Tento blog pre #hikemates napísal nový blogger Matúš Medveď.
Jeden z najkrajších výhľadov na západe Slovenska
V tejto komplikovanej dobe farebných okresov som si vybral najvyšší vrch 22ého najvyššieho pohoria na Slovensku. Nebudem vás dlho trápiť, je to Strážov, ktorý pomenoval aj celé pohorie – Strážovské vrchy. Je súčasťou CHKO Strážovské vrchy, ktoré sú zaujímavo geologicky, floristicky či faunou veľmi pestré, pretože zlučujú Strážovské a Súľovské vrchy.
Nakoľko okres Ilava a Považská Bystrica bol v čiernej farbe, vybrali sme sa s bratom z rázovitej dediny Čičmany. Auto si môžete nechať zaparkované v dedine, ale niektorí ho parkujú vyššie na ceste do Zliechova, nakoľko červená trasa vedie spočiatku po ceste III. triedy do Zliechova. Priznám sa, netuším, či to parkovanie pri ceste je v poriadku.
My sme auto zaparkovali v Čičmanoch a pomaly sme sa vybrali po červenej ceste.
Po chvíľke sa odpojíme po lesnej ceste. I keď sa končí február, vonku sú + teploty a pripomína to skôr jar. Lesy sú tu veľmi pekné, fotogenické. Na oblohe poletujú dravé vtáky, ale ja to neviem presnejšie identifikovať.
Ako však sa dostávame hlbšie do lesa, mení sa klimatické pásmo. Výstup je miestami strmý a zľadovatelý, ale dá sa ísť hore aj bez nesmekov.
Na rázcestí pod Strážovom sa nám začína ukazovať krásna krajina zimy. Nakoľko tu prevládajú listnaté lesy, najmä buky, ich primrznutý sneh vytvára krásne scenérie.
Postupne sa dostávame na lúky pod Strážovom a tešíme sa, že zima ešte niekde vládne. Na lúkach sa pripája cestička zo Zliechova a jednoduchým stúpaním sa dostávame k vrcholu. Solitérne stromy dotvárajú atmosféru zimy. Z lúky môžeme pozorovať hrebeň Veľkej Fatry, Kľak a dokonca aj Choč, i keď ten je v hmle.
Pohľad na hrebeň Veľkej Fatry.
Pohľad na Kľak, ktorý z mnohých strán pôsobí majestátne. Za ním sa v mrakoch mihali Chočské vrchy.
Na vrchole sa nám otvára krásny výhľad smerom na západ. Smerom na západ nie sú takto vysoké vrchy, takže výhľad je úchvatný. Môžeme pozorovať Vapeč, Homôlku, Manín a daľšie známe kopce Trenčianskeho kraja. Príroda nám vytvorila prirodzenú hranicu medzi zimou a predjarím. I keď je vrchol vysoký 1213 m.n.m., porast na ňom je listnatý a prevláda tu buk.
Malý dôkaz mojej prítomnosti 🙂
Mierne pod skalou je kríž, ale prístup k nemu bol značne ľadový. S nesmekami, to však nebol žiaden problém. Nakoľko je trošku v zákryte, nefúka tu tak, ako o pár metrov vyššie.
Nakoľko covid situácia je komplikovaná, vraciame sa späť do Čičman, kde nás prekvapia rozkvitnuté bahniatka resp babuliatka. 28.2. v nadmorskej výške cca 650m.n.m. je to skutočne veľmi skoro.
Horný koniec Čičman osvetľuje dominantný Kľak. Z každej strany (až na pohľad z Turca), pôsobí jedinečne.
Celá túra trvá cca 3 až 3,5 hodiny čistého času a dá sa aj zokruhovať, resp. vystúpiť tu z Pružiny resp. Zliechova. Červená trasa je súčasťou cesty SNP.
Strážov je vrch, ktorý ponúka nádherné výhľady, cestou sme stretli aj rodiny s deťmi, ale napriek tomu to nie je žiadny béčkový vrch. Určite je vhodnou alternatívou, ak si chceš overiť svoju kondičku, keď plánuješ náročnejšie kopčeky.
Jednoznačne odporúčam sem prísť v každej ročnej dobe. Samozrejme, ak chceš byť hore sám, vybehni skoro ráno 🙂
Tento blog pre vás napísal nový blogger Matúš Medveď . Pridaj sa aj ty k #hikemates bloggerom a podeľ sa o svoje zážitky, inšpiruj ostatných svojim príbehom! Stačí, ak pošleš email s tvojou predstavou na zuzka@hikemates.com. Tešíme sa na tvoje príbehy.
Pridaj komentár