta na chvíľu začne mierne stúpať, okolie je viac než čarovné. Napájam sa na zvážnicu, chvíľu zostupujem cestou dolu a po necelej hodine prichádzam na Maču, križovatku ciest z Mošoviec a Rakše. Smerovník hlási 1:25 hod do Sedla za Drienkom, no premýšľam, či mi to v tejto horúčave nebude trvať dlhšie. Žltú značku strieda modrá a starú lesnú zvážnicu lemuje potok. Nikde ani nohy, prítomnosť živých duší, aj to len tých zvieracích, demonštrujú vychodené cestičky smerujúce dolu k potoku. Nebyť jeho zurčania, počujem snáď aj trepot motýlích krídel. Tých je tu toľko, že je to priam magické. Vďaka nim mi ani neprekáža, že výhľady sú v nedohľadne. 

Kráčam po asfaltke, míňam poľovnícky posed, kŕmidlá a neskôr prechádzam okolo horárne hlbšie do lesa, kde sa cesta mení na zničenú zvážnicu. Po niekoľkých kilometroch sa znovu ocitnem na križovatke, kde zvážnica pokračuje rovno, ja však odbočujem prudko doľava po modrej. Cesta je dobre značená, len prechádzka sa pomaly mení na výšľap, svah je strmší, cestička užšia. Občas si pospevujem alebo zatlieskam, no fučanie je počuť. Chvalabohu, len moje vlastné. Výstup na Drienok je vlastne takým bobríkom odvahy pre medveďo-bojazlivých. 

Zaťahuje sa, no ja som rada, lebo sparno a horúčavu konečne strieda príjemný vánok. Po takmer hodine a pol poctivého šlapania som v Sedle za Drienkom. „Celkom dobrá bilancia,“ hovorím si. Na chvíľu sa mi cez priehľady stromov ukáže susedka Drienku, moja obľúbená Ostrá, a tiež Blatnická dolina. Niet však času na kochanie sa výhľadmi, s oblohou to skutočne nevyzerá „ružovo“. Bočím doľava, od sedla dá stúpanie s prevýšením 265 metrov na vrchol ešte zabrať. 

Tesne pod vrcholom obieham prvú a jedinú partiu turistov, ktorí vraj štartovali z Rakše. Jedna z nich má krízu. Vôbec sa jej nečudujem, tento nenápadný kopec tak trochu prekvapil aj mňa. Posledných pár výškových metrov je výživných, vrcholové takmer kruhové výhľady sú však ako za odmenu. Dominantné Ostrá s Tlstou, veľkofatranské hrebene a vidieť aj Turčiansku kotlinu. Podo mnou sa rozliehajú masívne, našťastie stále neporušené lesy. Motýle to ešte nevzdali, spoločnosť mi robia aj vo výške 1268 m.n.m.

Presýtená endorfínmi, výhľadmi a sériou nevydarených autoportrétov sa s čiernym mračnom nad hlavou poberám strmhlav dolu. Cestou si spievam, teraz akosi hlasnejšie. Aj mi je veselo, lebo viem, že dole v kempe na mňa už čaká odmena v podobe občerstvenia v bazéne a zjavne aj Michal. To v tejto chvíli ale neviem, takmer celý deň totiž nemám signál. Ako dobre!

Michal ma čaká pri aute a spoločne mierime rovno do kempu. Teší ma, že môžeme mať auto zaparkované hneď pri stane. V bežnej prevádzke od 1. júla do 31. augusta sa v kempe nachádza reštaurácia, pizzéria, bazény, tenisové a volejbalové kurty, detské ihriská či spoločné ohnisko. Ubytovať sa môžeš v penzióne, chatkách, vo vlastnom stane, v karavanoch či prívesoch. Kemp je síce starší, nič v ňom však nechýba a najmä – je skvelým východiskovým bodom pre objavovanie fatranských pokladov.  

  • Stúpanie a klesanie: +772
  • Vzdialenosť a čas: 17 km, cca 5 hodín
  • Trasa v skratke: kemp Drienok v Mošovciach – po žltej na Maču, modrou do Sedla pod Drienkom – vrchol Drienok a späť
  • Občerstvenie na trase: žiadne
  • Kde parkovať: priamo v kempe Drienok, prípadne na okraji lúky za kempom 
  • Čo ešte zažiť: Po návrate do Mošoviec odporúčam navštíviť kúpalisko v kempe Drienok alebo Mošovský historický park či neďaleké Turčianske Teplice.

Deň druhý

Via Ferrata Dve veže

Ráno sa nám nechce ponáhľať. Po káve z koťoga, jogínskom pozdrave slnka na natiahnutie unavených svalov a skoku do bazéna balíme stan a peknými cestami vyrážame asi šesťdesiat kilometrov smer Liptovské Revúce. Spolu s motorkármi si užívame pomalú jazdu „esíčkovými“ zákrutami cez horský priechod Šturec a cez Donovaly sa bezpečne dopravíme až na parkovisko pod ferratu Dve veže, kde strávime príjemných, no intenzívnych pár hodín. Na svoje si tu prídu začiatočníci, ale aj skúsenejší lezci. 

Od parkoviska je to k Dvom vežiam asi pätnásť minút strmého šľapania. Zorientovať sa ti pomôžu informačné tabule. Nezabúdaj, že na ferratové výstupy okrem odvahy potrebuješ plnohodnotný set (sedák, dve karabíny, tlmič pádov, prilbu + voliteľne aj rukavice a vhodnú obuv). Set sa však dá požičať aj v neďalekom rezorte Gothal. 

Ferrata pozostáva z troch skalných veží, ktoré sú prepojené lanovými mostami. Prevýšenie jednotlivých ciest je od dvadsiatich do sedemdesiatich metrov, ich obtiažnosť je rozdelená podľa stupňov B, C a C/D. Ferrata je zdarma, je však možnosť dobrovoľného príspevku organizácii. Pohyb na ferratách je na vlastnú zodpovednosť, v prípade potreby si môžeš objednať inštruktora.

Napriek tomu, že tu je viac ľudí, si navzájom nezavadziame a pod jednotlivými cestami sa netvoria rady. Vytrénovaní z ferrát od rakúskych susedov si s Michalom prejdeme všetky obtiažnosti a zhora si užívame výhľady na okolité vrchy – Končitá, Malý Zvolen, Čierna hora, Krížna a Frčkov. Ak si na ferrate prvýkrát alebo si nie si istý/á, začni ľahšou obtiažnosťou. Cesty sú totiž jednosmerné. O adrenalín sa postarajú prechody lanovými úsekmi medzi skalami a tí odvážnejší si môžu posedieť na exponovanej lavičke vysoko nad vrcholkami stromov.

Klesajúce slnko nám naznačuje, že je čas ísť. Príjemne unavení vyrážame na chatu Smrekovica vzdialenú autom približne tridsať minút. V osade Podsuchá odbočujeme z hlavnej cesty, a akosi hneď tušíme, že vchádzame do raja. „To je tu úplne iné!“ hovorím Michalovi, inak to neviem opísať. Toto miesto treba skutočne len zažiť. 

Po príchode na chatu nás jej spolumajiteľ hneď posiela na západ slnka na neďaleký kopec. Príliš sa nám nechce, láka nás vôňa z kuchyne. Stálo to však za to. Neskoro do noci potom sledujeme perzeidy priamo z balkóna. Božské ticho a hviezdna obloha sú balzamom na dušu. Tušíme, že sa nám ráno nebude chcieť odísť. 

  • Kde parkovať: malé neplatené parkovisko priamo pri hlavnej ceste pod ferratou

Deň tretí

Rakytov

Zabudnutý raj. Neviem, ako inak opísať chatu Smrekovica a jej okolie. Mám chuť si ho nechať pre seba, na druhej strane i vykričať svetu. 

Po raňajkách vyrážame priamo od chaty po zelenej značke smer Rakytov. Prechádzame prírodnou rezerváciou Skalná alpa, vraj údolím medveďov, takým krásnym a nedotknutým, až mi je do plaču. Na prítomnosť macov nás upozorňujú nielen tabule, ale aj trus či závan zveriny. 

Pokračujeme úzkym chodníkom lemujúcim juhovýchodný svah Skalnej alpy očarení výhľadom do doliny aj miestnou flórou. Po pár kilometroch vchádzame do nefalšovaného fatranského pralesa a zelená nás dovedie až do Severného Rakytovského sedla. Záverečná pol hodina je výživným výšľapom s až prekvapivým kruhovým výhľadom na Malú a Veľkú Fatru, Nízke aj Západné Tatry na vrchole. Pomocou orientačného kruhu hľadáme jednotlivé vrcholy. Späť sa vraciame rovnakou cestou.

Na Smrekovici sa obaja ponoríme do ochladzovacieho prírodného jazierka, po troch horúcich dňoch na horách je to ako znovuzrodenie. Neodoláme ani vôni fazuľovice. Cestou do doliny zvezieme párik turistov k autobusu a plní zážitkov sa vydávame bezpečne domov. 

  • Stúpanie a klesanie: 
  • Vzdialenosť a čas: 11 km, cca 3,5 hodiny
  • Trasa v skratke: Smrekovica – Severné Rakytovské sedlo – Rakytov a späť – po zelenej značke
  • Občerstvenie na trase: na chate Smrekovica
  • Kde parkovať: parkovanie pred chatou Smrekovica 
  • Čo ešte zažiť: Chata Smrekovica spravuje aj lyžiarsky vlek, v okolí sú tiež bežkárske trate či cyklotrasy. 

TROJDŇOVÝ TRIP AUTOM

Drienok Mošovce areál → Turčianske Teplice → Čremošné /najdlhší železničný tunel na Slovensku – Čremošniansky tunel/ → Šturec → Harmanec → Staré hory → Donovaly → Liptovská osada → Via Ferrata Dve veže → Liptovská osada → Podsuchá → Horská chata Smrekovica 

Sloboda objavovať s Mitsubishi 

Článok vznikol v spolupráci s partnerom Mitsubishi Motors, ktorý nám na trojdňový výlet Veľkou Fatrou zapožičal kompaktné SUV – Mitsubishi ASX.

Pridaj sa do nášho newslettera ✉️

Budeme ti posielať super tipy na túry, nové články a iba užitočné veci. Žiaden SPAM, čestné turistické!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *