Pavel Sabela, je český hiker, ktorý pred dvoma rokmi prešiel Pacifickú hrebeňovku (Pacific Crest Trail) spolu s prvým Slovákom Mílom Daníškom. S Pavlom sme sa prvý krát stretli na červenej značke vo Volovských vrchoch na kopci Pipitka. Už vtedy zaujal, povedal, že kráča z Košíc do Frýdku-Místku. Možno si ho stretol aj na prednáške niekde na Slovensku, kde o svojom putovaní rozprával. Pavel je veľkým nadšencom turistiky „nalehko“, na pár dňovú túru nosí len asi 2 a pol kilovú výbavu.
Dnes už má Pavel za sebou dve z troch hlavných amerických hrebeňoviek. V uplynulých dňoch, po pol roku a 5000 kilometroch, dokončil aj Continental Divide Trail (CDT). A toto napísal na svoj Facebook po pár dňoch na ceste: „První dny na CDT nejsou čurina. Bolí celý člověk. Chlad střídá nesnesitelné vedro a naopak. Dlouhé úseky bez vody. Nosíme sebou hodně jídla, protože zásobovací místa jsou od sebe vzdálená i týden chůze. Další hnus je tzv. Roadwalk. Jít pěšky po asfaltu není nic pro nás. Včera jsme dorazili do města Silver City kde byl poprvé vězněn Billy The Kid, Butch Casidy tu řádil se svou bandou a budeme procházet místem kde se narodil (pravděpodobně) a žil Geronimo. Každopádně všechno bude nakonec OK a my to dáme.“
Preto sme ho pre Hikemates vyspovedali o celej CDT, motivácii, pocitoch, najťažších momentoch, ale aj o výbave, či jeho pohľade na turistiku.
Najjužnejší bod CDT, štart Pavlovej cesty. (Foto: FB P. Sabelu) Najsevernejší bod CDT. (Foto: FB P. Sabelu)
Práve si skončil 5000 kilometrov dlhú púť po Continental Divide Trail (CDT), na ktorú si vyrazil v apríli, ako sa cítiš?
Už 4 dni som mimo trail, už nie som v prírode, takže cítim ako som ovplyvnený civilizáciou. Stále som ale úplne spokojný, šťastný a vyrovnaný.
Pol roka si väčšinu času trávil v divočine. Ako si sa dokázal znova prispôsobiť životu v civilizácii?
Civilizácia je šialená. A strašne nás ovplyvňuje takými jemnými nuansami, ktoré vlastne nevnímame, ako je napríklad ruch, ľudia, televízia, rádio alebo internet. Ale hlavne si zvykám na množstvo ľudí.
V roku 2017 si prešiel Pacifickú hrebeňovku, Pacific Crest Trail, spolu s Mílom Daníškom, prvým Slovákom, ktorý ju zvládol. Ako si vlastne dostal nápad ísť znova dlhý trail, tentoraz CDT?
Po absolvovaní a návrate z PCT som videl western Hostiles, ktorý sa odohráva práve na území CDT a CDT je Divoký západ. Už som o tomto traili niečo vedel, ale mal som možnosti, nemusel som ísť do práce, tak som sa rozhodol, že pôjdem.
Potreboval si nejaké špeciálne povolenia?
V tomto je CDT brnkačka oproti PCT. Ale asi aj preto, že sa na ňu vydá len 200 až 300 ľudí každý rok, kým na PCT 3500 až 5000. Tam tie povolenia získavaš ťažšie a potrebuješ ich na prechod každým národným parkom. Na CDT ho môžeš získať na lokálnej rangerskej stanici pri národnom parku. Oni ti aj odporučia, kde môžeš spať. Lebo napríklad v Glacier parku na severe, by ťa za nocovanie mimo povolených miest čakala veľká pokuta. A na to si oni dávajú naozaj pozor.
Predstav nám trochu CDT a svoj dlhý hike. Mal si na ceste aj nejakého hikemate?
CDT je asi 5000 kilometrov dlhá diaľková trasa, ktorá vedie cez USA od hraníc z Mexikom až po hranice s Kanadou cez štáty Nové Mexiko, Colorado, Wyoming, Idaho a Montana. Je to vlastne cesta kontinentálnym rozhraním. Hory rozdeľujú USA na západ a východ. Zrážky, ktoré padnú na východnú časť, tak stekajú do Atlantiku a čo padne na západ do Pacifiku.
Cestu som plánoval s holkou z Brna, ktorá sa volá Lucie Štaudová. Jej trail meno je Lulu. Vyrazili sme z južného terminálu CDT na hraniciach USA v Novom Mexiku. Doviezol nás tam jeden trail angel. Cesta trvala asi 3 hodiny autom. Viezol nás štyroch za 100 dolárov, pretože sme stretli ešte ďalších dvoch hikerov, mali sme v tom aj večeru v komunitnom centre.
S Luciou sme spolu išli asi tri štvrtiny Nového Mexika do mesta Grants, čo je približne asi 700km, kde sme sa rozdelili.
Prečo ste sa rozdelili, keď ste túru plánovali spolu?
My sme sa zoznámili kvôli CDT. Ja som po tých prvých stovkách kilometrov nadobudol pocit, že musím ísť ďalej sám, tak som sa osamostatnil. Lucia pokračovala so skupinou hikerov, s ktorou sme išli, ale myslím, že niekde v polovici to vzdala.
Petar. (Foto: FB P. Sabelu) (Foto: FB P. Sabelu) Najčastejší spôsob presunu mimo trail, stopovanie. (Foto: FB P. Sabelu) (Foto: FB P. Sabelu) (Foto: FB P. Sabelu)
Podľa fotografií si ale nešiel celý čas sám, ale mal si aj ďalších hikemates, však?
Áno. Mojim ďalším partnerom bol Petar z Bulharska, ktorý má trail meno Moonshine. S ním som strávil približne mesiac. Spolu sme došli na hranice Colorada a už sme vedeli, že tento rok napadlo v horách extrémne veľa snehu. Spôsobila to veľká snehová búrka, ktorá prišla na konci marca. Tento rok padol rekord a bolo o 700 percent viac snehu ako je priemer. Moonshine to riskol a pokračoval do Colorada. Ja som sa oddelil, vedel som, že na CDT nechcem ísť v snehu a tak som preskočil do Wyoming. Moonshine mi neskôr rozprával, že po dvoch dňoch sa dostal do snehovej víchrice a zasnežený uviazol v horách. Nemohol sa pohnúť ani dopredu ani dozadu. Našťastie mal pri sebe zariadenie, ktorým si zavoláš na pomoc záchranný vrtuľník a môžeš posielať aj smsky. Po stlačení tlačidla čakal ešte 32 hodín na vrtuľník. Neboli totiž dobré podmienky na to, aby vrtuľník mohol letieť, takže čakal na záchranu.
Hovoril si, že si preskočil Colorado kvôli snehu. Znamená to, že si časť trasy vynechal a presunul si sa na iný úsek?
Z Nového Mexika cez mestá Santa Fe, Albuquerque, Denver a Fort Collins som sa dostal do Wyomingu do oblasti, ktorá sa volá Basin (Great Divie Basin pozn.red.), čo je nižšie položená púšť alebo savana. Keď som tam prišiel stále pršalo a snežilo, preto som čakal kým sa počasie umúdri. Písali sme si s Moonshinom, uviaznutým v Colorade a tak som ho počkal kým sa dostane za mnou. Asi po týždni sme vyrazili a prešli sme severnú časť Basinu. Keď sme prišli na úpätie hôr Wind River, zistili sme, že ďalej nemôžeme lebo aj tam bol sneh. Dostopovali sme späť do mesta Rawlins, odkiaľ sme pred pár dňami vyrazili a išli sme potom na juh a prešli sme južnú časť Basinu.
(Foto: FB P. Sabelu) (Foto: FB P. Sabelu) (Foto: FB P. Sabelu) (Foto: FB P. Sabelu)
Dosť komplikované obdobie na trase.
Áno to určite. Potom sme zisťovali situáciu a dobré podmienky boli jedine v Montane. Dostopovali sme do mesta Anakonda, a hikovali sme týždeň alebo dva do mestečka Lincoln. Rozhodli sme sa, že skočíme na hranicu s Kanadou stopom a odtiaľ vyrazíme na juh a budeme sa vlastne zo severu blížiť k Mexiku. Na psychiku to bolo lepšie, lebo ideš k cieľu.
Čo bolo po ceste najťažšie?
(smiech) Celá cesta. V každom štáte bolo niečo ťažké. V Colorade sa príliš neklesá pod 3000 metrov a máš tam ten kyslíkový deficit. Celé coloradské hory sú vlastne hore dole, hore dole a tie stúpania sú veľmi ťažké.
V Montane to bol dážď, prechody vysoko položených sediel, Glacier National park pri Kanade. Veľmi ťažká pre mňa bola situácia, keď sme sa rozdelili s Moonshinom a snažil som sa ho potom dohnať, čo sa mi ale nepodarilo. Napriek tomu, že som kvôli tomu opustil trail, tri dni som bol úplne sám a tým, že som ho chcel dohnať, som šiel obrovské údolie asi 120 alebo 130 kilometrov.
(Foto: FB P. Sabelu) (Foto: FB P. Sabelu) (Foto: FB P. Sabelu)
Kým si došiel do cieľa mal si ešte aj iných spolupútnikov?
Ďalší koho som stretol bola Salty, s ktorou som šiel tri dni. Strašne rýchlo chodila, za tie tri dni sme prešli asi 150 kilometrov. A potom som šiel pol dňa so Španielom s trailovým menom Rainskirt. Píšeme si s ním dodnes, ešte stále je na ceste. Posledný partner bol Masaru z japonskej Osaky.
Za tri dni 150 kilometrov, to je celkom dosť. Koľko si vlastne dokázal v priemere prejsť?
Kým si telo zvykne, snažím sa chodiť menej. Ale keďže v Novom Mexiku boli vodné zdroje od seba dosť ďaleko musel som už od začiatku kráčať aspoň tých 30 kilometrov. Neskôr už to bolo aj 50 za deň. Zažil som aj mladších hikerov, ktorí za deň prešli aj 60 kilometrov
U nás sme zvyknutí na studničky a bezproblémové zásobovanie vodou. Ale na takýchto diaľkových trasách to určite nie je také jednoduché, keďže idú aj cez púšte. Ako to bolo s pitnou vodou?
Požívam aplikáciu, ktorá ti ukazuje, kde je zdroj vody aj v púšti, na náhorných planinách alebo v horách. Mal som teda vždy informáciu ako ďaleko som od vodného zdroja a aká približne je kvalita vody. Navyše na takéto long distance traily sa nikdy nechodí bez filtra na vodu a viacerých fliaš, keď vieš, že môže byť problém, odnesieš si potrebnú zásobu. Na juhu bola voda len v kravských nádržiach, musíš ju filtrovať. V horách to bolo oveľa lepšie. Ale všeobecne som väčšinou vodu filtroval. Najmä preto, že v štátoch, kadiaľ prechádza CDT, žije veľa kráv a tak vyzerá aj okolie mnohých zdrojov vody.
Išiel si asi pol roka. Je príbeh, ktorý ti zostane najviac v pamäti?
Celé CDT. To nie je o tom, že niečo je naj. To je kopec príbehov. Celý ten polrok je úplne dôležitý čas a obrovský zážitok. Povedať, že je niečo horšie, alebo lepšie to nedáva zmysel. Celá cesta od momentu ako som vyrazil z Frýdku-Místku až do návratu domov celé je to nepochybne jedna story.
CDT je divoký západ a ja som fanúšikom Native Americans, indiánov, ako sme ich v detstve volali. Oni toto pomenovanie ale nemajú radi, používajú Native Americans. Pre mňa bol Continental Divide Trail atraktívny práve preto, že som prechádzal divokým západom.
(Foto: FB P. Sabelu) (Foto: FB P. Sabelu)
V Novom Mexiku bolo množstvo „padouchů“ ako Jesse James či Billy The Kid, ale aj strážcov zákona. Prechádzal som Gila River, kde sa narodil najznámejší náčelník kmeňa Apačov Geronimo. To bol veľký zážitok. Prechádzal som aj ďalšími miestami, kde sa odohrávala história celého divokého západu v Colorade, Wyomingu, Montane, Idahu. Bol som pri prameni rieky Missouri, pri prameni rieky Rio Grande, prechádzal som indiánskym územím kmeňov Navaho a Apačov. Na severe Čiernonožcov, východných Šošonov vo Wyomingu a Arapahov v severnom Colorade.
Kopec zážitkov, ktoré sa asi nedajú ani prerozprávať. Ktoré miesta boli pre teba najkrajšie?
To je úplne tá istá odpoveď. Celá cesta. Niekedy sú na traile krátke alebo dlhšie úseky, kedy ideš v lese, takže to nie je tak intenzívne. Ale musím povedať, že celá cesta je úplne úžasná. Či už to je Nové Mexiko, kde sa v podstate ide cez savanu, nedá sa povedať, že je to úplna púšť, ako ju poznáme. Práve Nové Mexiko bolo pre mňa úplne najkrajšie. Asi to bude tým, že u nás nemáme púšť. Colorado je tiež fantastické, asi preto, že je najťažšie. V Idahu si pamätám každý deň. Vo Wyomingu na jedného človeka pripadnú 3 kravy, takže som stretol veľa kráv. Aj Montana je fantastická, niekoľkokrát som videl Grizzlyho, v Colorade zase losy, v Idaho jelene, v Montane orly bielohlavé, to je, myslím, veľký rozdiel medzi CDT a PCT, na CDT je mnoho zvierat. Tie zážitky sú veľmi silné a nikto mi ich nevezme to mi zostane do konca života.
(Foto: FB P. Sabelu) (Foto: FB P. Sabelu) (Foto: FB P. Sabelu) (Foto: FB P. Sabelu)
5000 kilometrov sa asi nedá prejsť v jedných topánkach. Koľko si ich zničil?
Používal som bežecké tenisky od firmy Altra. Začal som s Altra Lone Peak 3. S tými som prešiel asi 800 km, potom mi praskli, tak som si kúpil Altra Lone Peak 3,5. Tie mi vydržali asi 1600 km, potom som si kúpil Lone Peak 4 a tie mi vydržali asi 500 km. Tak som si zase zaobstaral 3,5 a tie mi vydržali až do konca. Takže som to celé prešiel so štyrmi pármi topánok, keby som používal len tie 3,5 asi by mi stačili tri páry.
Výmena. (Foto: FB P. Sabelu) Tenisky dostali zabrať. (Foto: FB P. Sabelu)
Našich hikerov bude zaujímať aj tvoja výbava. Viem, že chodíš veľmi naľahko. Koľko vážil tvoj batoh a čo všetko si v ňom mal?
Niekedy, hrozne dávno som chodil s 20 až 25 kilovým ruksakom, ako ty. (smiech)
Teraz som to ani nevážil. Mal som výbavu z PCT ktorá vážila, bez jedla, vody a hygienických potrieb, asi 6 kilo, presnejšie 5980 gramov. Vedel som, že určite nepôjdem v snehu. To, čo som zažil na PCT som už nepotreboval zažiť, vedel som, že keď narazím na sneh tak sa mu vyhnem.
Takže, základná veľká trojka. Stan od firmy Zpack ultralightový Hexamid, 502 gramov. Spacák Cumulus, ja ale používam spacák bez kapuce a bez zipsu, vážil asi 682 gramov. Potom som ho vymenil za nový, pretože mi v ňom bola zima. Približne po 3 týždňoch som si kúpil nový od firmy Katabatic, ktorý je úžasný. Batoh som mal rovnaký ako na PCT Zpack, váha približne kilo. Zaťaženie približne 18 kíl.
A čo oblečenie?
Ja chodím len s málo oblečením. Niesol som si tričká s krátkym a dlhým rukávom z merina, ktoré sa mi ale po čase rozpadli, tak som prešiel na syntetické tričká. Okrem toho jedny nohavice, dvoje trenírky merino, ktoré sa mi tiež rozpadli. Opäť teda zvíťazila syntetika, na ktorú nedám dopustiť. Mikina merino ktorú ešte využijem. Dáždnik ultralightový proti slnku aj dažďu. Troje ponožky a páperová bunda mala asi 230 gramov, teraz som si kúpil ešte lepšiu 130 gramovú s oveľa väčším plnením peria. Ďalej klobúk, nepremokavá bunda od firmy Westcomb Canada. Ja nepoužívam nepremokavé gate, lebo z môjho pohľadu sú zbytočné. Používam takú sukničku od firmy 3F UL Gear.
To sú tak odhadom 3 až 4 kilá, takže ešte asi 2?
Mal som samozrejme titanový hrnček, titanovú lyžičku, titanový varič. 25-gramový nožík Wrangler. Lopatku na zahrabávanie exkrementov. Dve litrové fľaše Smartwater, ktoré som kúpil tu v Amerike. Jedna zásobná 2,5 litrová skladacia fľaša. Filter na vodu Sawyer a k nemu ešte jedna litrová skladacia fľaša.
V mojej výbave bola aj vynikajúca nabíjacia čelovka Nitekore, ktorá má len 20 gramov. Za pol roka som ju nabil raz. Tak veľa som síce nesvietil, až ku koncu trailu, keď Slnko zapadalo okolo siedmej. A potom ešte boli v batohu drobnosti. Powerbank, telefón s vodnou rezistenciou, slnečné okuliare za 5 USD :). Používam aj organizéry. V tomto prípade to boli vode-odolné vaky od Zpacks. Sú ale z ultralightového materiálu, ktorý má obmedzenú životnosť, takže v budúcnosti budem dávať prednosť úplne iným vakom.
Spomenul si varenie. Aké zásoby si nosíš a čo na svojich trailoch ješ?
Musíš sa zásobiť vždy tak, aby ti jedlo bez problémov vyšlo do ďalšieho zásobovacieho bodu. Samozrejme si nakúpiš dehydrované jedlo a dáš ho do vaku na jedlo, ja mám 12 litrový. Na raňajky ovsené vločky, energetické alebo ovsené tyčinky. Na obed som jedával syry, salámy, tuniaka, niekedy tortilly. Občas som si doprial zeleninu. A večera? To som sa naučil jesť Hiker Bomb – čínsku polievku zmiešanú so sušenými zemiakmi.
Aký je rozdiel medzi CDT a PCT, ktoré si prešiel v roku 2017?
PCT – Pacific Crest Trail bol môj prvý long distance trail, takže to bola moja prvá skúsenosť. Aj keď na Slovensku som šiel časť cesty SNP, čo už sa dá považovať za long distance hiking, aj keď sa to nedá porovnávať s polročným výletom. PCT to je fenomén. Tam vyráža 3500 až 5000 ľudí a celá tá cesta je urobená pre kone. Aj stúpania sú urobené cik cak, tu sa tomu hovorí switch backs, to je úplná pohoda v porovnaní s CDT. Na PCT je mnoho trail angels, ľudí, ktorí hikerom pomáhajú, poskytujú im pitie, jedlo, zásoby a nocľah alebo ich vozia. A tiež mnoho trail magics, čo sú boxy v lese, v ktorých hiker nájde zadarmo jedlo a pitie, niekedy pivo, či colu. Na CDT bol akurát jeden box a potom ešte pri jednom bol trail angel. CDT je náročnejšia, ja som sa na nej niekoľkokrát stratil. Na PCT sa mi to stalo len pár krát. CDT je náročnejšia aj čo sa týka celého profilu trailu a navyše sú tam neporovnateľné poveternostné podmienky. Na PCT nám za celý čas pršalo 4 hodiny a na CDT to bolo v Montane, v podstate každý druhý deň. Najdlhšie nepršalo asi dva alebo tri týždne. A ten dážď je náročný na psychiku. Zo srandy hovorím, že PCT je nedeľná prechádzka rodičov s deťmi, CDT je pre mňa veľmi náročné, napríklad aj nadmorskou výškou.
Prečo vlastne putuješ pešo?
Baví ma hiking a turistika. A za druhé sa týmto dostávam do vyrovnanosti a cítim sa po psychickej stránke oveľa lepšie a súvisí to s tým fyzickým výkonom. Pre mňa je to proste droga.
Aké trasy máš rád na Slovensku, alebo doma v Českej republike?
Slovensko je kompletne celé nádherné od východu na západ. V Česku sú to hlavne Beskydy. Keď to bude možné chcem ísť do pohraničia najmä do Sudet a Jeseníkov. Stretol som v Amerike niekoľko detí nemeckých migrantov, ktorých vyhnali po vojne zo Sudet, z ich vlasti. Ich rodiny tam žili stovky rokov akurát keď prišiel taký magor ako Hitler tak to celé pokazil. To poznáme aj z dnešnej doby populisti, rasisti a nacisti opäť vystrkujú rožky.
Ak niekto z našich čitateľov chce ísť na takýto diaľkový pochod, čo by si mu odporučil na začiatok?
Asi nájsť si iný trail. (smiech) Začať asi niečím iným. Asi PCT. PCT je pre long distance hiking, tam sa človek veľa vecí naučí a počasie je tam fantastické. Pokiaľ nemá na takú dlhú dobu čas, aj u nás sa dá niečo vymyslieť. V Európe je mnoho trekov. Nájsť si niečo kratšie, ako je CDT. Pre začiatočníka by to bola neuváženosť a hlúposť.
Pridaj komentár