Zoltán Demján

Je slovenský horolezec, kouč, konzultant a fotograf. Od roku 1978 bol reprezentantom Československa v horolezectve, vystúpil na tri osemtisícovky vrátane najvyššieho vrchu sveta Mt. Everestu. V roku 2000 ho označili za druhého najlepšieho slovenského horolezcu 20. storočia.

Ukážka z magazínu

Hneď v úvode si prezradil, že do Himalájí by si sa už nevrátil. Mnohí z nás by sa tam však určite radi vrátili alebo prvýkrát pozreli. Sú treky, prípadne oblasti, ktoré odporúčaš, alebo naopak vyslovene neodporúčaš?

Určite by som neodporúčal trek do základného tábora Everestu, ani trek okolo Annapurny a, žiaľ, už aj z treku okolo Manaslu sa stáva preplnenosťou druhý okruh okolo Annapurny. Postavili tam neuveriteľne veľa lodží (horská ubytovňa). Ešte by stál za to Dhaulágirí trek, i keď je náročný, tiež menej navštevovaný Langtang, Makalu, Kančendžonga, a, samozrejme, západný Nepál, kde je ešte taká divočina, aká bola všade, keď sme tam začali chodiť my. Do západného Nepálu nechodí skoro nikto, lebo tam nie je taký komfort ako na tých populárnych trekoch. Lenže... nabádať ľudí, aby tam chodili? Ja som ten posledný, kto by to robil, hoci som tam desať rokov sprevádzal ľudí a správali sme sa absolútne zodpovedne.

Prečítaj si celý príbeh v najnovšom diele knižnej série Hikemates.

Art Davidson

Je americký horolezec, spisovateľ a tiež ľudskoprávny a environmentálny aktivista. Je autorom viacerých kníh o pôvodných obyvateľoch a životnom prostredí, jeho najznámejšou je však dokumentárna próza Sto pod nulou. Žije v horách neďaleko Anchorage.

Ukážka z magazínu

Pomohlo ti chodenie po horách dospieť?

Myslím si, že jednou z vecí, ktoré ma počas môjho pobytu v horách zmenili, je to neuveriteľné puto, ktoré si v nich môžeš vytvoriť s ľuďmi, s ktorými si. Jeden horolezec o tom hovoril ako o bratstve lana. Dnes by som dúfal, že by povedal bratstvo alebo sesterstvo lana. Je to také puto, že by ste pre svojho kamaráta riskovali život. A viete, že on by tiež urobil všetko, čo môže, aby pomohol vám.

Nemyslím si, že musíte absolvovať zimný horolezecký výstup, aby ste si to zažili. Akákoľvek skúsenosť, ktorá vám ukáže toto spojenie s ostatnými, je veľmi cenná. Rozvíja našu empatiu. Aby sme nežili len pre seba, pre Arta Davidsona.

Prečítaj si celý príbeh v najnovšom diele knižnej série Hikemates.

Sto pod nulou bol
len začiatok

Art Davidson Americký horolezec, spisovateľ a aktivista

Rozprávali sme sa takmer štyri hodiny počas troch večerov. O tom, ako hory prinášajú ľuďom radosť, o boji za ľudské práva, o ochrane prírody a o hľadaní svojho životného poslania.

Pri čítaní Sto pod nulou som sa pristihla pri myšlienke: „Čo za život musíš viesť, aby si sa rozhodol ísť na takú riskantnú výpravu?“ Potom som začala čítať tvoje memoáre, čo si mi poslal, a uvedomila som si, že vysoké riziko bolo bežnou súčasťou tvojho života už predtým. Čo ťa vtedy na zimnom výstupe na Mount McKinley, ako sa vtedy volalo Denali, najviac lákalo?

Keď som bol mladý, rád som liezol po horách a objavoval neznámy terén, či už sám alebo s priateľmi. Na Aljaške bolo veľa hôr, ktorých vrcholy ešte žiaden človek nenavštívil, nemali ani len meno. Chcel som preskúmať ich údolia, ľadovce a hrebene. Keď som sa však v zime vybral na Denali, nelákal ma samotný vrchol.

Boli to prírodné živly. Vietor. Chlad. Tma. Ísť na Denali v zime bolo ako ísť do neprebádanej zeme. V zime tam ešte nikto nebol. Nik nevedel, aké mrazy tam budú, alebo aké to bude, zažiť tam zimné búrky. Budeme môcť šliapať v mraze a tme zimných dní?

Ako ste pri plánovaní rozmýšľali nad rizikom?

Keď robíš niečo, čo ešte nik nedokázal, vždy je v tom nejaké riziko. Súčasťou môjho nadšenia z nášho zimného výstupu bolo vymýšľanie, ako vieme to riziko minimalizovať. Analyzovali sme všetko – jedlo, oblečenie, čelovky, ktoré by nám pomohli liezť v tme. Vedúci našej výpravy Gregg Blomberg dokonca vyrobil špeciálne stany a spacie vaky.

Chceš si prečítať celý príbeh? Kúp si najnovší diel knižnej série Hikemates.

Čo znamená žiť
alpským štýlom?

Zoltán Demján Výškový horolezec, kouč a fotograf

Od jeho výstupov na himalájske osemtisícovky ubehlo 36 až 40 rokov. Aj dnes však z času na čas zájde do Himalájí na turistiku a fotografovať, takže Zoltán Demján veľmi dobre pozná ten rozdiel, ako to tam fungovalo vtedy a dnes.

Reinhold Messner prišiel s pojmom climbing by fair means. Čo to znamená?

Choď do hôr a zanechaj v snehu stopy, ale to je všetko. Nenaruš životné prostredie, nenechávaj tam laná, kyslíkové bomby. Zahŕňa to aj to, že nenarušíš ani komunitu, čiže nezaplatíš otcom rodín, aby ti vyniesli tvoje stany a výstroj a riskovali pri tom život, lebo ty si šetríš sily na vrchol.

Čiže alpský štýl lezenia je vlastne filozofia lezenia.

Áno a je to niečo, čo vie človek preniesť aj do bežného života.

Takže to znamená byť fér nielen k životnému prostrediu a komunite, ale aj voči sebe samému?

Áno, v prvom rade voči sebe. Pretože keď si dám kyslíkový prístroj na osemtisícovke, vlastne klamem sám seba, lebo v skutočnosti leziem akoby na sedemtisícovku. Nikomu nič nevyčítam a každý má nárok na svoju motiváciu prečo lezie na vysoké vrcholy. Každý má svoj sen. Ale pre mňa by to bolo klamanie seba samého, ak by som si dal kyslík. Navyše, kyslíková fľaša je len technické zariadenie a ak vám zlyhá, tak ste vystrčený v stratosfére na Evereste, čo je skoro deväťtisícovka, a zrazu zažijete obrovský fyziologický a najmä psychický šok. Pravdepodobnosť, že človek začne robiť chyby, je veľká, a príčinou mnohých smrťákov na Evereste bolo práve toto.

Chceš si prečítať celý príbeh? Kúp si najnovší diel knižnej série Hikemates.

Môžeš sa tu túlať
mesiace

Viktorka Rys Česká cestovateľka a spisovateľka

Južné Karpaty, v rumunčine Carpații Meridionali, hovorí sa im aj Transylvánske Alpy. Tiahnu sa od východu na západ v dĺžke približne 250 kilometrov. Nájdete tu najvyššiu horu Rumunska a okrem Rodnei a Calimani aj všetky rumunské pohoria s výškou nad 2000 m n. m. Náš sprievodca ťa vezme aj cez najpopulárnejšiu rumunskú hrebeňovku:

Fagaraš je najdlhším karpatským hrebeňom a po Vysokých Tatrách druhým najvyšším karpatským pohorím. Na dĺžku meria vzdušnou čiarou sedemdesiat kilometrov a jeho najvyšší vrchol Moldoveanu (2544 m n. m.) je 16. najvyšším vrcholom Karpát a zároveň najvyšším štítom Rumunska. Pohorie je známe nepriaznivým počasím a silným vetrom, preto ho tiež nazývajú „Daždivými horami“. Medzi domácimi sa táto túra považuje za najťažší prechod pohoria v Rumunsku.

Na druhej strane, miestne turistické trasy sú perfektne značené, počas prechodu narazíš na množstvo prístreškov (refugiul) a z hrebeňa je možné zostúpiť do útulných horských chát (cabana) s ponukou teplého stravovania. A v neposlednom rade, v prípade núdze môžeš zísť do civilizácie niektorou z mnohých zostupových trás. Nejde teda ani zďaleka o takú divočinu, aká je typická pre mnohé výrazne nižšie a menej navštevované rumunské pohoria (napríklad Maramureš, Penteleu alebo Vrancea).

Celý výber trás v Transylvánskych Alpách, ktoré odporúča Viktorka Rys, nájdeš v najnovšom diele knižnej série Hikemates.