Túra na vrch Sivec TIP NA TRIP

Nie je tajomstvom, že mám rada vysokohorské túry. Aby aj nie, keď celý život bývam pod Tatrami. Občas je ale dobré a prospešné, ako sa vraví „zmeniť ovzdušie“ a vydať sa za dobrodružstvom mimo domova. Preto si to moje kroky namierili ku Košiciam na vrch Sivec. Ten na mňa na Instagrame vyskakoval už hodnú chvíľu 🙂

Vrch Sivec, alebo ako ho volajú domáci vychodňare – Šivá skala, Šivec meria 781m. Nachádza sa v 5. stupni ochrany v národnej prírodnej rezervácii Sivec. Patrí do Slovenského rudohoria.

Začíname v Ružíne…

Osobákom z Popradu smerom na Košice sme sa dostali až na Ružín. POZOR !!! Ak by ste aj vy zvolili vlakovú dopravu na tejto trase, musíte ísť osobným vlakom. Nie rýchlikom, nie IC vlakom. Len osobák stojí aj na zástavke Ružín.

Po vystúpení z vlaku nás vítala moderne zdobená budova zrejme malej stanice, ktorá kedysi určite plnila nejaký svoj účel. Dnes len zdobí okolie 😂 Hneď vedľa narážame na smerovník.

Čítame, že na vrchol Sivca sú to 2:00 hodiny po žltej značke.

Vyrážame…

Žltá značka nás vedie popod železničný most. Za ním vchádzame na asfaltovú cestu, ale než sa ňou vydáme ďalej, zájdeme si k rieke Hornád, ktorá je hneď vedľa cesty. Z tohto miesta máme krásny výhľad na most, popod ktorý sme prešli.

Pokocháme sa a nasledujeme žltú značku po asfaltovej ceste. Po pár minútach prichádzame k informačnej tabuli a mostu cez Hornád. Značka ukazuje cez most na druhú stranu. Z mosta sa kocháme zas a znova, tento krát odrazmi kopcov na hladine rieky. Krajina je iná, na akú som zvyknutá. Je to nádhera.

Prešli sme na druhú stranu rieky a čoskoro sa pred nami objavili domy, či chaty. Domáci sú skvelí. Hneď ako nás zbadali z dvora na nás kričali. Nie preto, že sme také veľké hviezdy… Z pohľadu na nás pochopili, kam máme namierené a my sme nevedeli, že ideme zle 😂 Hneď nás znavigovali. Za mostom sme prehliadli značku. Našťastie sme sa nemuseli vracať ďaleko. Za mostom sme mali bočiť na prvej odbočke doprava smerom k starému družstvu. Alebo ako to oni volajú – koliba, salaš. Tam sme na plote konečne zbadali žltú značku.

Lúky, lúky…

Pred nami sa objavila obrovská, nie moc pokosená lúka bez náznaku cesty, či chodníka. Len v diaľke sa týčila nejaká tyč. Dúfali sme, že je to značka. Našťastie bola.

Smer ukazovala jasne – hore, ďalej po lúke. V ten deň dosť pieklo slnko, čiže to otvorené priestranstvo bolo ako rozžhavené peklo. Zatiaľ sme neprešli okolo žiadnej studničky s vodou.

Postupne sme sa ale dopracovali k prvému úseku cesty cez les. Vojsť do lesa bolo ako spasenie. Tieň a chládok. To som potrebovala. Tento pochod lesom netrval extra dlho a ani sme sa nenazdali, otvárala sa pred nami ďalšia lúka plná slnka 🙂 Tentokrát ale s výhladom na Sivec. Ani tento úsek nebol pokosený a cestu sme videli len v jemnom náznaku koľají v tráve a bodliakoch. Tešila som sa na každého kliešťa, ktorého večer nájdem 😂

Pár minút trvalo, kým sme sa pofotili a prešli lúku. No zase nás privítal les a tieň. Po ľavej strane od chodníka stojí nejaký dom a pred plotom je dokonca aj kamenný pomník na pamiatku hrdinom Slovenského národného povstania.

Tam sme mali druhý krát zaváhanie so značením, pretože sme nikde nevideli značku. Nebola nikde na stromoch, na smerovníkoch…možno bola zarastená niekde v tráve na kameni. Netuším. Cesta sa delila smerom hore do kopca k závore a smerom cez les na asfaltovú cestu. Vybrali sme sa na asfaltku. Po nej sme sa potom dostali až na parkovisko pod Sivcom. Boli sme správne. Tam nás privítalo pár áut a cyklisti. Po celej našej ceste cez lúky a lesy sme nenarazili na nikoho. Až na parkovisku. Keď si cestu chcete skrátiť, dá sa začať aj z parkoviska 🙂

Z parkoviska na Sivec

Po pár metroch sme pochopili, že ladná, príjemná prechádzka lúkami a lesmi skončila 😂 Tu sa začal terén jemne stupňovať a byť exponovaný. Určité pasáže boli fakt celkom strmé. Ešte na nás svietila aj tabuľka na strome s upozornením o medveďoch. V tomto úseku je ale studnička s vodou, ktorú si viete dočapovať do fliaš 🙂

Čo ma celkom prekvapilo bol počet padnutých stromov, ktoré križovali turistický chodník. V podstate sme neustále stromy prekračovali, podliezali, obchádzali. A keď máte strmý kopec na ktorom je padnutý strom, tak si pretiahnete aj svaly, o ktorých ste ani len netušili, že ich máte 🙂 Celkom makačka.

Priehyba pod Sivcom ( 640 m.n.m. )

Pomaly, ale isto sme sa prepracovali až na Priehybu pod Sivcom. Je to taká malá lúka, obklopená stromami. Nájdete tam informačnú tabuľu, altánok a dokonca aj ohnisko. Odtiaľ je vrchol Sivca už len kúsok cesty. Terén stále stúpa, je strmý, ale pridávajú sa k nemu aj skaly. Šípim, že vrchol bude čoskoro tu 🙂

Vychádzame z lesa na prvý skalnatý úsek. Nie je to vrchol, ale ten je za rohom. Tu sme sa, samozrejme museli pofotiť 🙂 Prvé výhľady sa nám naskytli práve tu.

Takmer na vrchole…

Od vrcholu sme pár ,doslova sekúnd. S mojim strachom z výšok to bolo možno aj pár minút 😂 Prekvapilo ma málo miesta na pohyb. Skaly ostré, strmé, cesta úzka. Odvážni jedinci sa teraz určite len zasmejú, no pre mňa sú takéto pasáže turistiky náročné. Strach z výšok a turistika si občas odporujú. Ja sa so svojim strachom snažím bojovať tým, že na miesta vo výškach chodím. Samozrejme mám svoje limity a opatrnejšieho turistu než som ja isto nepoznáte 😂 Našťastie som objavila chodníček mimo skál, ktorý ide tak na boku. Pre neodvážnych ako som ja skvelá alternatíva. Ale dostala som sa až na vrchol.

Našťastie sme hore šli trošku neskôr, čiže nás väčšina ľudí míňala a keď my sme šli hore, oni už šli dole. Hore tým pádom nebola, ako sa hovorí „plnka“. Neviem si predstaviť, že je na tom kúsku skál dav ľudí. Vrchol nie je nejak rozľahlý. Musíte si dávať pozor. Ale tie výhľady na Hornád, priehradu Ružín a okolité lesy, lúky, kopce stál za každú kvapku potu a za každý prekročený strom.

Bola to veľmi pekná turistika. Nám výstup trval určite niečo cez 2 hodiny. Dusno a teplo kráčaniu do kopcov moc nepomáhalo. Sivec alebo teda Šivec očaril. Určite naň vybehnite, keď ste z okolia Košíc. Keď ste z inej časti Slovenska, určite si Sivec pripíšte na zoznam vrchov, ktoré navštívite. Oplatí sa to. Oproti tatranským túram je to taká rýchla, intenzívna turistika s čarovným výhľadom.

Pridaj sa do nášho newslettera ✉️

Budeme ti posielať super tipy na túry, nové články a iba užitočné veci. Žiaden SPAM, čestné turistické!

Miška Lovrantová

Obyčajné podtatranské dievča na neobyčajných miestach ⛰️

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *