Výmena zrubov na hornom senníku pod Krstou horou

0 Shares

Tento blog pre Občianske združenie Sloboda pohybu a pre #hikemates napísal Pavol Timko.

Keď sme začiatkom leta renovovali štál na Rovni (lúka na červenej značke nad Černovou), venovali sme časť pozornosti aj hornému senníku, v prvom rade bolo treba aspoň provizórne vylepšiť plechové zastrešenie, lebo cez diery už dlho stekala voda na steny štálu, čo sa zhubne prejavovalo na mnohých zruboch (zrub nie je len samotná stavba, ale aj jednotlivé brvná, ktoré tvoria konštrukciu), ale intenzívne odkopali zeminu, ktorá sa za dlhé roky nakopila okolo základov. Pôda nie je mŕtva vec, organizmy v nej sú pre drevenú konštrukciu smrť.

Výmenu zrubov som sám ešte nerobil, ale bol som pri tom, keď sa menil jeden základový na salaši Obrubovanec. Akciu sme naplánovali na 27.-28.8. a tentokrát sme nerobili veľký nábor, lebo pri tejto tesárskej práci na jednej guľatine nemôže robiť viac, ako jeden – dvaja ľudia a z konštrukcie nevieme vybrať na opravu viac, ako jeden zrub naraz. 

V piatok 27.8. sme sa stretli s Braňom v Čutkovskej doline pri Kolibe u Dobrého pastiera (ďakujem za vybavenie nocľahu, aj všetkých potrebných povolení na vjazd Patrikovi Habovi z Černovej) a vyrazili sme pod Krstú horu.  

Potrebovali sme vyviezť náradie na Roveň a vzhľadom na lejaky to bola vcelku dobrodružná jazda.

Vyrazili sme k štálu a ledva sme začali pracovať, spustil sa poriadny lejak. Našťastie sme s tým rátali a okrem príslušného oblečenia nám poslúžil tarp s rozmermi 3×3 metre, z ktorého sme si urobili strechu. Aby sme mohli ako tak civilizovane pracovať, najprv sme si museli vyrobiť drevené kozy, čo znamenalo vyťať malý smrek, na nohy sme použili  lieskovú haluzinu, ktorá zostala ešte z júnovej brigády. Použili sme klasickú metódu – do guľatiny sme napílili zárezy, vydlabali dlátom lôžko a nabili tam upravenú nohu. Po chvíli sme mali pod núdzovou strechou prvú kozu hotovú.

Rovnakým spôsobom sme vyrobili ešte druhú kozu a potom prišlo na delikátnu operáciu – dvíhanie štálu s malým hydraulickým heverom, aby sme vedeli vybrať zhnitý zrub. Po rozpačitých skúsenostiach, kedy sme brvná zväzovali gurtňami a reťazou, som tentokrát doniesol oceľové lano, ktoré sme zafixovali svorkou. Riešenie sa veľmi osvedčilo:

Na dvíhanie sme použili malý hydraulický hever s nosnosťou 2,5 tony:

akto vyzerá celá operácia, žrďovina na heveri podopiera vystupujúci zrub (na to tam to presahujúce brvno aj je, lebo s výmenou zrubov sa od začiatku počíta). Vyváženie je háklivá vec, lebo žrď má tendenciu z hevera ustreľovať, ale napokon sme to  s prehľadom zvládli. Braňo ukazuje zrub, ktorý potrebujeme vybrať z konštrukcie.

Keďže sme mali len jeden hever, nadvihnuté zruby sme museli podložiť a to isté zopakovať na druhom konci. 

Odmerali sme všetky zruby na výmenu a potom sme išli vyhľadať a vzorovo vyrúbať rozmerovo vhodný smrek (s požehnaním horára). Ten sme najprv odvetvili.

Následne sme guľatinu odkôrnili. Na kozách je už položený vybratý prehnitý zrub, podľa ktorého ideme urobiť nový na výmenu.

Pointa je preniesť čo najpresnejšie zámky z pôvodného na nový. Techniky na to sú rôzne, pomáha narezanie pílou, dlabanie dlátom, ale najklasickejší spôsob je odtesávanie materiálu sekerou.

Keďže sme detailisti, zámok sme upravili ešte hoblíkom, no povedzte, nie je tá kresba dreva prekrásna?

Ešte treba vytesať druhý zámok podľa pôvodného zrubu:

Takto vyzerá vymenený zrub a všimnite si aj zhnitý základový zrub, ktorý ideme tiež vymieňať:

Práca v lejaku bola drsná, našťastie nám Černovčania vybavili večeru a nocľah v blízkej chate, dobre nám to padlo vyspať sa v suchu pri piecke. Takto vyzerala lúka, keď sme ráno stúpali k hornému štálu, vyzeralo to s počasím nádejne.

V sobotu sa pridala najprv dvojica Hikemates (Paťo a Lukáš), ktorých sme hneď zapriahli do práce. (Hikemates financuje šindle a iný materiál, v tomto prípade sa už zapojili aj do dobrovoľníckej činnosti).

Okrem iného bolo treba vyrobiť rebrík, jednak ho potrebujeme na jar kvôli šindľovaniu a jednak zostane pre turistov, aby sa im ľahšie liezlo do salaša.

Hotový rebrík:

Brigádovať prišli aj Černovčania aj s malými pomocníkmi, oni dostali na starosť odkopanie základov do cieľovej hĺbky a nanosenie kameňov pre obnovené základy. Dôležité je, aby drevo zrubov nikde neležalo na zemine, ale na kameňoch pomedzi ktoré voľne povieva vzduch.

Pustili sme sa aj do západnej steny senníka, bez základového zrubu vyzerá zvláštne, takmer ako auto  na zdviháku:

Do dlabania zámkov sme zapojili aj Paťa, potom riešime podloženie prepadnutého juhozápadného rohu stavby:

Provizórne sme napojili čiastočne zhnitý základový zrub na severnej strane, to už opäť lialo ako z krhly:

Chalani urobili nové kamenné základy:

Hotovo, na jar vymeníme štíty a strechu. Upravíme ešte zruby otesaním v rohoch, ako sa to zvyklo v minulosti, ale opäť začalo pršať a už sme to nechali tak.

Ak by ste chceli vedieť, kde je ten náš štál, nájdete ho v úbočí Krstej hory, polohu ukazuje šípka pri pohľade z Likavky.

Rozsiahlejšia fotogaléria sa dá otvoriť  v tomto linku.

Tento blog pre vás napísal Pavol Timko. Pridaj sa aj ty k #hikemates bloggerom a podeľ sa o svoje zážitky, inšpiruj ostatných svojim príbehom! Stačí, ak pošleš email s tvojou predstavou na zuzka@hikemates.com. Tešíme sa na tvoje príbehy.

Redakcia Hikemates

Pripravujeme pre vás tie najlepšie články o prírode, vybavení a tipoch na výlety.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *