Vladimír Šifra je slovenský dokumentarista a fotograf, ktorý sa svojou tvorbou snaží zachytiť krásy slovenskej prírody. Vyrástol v obci Vernár na rozhraní národných parkov Slovenský raj a Nízke Tatry. Práve to nasmerovalo jeho tvorbu vo fotografii. Blízkymi témami sú mu človekom nepoznačená príroda, horská fotografia či reportáž dedinského života.
Viacero časozberných snímok z Vladovej dielne si môžeš pozrieť na outdoorfilmy.sk.
Jeho najnovšou snímkou je dokument Dotyky Slovenského raja, ktorý bude mať premiéru na obrazovkách televízie Dvojka už 1. septembra 2023 o 20:00. A práve po pozretí traileru vo mne narástla zvedavosť o tom, ako sa taký dokument pripravuje a čo všetko je za tým. Aké sú úskalia a radosti celého procesu prípravy.
Ahoj Vlado, veľmi ma teší. Som rada, že si si našiel čas.
Ahoj Kamila, čaute turisti. Som poctený, že vám môžem povedať viac o mojom filme.
Po pozretí traileru mi hneď napadlo prečo práve Slovenský raj? Kedy padlo definitívne rozhodnutie, že tento národný park bude témou tvojho dokumentu, že ho chceš ľuďom priblížiť, ukázať jeho zákutia a krásy?
Myslím, že každý z nás, ktorí sa radi túlame prírodou máme miesto, na ktoré sa radi vraciame. Pre mňa je to práve Slovenský raj. Roklinu Veľký Sokol môžem prejsť aj tisícy krát a nikdy ma neprestane fascinovať. Navštívil som viacero vizuálne krajších miest, či už na Islande alebo v Nórsku, no nikde inde nezažívam pocity, ako práve v Slovenskom raji. Možno je to aj preto, že som tu vyrástol a k týmto miestam som mal blízko od detstva. Po spoluprácach za kamerou s Tomášom Hulíkom alebo Paľom Barabášom na dokumentoch o Slovensku a Tatrách som cítil potrebu sa niekam posunúť. Napísal som námet na film Dotyky Slovenského raja. Chcel som presvedčiť práve Tomáša, aby sme urobili tento film spolu. On mal rozrobený svoj film o rieke Morava a venoval sa aj inej činnosti, takže asi by ťažko našiel čas ešte aj na tento projekt. Práve cez neho sa dostal námet k dramaturgovi z RTVS, ktorému sa to zapáčilo. Tvorcovia sa tomuto územiu posledné roky vyhýbali. Aj to ma motivovalo. Vo svojej tvorbe najradšej vyhľadávam neopozerané miesta a témy.
Na začiatok ma zaujíma ako dlho trvalo zozbieranie a spracovanie podkladov na tento dokument?
Filmovanie alebo celý proces produkcie trval +/- jeden rok. Práve zozbieranie materiálov bola pre mňa tá prijemnejšia časť. Až pri spracovávaní záberov som si uvedomil, koľko času som strávil v teréne. Mimo komfortnej zóny, po tme, často mokrý, no s vnútorným pocitom šťastia, aj keď sa zábery nie vždy podarili. Práve to vnímam ako najväčší benefit celého projektu. Tráviť čo najviac času v divokej prírode a učiť sa od nej.
Čo ťa potrápilo najviac pri zozbieravaní materiálov? Boli to nejaké konkrétne momenty v prírode, zvieratá, počasie, alebo získavanie potrebných povolení na natáčanie, či niečo úplne iné?
Určite to bolo počasie. Od začiatku som kládol dôraz na to, že chcem mať tie miesta natočené v najlepších možných podmienkach a často sa tam vracal. Rok 2022 bol extrémne suchý a povedzme si rovno, robiť film o Slovenskom raji s takmer suchými vodopádmi by nebolo najšťastnejšie.
S kým všetkým si spolupracoval, či komunikoval počas filmovania? Bola to len správa NP, alebo sú potrebné aj iné povolenia?
Organizácií, ale aj jednotlivcov bolo veľa. Snáď som na nikoho v titulkách nezabudol 🙂 Správa NP mi bola od začiatku maximálne ústretová, bol to práve riaditeľ NP Tomáš Dražil za kým som šiel ako prvým. Pomohli mi aj s vybavením povolení a výnimiek. S viacerými z nich som komunikoval počas celého procesu filmovania aj produkcie, chcel som sa vyhnúť chybám. Ústretoví boli aj jaskyniari zo speleoklubu Slovenský raj. Vďaka nim som sa dostal do nesprístupnených jaskýň. V Stratenskej jaskyni som tak mohol zažiť jeden z najkrajších zážitkov, keď sme po hodinách putovania a plazenia sa videli novoobjavené priestory, kde bolo pred nami iba zopár ľudí. K rozbehnutému projektu sa pridalo viacero filmárov, ktorí mi pomohli hlavne so zábermi zvierat. Tieto časti filmu vznikli hlavne vďaka nim. Najbližšia rodina bola prvým kritikom rodiaceho sa filmu v pracovných verziách. O zvuk sa postaral Juraj Líška z kapely Fallgrapp, ktorý dal filmu tiež kúsok svojho rukopisu. Materiálne vznik filmu podporilo viacero firiem.
Navštevoval si do Slovenského raja výlučne sám, alebo ti niekto robil občas spoločnosť? Dá sa to vôbec – fotografovať, či natáčať s niekým? Predpokladám, že to sú celodenné, či celonočné aktivity, niekedy niekoľkohodinové čakanie na jeden záber, nie?
Bolo to rôzne. Nechodil som výlučne sám, aj keď aj takých dní bolo veľa. Spoločnosť mi najčastejšie robili kamaráti Milan a Tomáš, často bol so mnou kameraman Peter. Veľakrát aj moje deti Terezka a Matúš. S Matúšom sme prešli spolu všetky rokliny v Slovenskom raji, keď mal 7 rokov.
K tvorbe fotografie si sa dostal už v roku 2000. Svoje začiatky si trávil v NP Slovenský raj, keďže si ho mal hneď za dverami. Vnímaš nejaké zmeny v tomto národnom parku vtedy a teraz? Či už niečo špecifické v prírode, počte návštevníkov, atď …
Zmeny v podobe prírodných živlov prichádzajú neustále a je to prirodzené. Príroda si s väčšinou z nich poradí aj sama. Práve v Slovenskom raji má to šťastie, že najcennejšie územia sú chránené dlhodobo. Prvé chránené územie tu bolo vyhlásené v roku 1890. Dnes je to pre mňa najlepšie manažovaný národný park na Slovensku a tuším, že aj v rámci Európy dosahuje najvyššie hodnotenie manažovania chránených území. Správanie ľudí zmenili hlavne sociálne siete. Aj do roklín začalo chodiť veľa neskúsených a nepripravených ľudí, turistami ich nazvať nemôžem. Niektoré menej známe miesta, na ktorých som kedysi mohol byť sám aj pol dňa, zažívajú vďaka instagramu pretlak.
Je za dokumentom Dotyky Slovenského raja nejaký odkaz, ktorý chceš divákom odovzdať?
Filmom som chcel cez pekné obrázky priblížiť Slovenský raj ľuďom, ktorí ho nepoznajú, ale aj domácim ukázať podobu, ktorú možno doteraz nevideli. Odkaz tam je. Vložil som ho do záveru filmu, tak nebudem prezrádzať. 🙂
Pridaj komentár