Výmena strechy na Hiadeľskom sedle

0 Shares

Tento blog pre Občianske združenie Sloboda pohybu a pre #hikemates napísal Pavol Timko.

Mám rád, keď ľudia dokážu spolupracovať na dobrej veci. Výborným príkladom je, keď klub Hikemates v spolupráci s NAPANTom zorganizoval opravu turistického prístrešku v Hiadeľskom sedle, a keďže už sme spolupracovali aj na renovácii iných objektov, dohodli sme sa, že aj naše OZ dodá dvoch šikovných šindliarov, ku ktorým som sa pridal ako podpora a kameraman.

Braňo tam pomáhal od piatka rána, ja som mal prísť podvečer, ale plánované stretnutie na Horehroní sa mi presunulo na nedeľu, tak som dorazil už okolo tretej popoludní.

Dovtedy stihli vyviezť a nanosiť materiál, postaviť lešenie, strhli staré šindle a latovanie, upevnili nové laty, natĺkli prvý rad šindľov z južnej strany.

Kým my sme zvyknutí na šindľovanie klasickou metódou pero – drážka, tu sme sa stretli s kratšími štiepanými šindľami, ktoré sa len kladú vedľa seba. Keďže na každom mieste je strecha prekrytá tromi vrstvami, najväčšia babračka bola s dolným okrajom, kde sa postupne naukladali na seba krátke, stredné a štandardné (30cm) šindle, viď obrázok:

Keď sa už položí prvá trojvrstva, urobí sa nad okrajom 12,5cm čiara a ďalší rad sa kladie na nej. Na fotke dolu vidno, ako sme skončili kladenie jedného radu podľa šnúry, odmeriavame si pomocou mierky ďalších 12,5cm, tam sme zabili klinček a šnúru naň prehodíme.

Pripravená šnúra na presnú pokládku vyzerá takto:

Kým my sme natĺkali šindle starosvetsky s obyčajným kladivom, partia z Hikemates používala moderné vybavenie, teda elektrocentrálu, kompresor a nastreľovačky klincov, čo umožňovalo podstatne rýchlejšiu prácu.

Popoludní sa zastavil aj Chodec, ktorého naši čitatelia budú poznať skôr z Driny a Cabanky a koordinuje naše snahy ohľadom útulní, ktorý však smeroval hlavne na Cabanku, kde bola ďalšia naša akcia, o ktorej bude separátny článok. V piatok večer sa okrem Chodca, ktorý mal stan, všetci rozpŕchli prespať doma, ja jediný som si natiahol v prízemí prístrešku tarp a očakával som chladnú noc. Počas súmraku sa začali v sedle zbierať turisti, ktorí prespali v stanoch. Chvíľu sme trkotali pri ohni, ale bola to chyba, lebo som v tom vetrisku vymrzol a ani drepy pred zaľahnutím do spacáku veľmi nepomohli a dlho mi trvalo, kým som sa zahrial. 

Sobota mala byť hlavný pracovný deň, Patrik pôvodne chcel dokončiť všetko do 4. poobede, ale postupne sa ukazovalo, že ani s motorizáciou a mechanizáciou sa to nebude dať stihnúť. Kým Paťova partia pokrývala vikier a usilovne šindľovali južnú strechu, my sme sa pustili do severnej.

Milý moment bol, keď sa do práce pustil aj turista (viď foto nižšie), ktorý prišiel v piatok podvečer s rodinkou, prespali v stane a ráno sa nevedel odtrhnúť od dobrovoľníckej práce na streche. Dcéry ho pravidelne volali, že by už mali pokračovať v túre, aby napokon skončili tiež na streche a pomáhali.

Používanie štiepaných šindľov u nás nie je veľmi bežné a tak sme mali radosť, že sa učíme niečo nové. Je pravda, že klásť 70cm šindle, ako sme zažili pod Krstou horou, sa zdá byť v porovnaní s týmto extrémne rýchle, ale zdá sa mi, že v tomto prípade bude omnoho menšie riziko zatekania, čo sme zistili medzičasom aj na Obrubovanci, kde budeme musieť niektoré šindle opraviť. Takto sme sa pustili do severnej strechy a radšej sme 3x merali a až potom rezali a natĺkali.

Práca išla pomaličky,  ale postupne nám pribúdali rady krásnych, červenkastých šindľov, kolegovia medzičasom výrazne pokročili s pokrývaním vikiera.

Veľa šindľov bolo narezaných ako keby do kosodĺžnika, tak sme ich museli hoblíkom upravovať, aby sme sa dopracovali späť k zvislici, poslúžila nám sekera na otesanie a potom prastarý uberák sovietskej výroby, ktorý som zobral zo svokrovej pivnice.

Ani pri najväčšej snahe nebolo možné prácu stihnúť do soboty, no južná strecha už v noci poskytla v podkroví útočisko prvým turistom. Chalani z Hikemates sa počas dňa už dostali po vikier, na kontrolu prišiel aj jeden zo strážcov prírody.

Po skúsenosti z piatka som sa podvečer vybral to terénnej stanice NAPANTu, ktorú renovovala partia strážcov prírody a dobre mi padlo nielen sedieť chvíľu pri piecke, ale ešte ma tam aj kráľovsky nakŕmili fazuľovicou s údeným. Nasledovala ďalšia veterná a daždivá noc.

V nedeľu sme osireli, keďže Hikemates klub mal výstup na Kriváň, tak sme postupne ťahali rad za radom, jeden som natĺkol aj ja, nechcelo sa mi stále robiť iba pomocníka. Postupne sme pridávali na rýchlosti, veď každá zručnosť sa  zlepšuje zbieraním skúseností. Užívali sme si aj ticho, keďže na našich akciách okrem občasného  použitia píly, veľmi motor nepočuť. Bohužiaľ sme mohli zostať len do obeda, dotiahli sme robotu na osem radov šindľov a  potom sme za polhodinku zišli k autu pri pamätníku nad obcou Hiadeľ. 

Paťova partia prišla potom v pondelok  a celú robotu dorobili, táto strecha by mala vydržať 40-50 rokov. Je  super, že ľudia sa vyzbierali na takýto účel a potom rôzne partie dokážu kooperovať pre dobrú vec.

No povedzte, nie je to krása?

Tu si môžete pozrieť rozsiahlejšiu galériu fotiek.

Tento blog pre vás napísal Pavol Timko. Pridaj sa aj ty k #hikemates bloggerom a podeľ sa o svoje zážitky, inšpiruj ostatných svojim príbehom! Stačí, ak pošleš email s tvojou predstavou na zuzka@hikemates.com. Tešíme sa na tvoje príbehy.

Redakcia Hikemates

Pripravujeme pre vás tie najlepšie články o prírode, vybavení a tipoch na výlety.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *