Svinica nás lákala už dlho. Šiesty najvyšší turisticky značený vrchol vo Vysokých Tatrách predsa nemohol chýbať na našom zozname. Malo to však jeden háčik. Jeho zapeklitá poloha ho robí atraktívnym vrcholom skôr pre Poliakov. Na to, aby ste sa na Svinicu dostali zo slovenskej strany, musíte začať v Podbanskom a pred samotným výstupom prejsť najprv siahodlhú Tichú dolinu. Tá je vhodná skôr pre cyklistov. A tu vznikla myšlienka spojiť túru na vrchol Svinica s cyklovýletom do Tichej doliny.
Najprv bicyklom
Náš výlet sa začína v Podbanskom, kde sa v blízkosti cyklotrasy nachádza pomerne veľké parkovisko. Ponad malý mostik cez rieku Belá sa napájame na zeleno-modrý cyklistický chodník. Po tomto chodníku pokračujeme približne 1,5 kilometra až k Horárni pred Tichou, kde sa cyklochodník rozvetvuje. Pokračujeme po zelenej cykloznačke, ktorá kopíruje žltú turistickú značku.
Slnko sa pomaly prediera pomedzi kopce a my takto skoro ráno nestretávame ešte žiadnych turistov. Po ľavej strane zurčí Tichý potok a my sa po ďalších 8 kilometroch a jemnom stúpaní dostávame k Rázcestiu pod Tomanovou. Pred nami sú posledné 2 kilometre pocitovo najväčšieho prevýšenia a prichádzame k smerovníku s názvom Liptovský košiar. V tomto bode Tichý potok prechádza z ľavej na pravú stranu cesty a my zamykáme bicykle o drevené zábradlie mostíka nad potokom. Naše bicykle sú tam prvé. Sme zvedaví, koľko ich počas dňa pribudne. Celkovo sme teda na bicykli prešli takmer 12 kilometrov s prevýšením približne 350 metrov.
Pokračujeme po vlastných
Nohy sú po bicyklovaní trochu roztrasené, ale pomalým tempom sa vydávame po žltej turistickej značke až do Suchého sedla. Stúpanie je spočiatku mierne, približne v polovici ho vystriedajú strmšie serpentíny. Otvárajú sa nám prvé výhľady na tatranské kopce, ktoré nám dodávajú energiu pokračovať.
Počasie bolo doteraz ukážkové, na oblohe ani mráčka. S príchodom do Suchého sedla sa ale začnínajú sťahovať prvé oblaky. Po ľavej strane vidíme Kasprov vrch, ktorý sa začína zahaľovať v hmle. Napriek obmedzeným výhľadom tam už z diaľky vidíme masy turistov, ktorí sa na vrchol vyviezli lanovkou zo Zakopaneho. Nechávame Kasprov vrch napospas turistom z lanovky, my odbočíme doprava na červenú značku smerom k Svinici. Počasie už nie je ideálne, oblaky sa prelievajú pomedzi vrcholy, na dážď to ale zatiaľ nevyzerá. Turistický smerovník v Suchom sedle odhaduje výstup na Svinicu na 2 hodiny.
Svinica na dosah
Po pár minútach chôdze nenáročným terénom sa dostávame k málo známemu vrcholu Beskyd, kde sme svedkami svadobného fotenia. Novomanželia budú mať zaiste pekné fotky na pamiatku. Pokračujeme tentoraz miernym klesaním až do Ľaliového sedla. Výhľady smerom na juh či na sever sú krásne, náš cieľ – Svinica je však zahalený v oblakoch. Hovoríme si, že keď sme došli až sem, už vylezieme aj na vrchol hoci výhľady asi nebudú stáť za veľa.
Mierne stúpanie strieda klesanie a my sa cez Krajné sedlo dostávame až do sedla Svinického. Doteraz to bola veľmi príjemná prechádzka, nasleduje ale výživné stúpanie, ktoré po pár minútach spestria aj reťaze. Čas pokročil a množstvo turistov, prevažne z poľskej strany, narástlo. Je to však stále znesiteľné.
V cieli
Vrchol Svinice sa začína odhaľovať a my, posilnení týmto faktom, pokračujeme stále vyššie. Po chvíli sa dostávame na vrchol Svinice, ktorá z nadmorskej výšky 2301 m n. m. ponúka panoramatické výhľady na okolité štíty aj plesá Vysokých Tatier. Hoci to z vrcholu nemožno posúdiť, pomenovanie Svinica dostal tento štít údajne preto, lebo pri pohľade z poľskej Gubalówky vyzerá ako svinská hlava.
Napriek tomu, že na Svinicu sme sa vydali začiatkom letnej turistickej sezóny, niektoré zákutia či okraje plies boli stále pokryté snehom. Dôležité je tiež spomenúť, že trasa od Chaty Tábor v Tichej doline podlieha zimnej uzávere. A teda na Svinicu sa zo slovenskej strany od 1. novembra až do 15. júna nedostanete.
Po nasatí tatranskej atmosféry sa rovnakou trasou vraciame späť. Keďže oblaky sa čiastočne rozplynuli, dávame šancu aj Kasprovmu vrchu, kde strávime ale len pár minút. Davy turistov nie sú to pravé orechové. Po zostupe zo Suchého sedla sa množstvo turistov na chodníku výrazne zníži. Väčšina totiž na Kasprov vrch či Svinicu prichádza z poľskej strany. Napokon sa dostávame k bicyklom, ktorých na mostíku značne pribudlo, a spokojní s úspešným výletom sa vraciame naspäť do Podbanského.
Pridaj komentár