Turistika so psom a ako si ju užijete obaja

Turistika je relax pre telo aj dušu. Čo však, ak niekto, kto ju má taktiež rád, musí na nás čakať doma iba pre to, že je podľa nás pre neho turistka nevhodná? Reč je o našich štvornohých miláčikoch. Pre nás je pes častokrát len pes. Pre psa sme my celý jeho svet.

Nerady sa fotia, ale tisíca snímka stojí za to (Hrad Beckov a Vápenná, Malé Karpaty)

Ako prvé je nutné si uvedomiť, že turistika nie je vhodná pre všetky rasy. Predpokladám a dúfam, že každý z nás „psíčkarov“, si vybral plemeno podľa toho, aké sa ku nemu najviac hodí. Či už povahou, alebo fyzickými vlastnosťami a určením.

Plemená psov vhodné na turistiku

Za nevhodné na turistiku sa dajú považovať všetky plemená s malými, alebo krehkými nohami, takisto plemená s problematickým dýchaním a vrodenými problémami s chrbticou. Ak je psík vyšľachtený na lovenie myší, alebo zohrievanie nôh šľachty a podobne, asi ťažko bude mať fyzické predispozície zvládnuť čo i len poldňovú turistiku s minimálnym prevýšením a „hladkou“ cestou.

Naopak vhodné sú salašnícke, poľovné, ovčiarske a pracovné psy, ktoré prekypujú energiou a majú robustnú stavbu tela, sú obratné a majú výbornú motoriku v teréne.

Za najvhodnejšie plemená na turistiku sa všeobecne považujú: Sibírsky husky, Austrálsky ovčiak, Nemecký krátkosrstý stavač, Maďarský stavač (Maďarský vyžla), Austrálsky dobytkársky pes, Weinmarský stavač, Rodézsky didžbek, Aljašský malamut, Borderská kólia a psy s podobnou povahou a stavbou tela.

Pokiaľ si nie ste istí, čo Váš psík zvládne, zoberte ho najprv na dlhšiu prechádzku, neskôr na ľahšiu túru a uvidíte, ako zvláda zaťaženie v teréne. Tiež si uvedomte, ak ho nevozíte v aute, že cesta autom k veterinárovi nie je to isté, ako cesta serpentínou napr. na Štrbské Pleso. Tiež si ráno nemusíte okamžite všimnúť, že psík nie je vo svojej koži a má nejaké zdravotné problémy, alebo fenka hormonálne premeny počas hárania. V neposlednom rade, turistické chodníky nevyzerajú zrovna rovnako ako cesta cez pole za panelákom. Prevencia je základ a netreba svojho psíka preceňovať a potom vyčerpaného, alebo zraneného nosiť na rukách.

Sibírsky husky zvládne prakticky hocijaký terén a počasie v našom podnebnom pásme (Chata Milana Rastislava Štefánika – Nízke Tatry)

Okrem plemena je nutné zvážiť aj vek psa. Šteniatka, alebo psy seniori by mali pred sezónou, ideálne pred každou túrou navštíviť veterinára, ktorý Vám určite odporučí, či už/ešte môžete psíka ťažšie zaťažovať. So šteniatkom to nie je problém, keďže chodí pravidelne na preočkovávania, pri ktorých absolvuje základnú lekársku prehliadku a za otázku navyše nič nedáte.

Čo treba zabezpečiť pred sezónou?

1. Výcvik a prispôsobenie sa divokej prírode

Je dôležité, aby psík pred turistikou vedel, ako má chodiť, teda nebehať zo strany na stranu a križovať ľudí. Taktiež, ako sa správať, ak vaša trasa začína ešte v miestach, kade je prístup motorizovaným vozidlám, aby nedošlo k nehode, alebo zbytočným konfliktom.

V rámci výcviku netreba opomenúť socializáciu. Samozrejme hárajúce feny sú nevyspytateľné, ale v ostatných prípadoch by ste mali dokonale byť krok pred Vaším psíkom, čo sa týka jeho reakcii a správania.

Ďalší problém môže nastať, ak je váš psík takzvaný smetiak. Teda zožerie čo kde vidí. V našich lesoch sa nachádza dostatok jedovatých rastlín, ktoré by mu vedeli poriadne narušiť trávenie, alebo poškodiť ústnu dutinu.

2. Očkovanie

Okrem povinného očkovania proti besnote, odporúčam aj očkovanie proti infekčným chorobám. Nikto si predsa nechceme z turistiky doniesť domov chorého psíka. O vhodnosti očkovaní odporúčam porozprávať sa s veterinárom.

3. Dlhodobé antiparazitické ošetrenie psa

Existuje veľa druhov antiparazitík pre psov. Pipety, obojky, tablety. Zvoľte si podľa toho, čo Vám viac vyhovuje. Nikto však nechceme mať psíka plného kliešťov a bez týchto prípravkov to v našich lesoch určite nejde.

Antiparaitický obojok je na psíkoch so strednou dĺžkou srsti takmer neviditeľný (Jelenia Skala, Malé Karpaty)

Čo si zbaliť do batoha

Pred turistikou so psom sa pri balení zastavte a skontrolujte, či ste zobrali všetko potrebné, pre jeho komfort. Psiu výbavu totiž nekúpite v dedinskej večierke, ani na turistickej chate.

Čo potrebujem mať vždy so sebou?

1. Vôdzka a náhubok.

Pokiaľ chcete do národných parkov, je to absolútne nevyhnutné. Legislatíva Vám bez týchto dvoch pomôcok nedovolí pohybovať sa v najvyšších pásmach ochrany. O tomto probléme sa ešte rozpíšem.

2. Doplnenie energie a odmena

Psík je inteligentné stvorenie, ale častokrát je najmä pri športových psoch ich správanie podmienené odmenou. Taktiež im padne vhod dať si niečo pod zub, keď pániček popíja chladené pivko.

3. Voda a miska na vodu

Ja osobne si vždy naštudujem dostupnosť vhodných vodných tokov v okolí trasy. Na dlhšiu trasu ale pre istotu určite zoberte aspoň liter vody na 20 kilového psa a samozrejme misku z ktorej rád pije. Ak zabudnete vodu, vyskúšajte si doma, či Váš psík vypije aj minerálku. Ja mám doma dve vzorky a nedotknú sa ani neperlivej, nech je hocijako zle. Jediné čo mi vypijú je dojčenská voda.

Na doplnenie tekutín dbajte hlavne v alpínskom a podsnežnom pásme nad 1800 m n. m, kde sa už nenachádza žiadny tieň, a väčšinou ani vodné zdroje.( Klosterwappen 2076 m n. m, Rakúsko)
4. Vrecká na… veď viete čo

Pre mňa exkrement zdravého psíka do prírody patrí, ochranári tvrdia, že sa za pomoci nich môžu šíriť choroby. Každopádne… na chodníku to nenecháme.

5. Lekárnička

Pri turistike je veľká možnosť, že psíka niečo uštipne, alebo pohryzie. Uvedomte si, že aj keď psík utrpí nejaké narazenie, pohmliaždenie, alebo fraktúru, horskú službu volať nebudete. Ste odkázaní na seba.

6. Obuv pre psa

Samozrejme platí to pre psíky s citlivými labkami.

Vôdzka a turistika

Dostali sme sa k téme na ktorú existuje veľmi veľa názorov. Niektorí ľudia majú v hlave zafixované, že psíkovi treba veriť a turistiku a pohyb v prírode si má užiť. Môj názor je ale presne opačný a rád tento môj názor vysvetlím.

Vôdzka, ako priame spojenie majiteľa a psa

Chôdzu na vôdzke, teda vodítku je nutné u psíka trénovať od šteňaťa. Nečakajte až, keď je neskoro a stane sa psíkovi úraz, príde do konfliktu s iným psom, alebo zabehne preč. Vôdzka je totiž priame spojenie Vás a Vášho štvornohého kamaráta. Pudy sú pudy a pravidelne na sociálnych sieťach vidíme problém so zabehnutím nie len šteňaťa, ale aj dospelého psa, ktorému sme roky „navoľno“ verili.

Legislatíva

Zákony a návštevné poriadky zakazujú voľný pohyb psa takmer všade. Podľa zákona môže psa viesť iba osoba, ktorá je spôsobilá a schopná ovládať ho v každej situácii. Držiteľ psa je povinný predchádzať tomu, aby pes útočil, alebo iným spôsobom ohrozoval človeka, alebo zvieratá. Musí byť tiež schopný zabrániť vzniku škôd na majetku a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. (Je to možné bez vôdzky?) Samosprávy si ďalej môžu vymedziť, či sa vo verejnom priestranstve môžu, alebo nesmú pohybovať psy bez vôdzky. Vo väčších mestách platí absolútny zákaz voľného pohybu psov mimo miest na to určených.

Čo sa týka turistiky, národné parky nepovoľujú voľný pohyb psa vôbec. Pravidlá sa menia podľa stupňa ochrany prírody a pred vstupom do národného parku, je nutné si návštevný poriadok národného parku prečítať.

Poľovné zákony považujú psa štvúceho divokú zver a voľne sa pohybujúceho v revíri za škodnú. Odporúčam si tieto zákony, v prípade, že radi psíka púšťate naštudovať.

Lina a Zara v TANAPe (Biele Pleso, TANAP)

Pri turistike v zahraničí, je nutné si naštudovať pravidlá pre transport psov v danej krajine, povolenie vstupu a takisto pravidlá vodenia psov chránenými územiami.

Zaujali ich kravičky(Schneeberg, Rakúsko)
Ochrana zdravia psa
Dopravné prostriedky

Asi by mi nestačili všetky prsty na rukách a nohách aby som zrátal, koľkokrát za 14 rokov šoférovania mi vybehol pes pustený na voľno pred auto. Nezodpovední majitelia pritom nie sú vždy ďaleko. Jednoducho svojho psíka nevedia bez vôdzky ovládať, aj keď si to myslia.

Necielená otrava

Za ďalší problém vodenia psa bez vôdzky považujem otravy. Za otravu psa nepovažujem nástrahu, ktorú niekto nachystal úmyselne, ale veľké množstvo jedovatých rastlín, nachádzajúcich sa v našej prírode a takisto množstvo výkalov a odpadkov po nezodpovedných majiteľoch a turistoch. Môžete si len tipnúť, akú povahu má človek, ktorý nechá jeho výkaly v strede chodníka a či má toľko zodpovednosti mať psíka odčerveného, alebo zaočkovaného proti infekčným chorobám.

Stret s iným zvieraťom

Či už je to stret s iným psom, alebo voľne žijúcim živočíchom, je to zbytočný problém, ktorý vôdzka vyrieši, minimálne natoľko, že svojmu psíkovi dokážete okamžite pomôcť. Stret pritom vôbec nemusí nastať so živočíchom, ktorý je väčší ako Váš pes. Spomeňte si napríklad na hady, väčšie hlodavce, alebo ježkov, ktorý ich popichajú.

Stratenie sa v teréne

Psík má výborný čuch, ale častokrát sa v spleti pachov lesa stratí. Nechcem tu písať o fatálnych následkoch na fyzické zdravie strateného psíka, prípade na následkoch na jeho psychiku. Skúste sa vžiť do kože stratenca v prostredí, kde nič nepozná.

Ochrana zdravia ostatných psov

Prakticky každú väčšiu prechádzku stretnem psíka „navoľno“ v mieste, kde je to vyslovene zákonom zakázané. Po poprosení majiteľa, aby si psa uviazal, v polovici prípadov dostanem odpoveď: „Nebojte sa, on nič nespraví!“. Moja odpoveď je tradične: „V poriadku, ale moje ho roztrhajú!“. Mali by ste vidieť, ako rýchlo si potom dokážu vytiahnuť vôdzku z batohov, alebo vačku.

Ochrana ostatných ľudí

Okrem toho, že niektoré voľné psíky vyskakujú, alebo olizujú ľudí, ktorí si to neprajú, sa častokrát stane, že niektorí ľudia majú panický strach zo psov. Následne pravidelne počúvame o rozhádzaných otravách a nástrahách na psov. Za tento fenomén nesú rovnakú zodpovednosť ľudia, ktorí tento čin páchajú, ako tí, ktorí ich do toho tlačia svojim nezodpovedným prístupom k venčeniu a odpratávaniu výkalov na ľudských trasách.

Druhy vôdzok a ich benefity

Dúfam, že som pomohol vnímať vôdzku, ako pozitívnu súčasť života psíčkara a psíka. Ak chcete dopriať psíkovi voľnosť mimo jeho chovného územia, vážne radšej použite psie výbehy a cvičiská, ako divokú prírodu.

Ako si teda zvoliť vhodnú vôdzku? Trh ich ponúka hneď niekoľko. Poznáme flexi vôdzky, pevné popruhy, alebo laná, stopovacie vôdzky, ktoré majú dĺžku až 30 metrov.

Mne sa na turistiku osvedčili amortizované vôdzky, ktoré eliminujú ťahanie a umožňujú tak väčší komfort ako psíkom, tak aj majiteľovi. K tomu používam canicrossový opasok, prípadne môžete použiť ferratový sedák.

V prípade, že chcete, aby mal Váš psík väčšiu voľnosť, alebo sa s ním plánujete aj kúpať, odporúčam stopovaciu vôdzku. S tou však treba vedieť narábať, inak sa do nej zapletiete Vy, alebo Váš psík.

Postroj a turistika

V minulosti ľudia viac preferovali obojky. Boli cenovo dostupnejšie a dali sa kúpiť v každom obchode so zvieracími potrebami. Obojok je v poriadku, pokiaľ je psík naň naučený a nemá mimo svojho dosahu väčšie rozptýlenie. Niektoré psy ťahajú a obojok ich dusí, alebo odiera kožu a srsť na krku. Pokiaľ je mimo ich dosahu nejaké veľké lákadlo, stačí chvíľa nepozornosti a pes sa z obojku vyvlečie a dosiahne si svoje.

Obojky pre psa kúpite v rôznych veľkostiach a kvalite. Uistite sa, či neškodia koži Vášho psíka (Vojenský obvod Záhorie)
Prečo je teda vhodné zvoliť postroj?
  • Pri vhodne zvolenom druhu postroja, veľkosti postroja a správnom nasadení, postroj rozkladá silu ťahu na chrbát a hruď psa.
  • Postroje sú vhodné pre psy, ktoré majú nadbytok energie, alebo neovládajú všetky prechádzkové povely. Vďaka postroju môžete psíka silnejšie zatiahnuť, udržať na mieste, prípadne ho zaň aj preniesť cez mostík, rebrík, skalu.
  • Postroje majú na sebe umiestnené rôzne reflexné prvky, alebo odkazy pre nálezcu v prípade stratenia sa psíka.
  • Vyrábajú sa postroje pre rôzne športové použitie. Pre športy ako: canicross, skijoring, bikejoring, alebo scootering sa väčšinou nevyhneme kúpe viacerých druhov postrojov. Líšia sa od seba dĺžkou postroja, tvarom postroja, ale aj druhom polstrovania.
Okrem krásneho spojenia psík – človek, niekedy dobre padne vhod aj potiahnutie do kopca. Tu konkrétne 8-nohý pohon. (Jelenia Skala, Malé Karpaty)
Druhy postrojov a ich benefity

Niektoré postroje sú tvorené výhradne z popruhov, iné sa zasa podobajú na mäkkú vestu, alebo akýsi hrudný štít pre psíka.

Na trhu sú najviac zastúpené športové postroje do tvaru písmena H, pričom v mieste hrudníka majú tvar Y. Jeden popruh je umiestnený, ako obojok okolo krku a druhý ide poza predné labky cez hrudník psa a spája ich popruh na chrbte a hrudi. Niekedy bývajú tieto popruhy dĺžkovo nastaviteľné, iné je potrebné kúpiť presne podľa veľkosti psíka. Väčšina predajcov kvalitných postrojov má garantované skúšanie postrojov a výber veľkosti pre vášho štvornohého miláčika.

Postroje tvaru H pri turistike (Poludňový Grúň, Malá Fatra)

Ďalším typom postoja je postroj v tvare písmena V. Tento postroj je z hľadiska nasadenia veľmi jednoduchý, pretože ho stačí navliecť cez psíkove predné labky, vytiahnuť ponad lopatky a zapnúť.

Športové postroje sú šité do tvaru písmena X, ktoré sa nachádza na chrbtovom prekrížení. Tieto postroje sú často jednej veľkosti. Používajú sa prednostne pre športy spojené s ťahaním.

Neodporúčam moc používať takzvané nórske postroje, ktoré sa používajú hlavne na výcvik. Jeden popruh vedie popod krk a druhý za labkami okolo hrudníka. Medzi prednými labkami (medzi krkom a bruchom) nič nevedie, takže postroj netlačí na priedušnicu a štítnu žľazu. Problémom však je, že tento typ postroja obmedzuje pohyb lopatiek a pri častom používaní môže zmeniť držanie tela psa.

Na záver už Vám prajem iba veľa krásnych spoločných chvíľ s vašimi štvornohými parťákmi, bez zbytočných problémov, konfliktov a pokút, ktorým sa dá ľahko predchádzať ?.

Ak Vás článok zaujal, kontaktujte ma v komentároch, alebo na Instagrame https://www.instagram.com/rasto_nigrovic_na_ture/

Viac fotiek mojich psíkov na :

https://www.instagram.com/lina_and_zara_huskies/

Pridaj sa do nášho newslettera ✉️

Budeme ti posielať super tipy na túry, nové články a iba užitočné veci. Žiaden SPAM, čestné turistické!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.