Blog

Ako sme za 24 hodín otočili Jahňací štít z Bratislavy

0 zdieľaní

Tento článok pre Hikemates napísala Vladimíra Kabaňová.

Náš spontánny výletík na Jahňací štít vystihujú hneď dve príslovia: „Medzi šialenstvom a odvahou je tenká hranica.“ a „Kto chce hľadá spôsoby, kto nie dôvody.“ Krátko po tom, ako odbila 19-ta hodina, a ja som si od svojej mamy asi po stý raz vypočula, že takúto hovadinu som vymyslela poslednýkrát (samozrejme, že nie), som zabuchla dvere na aute, a v hlave sa mi začal tvoriť časový plán zajtrajšieho dňa. A v tom mi napadlo „Mohli by sme to stihnúť za 24 hodín!“.

23:00 – Parkovisko Biela voda
Tma ako vo vreci, nikde nikoho, len pár odstavených áut. Rýchlo si rozkladáme karimatky a spacáky na sklopené zadné sedadlá auta. Pivko a dobrú noc.

5:00 – Vyrážame
Skôr ako zazvoní budík ma zobúdza ujo zo strážnej služby parkoviska. Cez zarosené okno auta, svieti čelovkou rovno do môjho oka, a veľmi kvalitne mi vypaľuje sietnicu. Po zaplatení parkovného a malej chvíľke spamätávania sa z ranného svetelného šoku, do seba hádžem rýchle raňajky, balíme veci a začíname šliapať. V pološere a hrobovom tichu stúpame miernym svahom. Každá bojuje s vlastným telom. Mne sa vypomsťuje leto strávené v kancelárii, a mojej hikemate jej 185 cm, vďaka ktorým je po noci v kufri auta celá dolámaná. Cez studený a vlhký ranný vzduch sa nesie ručanie jeleňov, ktoré nás sprevádza až po Šlaviový prameň. Približne po hodinke sa dostávame nad hranicu lesa a zvítame sa so slnkom. „Už to nie je ďaleko, už len kúsok.“, vyhlási kolegynka a ja sa teším ako super rýchlo ideme.

9:00 – Chata pri Zelenom Plese
Klame. Ideme ešte skoro ďalšiu hodinu a pol, kým sa pred nami otvorí dolina Zeleného plesa. Našťastie sa nám už obom ide ľahšie. Nad Brnčalkou visí baldachýn hustých mračien, a na kopcoch už badať prichádzajúcu jeseň. Aj bez panoramatického výhľadu na končiare, mi scenéria vyráža dych, a navodzuje mi v hlave úplný pokoj. Zastavujeme sa len na pár fotiek a frčíme ďalej.

Sranda začína asi 15 minút na to, keď sa neviem s mojimi krátkymi nohami dostať cez pomerne kolmú kamennú platňu. 10 kilový batoh mi v tom tiež nepomáha a moja hikemate sa na mne zhora smeje pretože ma obehla mačka. Mačka!

Pár metrov pod Červeným plesom stretávame párik klamárskych Poliakov, ktorí tvrdia, že na vrchol je to tak hodinku. Moja tolerancia voči Poľským turistom sa razom znižuje. Kamenistý chodník sa mení na balvanistý a je každým krokom strmší. Náš plán držať si rozostup kvôli možným padajúcim kameňom ruší hustá hmla. V tesnom závese hľadáme žlté značky, no nakoniec to vzdávame a ideme podľa GPS. Začína pršať – super. Telefón musí ísť do vrecka. Hodnú chvíľku ideme naslepo s pomocou mačiek – nie turistických ani horolezeckých. Štvornohých a chlpatých, ktoré si neomylne cupkajú pred nami – prekvapivo presne po turistickej trase. Aj napriek ich 4×4 pohonu ich pri nástupe na reťaze strácame a ideme za zvukmi hlasov nesúcich sa bielou hmlou. Dostávame upozornenie na zlé značenie a ešte horšiu viditeľnosť a obchádzame sa s partiou Žilinčanov.

12:35 – Jahňací štít
Zima, vietor a ľadový dážď ma bičujú do tváre. Stačilo prejsť na druhú stranu hrebeňa a z tichej hmly s romantickým dáždikom sa stal Mordor.
Cesta na vrchol nám kvôli zlej viditeľnosti a mokrým skalám trvá o hodinu dlhšie. Ako za trest nás nevíta ani žiadny výhľad, iba väčšia zima a hustejšia hmla. Rýchla pauzička na horalku a ženieme sa späť na druhú stranu hrebeňa za vidinou bezvetria a „tepla“. Aj to nám trvá dlhšie ako by sme chceli.

Po skalách začínajú stekať jemné pramienky dažďovej vody a ja hneď viem že bude horšie. Zostup po reťaziach však, chavalabohu, neabsolvujeme ako „zostup vodopádom“ a bezpečne sa dostávame na solídny kúsok hlineného svahu na druhej strane kopca. Vraciame sa po rovnakej trase akou sme prišli, hmla sa mierne zdvihla a viditeľnosť stúpla na cca 10 metrov. Konečne Brnčalka a spolu s ňou nás víta aj tenký lúčik slnka, ktorý sa predral pomedzi mraky. Plán posedieť nevychádza kvôli prudkému vetru, čo sa náhle privalil zo štítov, a tak znova vyrážame – tentokrát so slniečkom hrejúcim nám na chrbty.

16:00 – Parkovisko Biela voda
Auto, sláva! Moje nariekajúce kolená sa tešia spolu so mnou. Prezliekame sa do suchého a vyrážame na cestu domov, ktorá sa niesla v duchu energeťákov a vyhrievaných sedačiek.

20:28 – Bratislava

TRASA – Celý čas po žltej
Biela voda – Pod Vyhliadkou – Šalviový prameň – Chata pri Zelenom plese – Jahňací štít – Chata pri Zelenom plese – Šalviový prameň – Pod Vyhliadkou – Biela voda

Detailnú trasu si môžeš pozrieť tu.

Trvanie: 10,5 hod
Dĺžka: 22,6 km
Prevýšenie: 1288 m

0 zdieľaní

1 komentár

  1. Ďakujem za krásny príspevok ja len chcem doplniť, že Jahňací Štít sa dá krajšie zdolať z Tatranských Matliaroch – Parkovisko Dvor pod plesmi. Za 8 hodín sa to dá krásne zvládnuť.

Napíš komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*