Turistika v Nízkych Tatrách bez davov turistov? Vyber sa so mnou na okruh s nádhernými výhľadmi cez Krížske sedlo na vrch Poľana.
Kde zaparkujeme?
Auto zaparkujeme na velikánskom platenom parkovisku (7€/deň) pri lanovke Chopok Krupová.
Sme celkom prekvapení, že sa tu platí parkovné, lebo vždy, keď sme tu parkovali, boli rampy otvorené a neplatilo sa. Neviem či to bolo tým, že sme tu zakaždým boli mimo sezóny, alebo v tom čase ešte neboli spojazdnené parkovacie automaty.
Výhodou tohto parkovania je, že pri stanici lanovky sú toalety. Tak keď sem absolvujete dlhú cestu, určite vás tieto (čisté) toalety potešia. Priznám sa aj mňa potešilo, že tam sú :D.
Vyrážame od stanice lanovky – Chopok Krupová
Od stanice lanovky Chopok Krupová, vyrazíme širokou lesnou cestou smerom na medzistanicu Kosodrevina. Táto cesta nie je nijako značená, ale tuším je to v zime zjazdovka pre skialpinistov a v lete zas cesta pre trojkolky (tú si môžeš za poplatok požičať na stanici lanovky Kosodrevina). Cesta na medzistanicu Kosodrevina nám netrvá viac ako 45 min. Prichádzame k chate, kde sa dá občerstviť, ale my pokračujeme ďalej do nášho cieľa.
Pokračujeme po širokej ceste alebo odbočíme?
Na medzistanici Kosodrevina odbočíme zo širokej cesty na žlto značenú turistickú, ktorá nás zavedie pri rázcestie „Odbočka na Chopok“. My pri tomto rázcestí neodbočíme na Chopok, práve naopak, pokračujeme ďalej po modrej do Sedla Príslop. Celú cestu až po rázcestie nás sprevádzajú nádherné výhľady na hory a do doliny.
Bol to maco?
Od sedla Príslop začína klesanie. Och ako ja nemám rada, keď sa dostanem už vysoko-vysoko a zrazu musím tie výškové metre naklesať, no a potom znova nastúpať. Klesáme ale v lesíku, čo je príjemná zmena v tento horúci letný deň, kedy už od rána praží slnko. Po pár metroch, niekde pod nami v lese, začujeme šuchot a potom vidíme nejaké zvieratko utekať. Nie je nám veru všetko jedno, keďže od Kosodreviny ideme týmto smerom len my dvaja a partia troch turistov. Pridáme do kroku a prichádzame pri rázcestie „Drevenica pod Derešmi“. Od tohto rázcestia začíname znova stúpať a pomaly nechávame lesík za našimi chrbtami.
Raj motýľov
Celú cestu až do Krížskeho sedla traverzujeme južné svahy. Sú tu najkrajšie výhľady na masív Skalky a Vajkovskú dolinu. Cestu nám lemujú čučoriedky a nádherné horské kvetinky, na ktorých sú stovky motýľov. Motýle na nás sadajú a ja sa miestami cítim ako v motýlej záhrade. Je to neskutočný zážitok.
Hrebeň Nízkych tatier bez davov turistov
Prichádzame do Krížskeho sedla z ktorého je nádherný výhľad na Liptovskú Maru. Rozhodneme sa, že si oddych spravíme až v našom cieli. Zo sedla teda pokračujeme po červenej do nášho cieľa, na vrch Poľana.
Poľana – dokonalé kruhové výhľady
Zo sedla teda pokračujeme po červenej do nášho cieľa, na vrch Poľana. Z Poľany sú dych berúce kruhové výhľady, ktorým dominuje výhľad na vrch Skalka, Dereše a Chabenec. Jedným slovom dokonalosť. Nikde nikoho, len my, príroda, hory a ticho. Spravíme si kávičku, dáme si niečo malé pod zub a osviežime sa Kofolkou. Tento vrch je naozaj nádherný a túrička naň, je priam dokonalá.
Tatry na dlani
Z Poľany pokračujeme ďalej po hrebeni, smerom na Dereše. Po našej ľavici sa nám otvárajú výhľady do Demänovskej doliny, na panorámu Západných Tatier a neskôr v diaľke vidíme aj panorámu Vysokých Tatier. Na vrchu Dereše stretávame už oveľa viac ľudí ako doteraz. Mnohí sa totižto vyvezú na Chopok lanovkou a spravia si prechádzku na Dereše, kde sa potom otočia a vrátia späť na lanovku.
Hurrá na obed!
Cestou sa kocháme výhľadmi a ani nevieme ako, prichádzame pri Kamennú chatu pod Chopkom. Tu si objednáme obrovské parené buchty s vanilkovým krémom a samozrejme studenú, čapovanú Kofolu na osvieženie. Pôvodne si plánujeme dať tento chutný obed na terase chaty, ale tam je plno, tak nám nezostáva nič iné ako sa najesť vnútri.
Pečiatka do Nízkotatranského pasu
Spýtam sa čašníčky kde nájdem pečiatku chaty, aby som si mohla opečiatkovať môj Nízkotatranský pas… Idem si teda pre pečiatku a oni tam majú na výber nie jednu, ale rovno 4 druhy. Neviem si vybrať, tak si šupnem rovno dve :D.
Ak by si tiež chcel/a mať pečiatky z vysokohorských chát takto pokope, tak si môžeš takýto pas objednať aj ty kliknutím sem.
Je čas vrátiť sa k autu
Hneď pod chatou je rázcestie, podľa ktorého pokračujeme dole po žltej turistickej trase (smer „Odbočka na Chopok“). Táto trasa, na medzistanicu Kosodrevina, je (aspoň z môjho pohľadu), v hroznom stave a naozaj sa mi nepáči. Na kúsku sú ešte výhľady, čo troška spríjemní cestu dole, ale potom už schádzame medzi kosodrevinou v takej hlbšej, ako keby vykopanej jame. Na viacerých miestach trčí hrubý kábel (alebo ten obal na ochranu kábla, neviem čo to je, ale je to hrubé), tak ak touto trasou pôjdeš dávaj si pozor aby si nezakopol. Prichádzame k chate Kosodrevina, odtiaľto už pokračujeme znova po tej širokej neznačenej trase až k autu.
Unavená, ale najšťastnejšia sadám do auta s úsmevom, že som po dlhej dobe absolvovala takúto nádhernú túru.
Viac o slovenských horách, mojich túrach a výletoch si môžeš pozrieť aj na mojom profile @krizanka
Pridaj komentár