Krížna a Ostredok – tip na trip vo Veľkej Fatre

0 Shares

Tento blog o jednom zážitku z hôr pre #hikemates napísal šikovný nový blogger Lukáš Paško.

Miesto konania: Veľká Fatra

Trasa: Turecká (Salašky) 760 m n. m. → Líška 1445 m n. m. → Krížna 1574 m n. m. → Frčkov 1586 m n. m. → Ostredok 1596 m n. m. a späť

Kam na túru vo Veľkej Fatre?

Práve panuje solídne letné počasie, aj keď dátum atakujúci polovicu augusta dáva poznať už nie úplne tropickú teplotu, ktorú môžeme v tom čase nájsť skôr niekde vo vychytených letných destináciách, ako sú napríklad Makarská riviéra alebo Veľký Meder. Ja, sediac na mojej až prekvapivo pohodlnej firemnej stoličke, o ktorú sa moja koža obtiera a lepí, ako by sa chcela stať jej plnohodnotnou súčasťou, rozmýšľam, kam by som sa išiel vyvenčiť na hory v rámci dovolenky počas týždňa.

Banská Bystrica ako ideány štartovací bod

Východiskový bod Banská Bystrica, odkiaľ plánujem štartovať ponúka v okolí početné varianty pre kopco-chtivých ľudí, ktorí majú chuť zažiť zaujímavú turistiku a nechcú sa pritom trepať niekam do Tatier alebo na Küngöy Ala-Too. V tesnej blízkosti sa nachádzajú napríklad Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Nízke Tatry alebo Poľana, čo mi ponúka na výber široké spektrum prevýšenia, kam môžem ísť vypotiť včerajšie pivo a zároveň si po výstupe povedať: „Ahááá, tak kvôli tomuto som vstával o 5 ráno, nadával si v duchu, prečo tam idem a prečo takto dobrovoľne týram moje huspeninové lýtka.“

Začínam so selekciou – Poľana? Pche, príliš veľa medveďov na 1 m². Nízke Tatry? Tam som bol už X krát. Kremnické vrchy? Čo tam? Ale inak sú pekné. Veľká Fatra? Nooo, ako by povedali naši anglosaskí bratia: „Not bad“, to by šlo. Exponovaný výber s mnohorakými premennými je teda na konci. Voľba padla na Ploskú, ako výhľadový vrch Veľkej Fatry s 360° panorámou, kam sa vyberiem aj s kamarátom.

Vyrážame zo Salašiek

Ako začiatok trasy som vybral Salašky nad obcou Turecká. Pre lepšie pochopenie a ponorenie do deja pripájam  krátku charakteristiku kamaráta menom Tomasso, s ktorým idem absolvovať pripravovanú turistiku. Poznáme sa už veľa rokov, mám ho rád, prežili sme mnohé metalové koncerty, výlety, či rôzne všedné i nevšedné situácie. Je to však polovičný Talian, čomu zodpovedá správanie založené na tom, že všetko má svoj čas, nič ti neutečie a životné krédo „Dáko bolo – dáko bude“, uzatvára uvedenú Svätú trojicu životných môt, mottiev, ehm… kried, kréd… veď viete čoho.

Po krátkom naštudovaní trasy, orientačných časov a prevýšenia som poslal screenshot trasy môjmu taliansko-turistickému garde s časom odjazdu 6:20 z Banskej Bystrice, aby vedel do čoho ide a mal lepšiu vedomosť ako sa pripraviť, čo sa týka množstva vody alebo stravy.

Trasa zo Salašiek na Ploskú a späť vychádza zhruba na 22 km. Aspoň tak tvrdia internetové mapy. Odpoveď od Tomassa prišla kladná s tým, že sa teší na výlet do Fatry. V duchu si však vravím, že to išlo až príliš hladko a 22 km chodenia po horách zobral pozitívnejšie ako Danko vojenské výložky na svojich pleciach. S očakávaním zajtrajšieho dňa idem spať.

Deň D vo Veľkej Fatre

Zvoní budík. Chcem niečo rituálne hodiť po niekom, len nech to prestane vyzváňať ako Orloj na dojazdoch. Poležím ešte obligátnych 10 minút a idem sa chystať, keďže sa vo mne postupne prebúdza chuť na turistiku a niekoľko hodinové motanie sa v tom, čo vyprodukujú moje potné žľazy ako ochranu pred prehrievaním organizmu. Pevne verím, že porovnateľné nadšenie zdieľa v tomto rannom čase súčasne aj môj parťák na hory (spoiler alert: nezdieľa).

Zbalený a pripravený v plnej poľnej prichádzam 6:15 na miesto určeného odchodu. Čakám. O pár minút príde sms, že sa ešte len pomaly hýbe z domu. Prevrátim očami a mám chuť si dať facku z oboch strán plutóniovou tyčinkou za to, prečo mám v sebe z nejakého dôvodu zakódovanú snahu byť všade relatívne presný, čím zároveň to isté očakávam aj od druhých. 6:50 prichádza Tomasso tváriaci sa, ako by bolo stále 6:00.

Neúprosný výstup na Krížnu

Prichádzame na Salašky. Pomaly sa vychystáme a začneme kráčať po zjazdovke smerom na hrebeň a Krížnu. Na začiatok sa jedná o pomerne strmý výstup, ktorý zvýši srdcový tep a priamo úmerne aj kadenciu nadávok v podaní Tomassa (niektoré ich kombinácie počujem prvýkrát).

Počas kráčania a zvyšujúcej sa úrovne potenia z neho vypadne, že si tak trochu zabudol zobrať vodu so sebou. Pýtam sa, ako ju trochu zabudol zobrať? Odpovedá, že tak trochu úplne. Opäť ma oblial pot. Tentokrát ale taký studený, že by sa v ňom bez problémov otužil aj Wim Hof. Dávam mu svoju vodu a pomaly sa začínajú rozplývať predstavy o príchode až na Ploskú.

S príchodom na hrebeň sa postupne dostáva taliansky žrebec (nemýliť s Rockym!) do solídnej formy a pokračujeme ďalej ako ľudia až na Krížnu. Na jej vrchole sa nachádza vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Znie to interesantne, avšak nenačapujú tam žiadne maskáčové pivo, takže dôležitosť daného objektu v mojich očiach klesá rovnako rýchlo ako počet zvyšných cigariet v kamošovej krabičke.

Pokým voda a parťák vydržia

Na vrchole sa napájame na červenú turistickú trasu určenú pre Veľkofatranskú magistrálu a po nej ideme ďalej, kým nám vydrží voda alebo Tomasso. Ako kráčame, vidíme okolo seba nádherné výhľady, či už na hrebeň Nízkych Tatier alebo na Malú Fatru. Vtedy prichádza ten očakávaný moment: „Ahááá, tak kvôli tomuto som vstával o 5 ráno, nadával si v duchu, prečo tam idem a prečo takto dobrovoľne týram moje huspeninové lýtka.“

Dosiahli sme vrchol!

Postupne sa dostávame k ďalšiemu vrcholu s názvom Frčkov. Od neho je približne 20-30 minút na Ostredok, kam po ďalšej nikotínovej pauze skutočne víťazoslávne prichádzame. Pozerám smerom na Ploskú, kde to odhadujem približne na ďalšiu hodinu a pol chôdze, avšak po vyvalení sa Tomassa na trávnatú plochu na najvyššom bode našej túry, s tým že on už ďalej dnes nejde, prehodnocujem pôvodný plán a neochotne prikývnem na jeho vyslovenú požiadavku.

Rozhliadame sa po okolí, žasneme nad výhľadmi, spravíme si zopár obligátnych fotografií, selfie nevynímajúc a pomaly sa pohneme smerom späť na Salašky. Cestou sa rozprávame o všeličom, naďalej sa kocháme výhľadmi a šetríme vodou, ktorej nie je nazvyš, čo je v lete celkom na nič situácia. Po príchode na parkovisko,  prepotení ďalšieho trička a vidinou zadováženia si Herlianskeho gejzíru priamo do mojej obývačky ma môj apeninský priateľ vráti do reality otázkou: „Super bolo. Kam pôjdeme o týždeň?“

Záverečné hodnotenie:

Výhľady: ●●●●❍

Náročnosť trasy: ●●❍❍❍

Potreba preverenia stavu vody u zvyšku osadenstva: ●●●●●

Tento blog pre vás napísal šikovný nový blogger Lukáš Paško. Pridaj sa aj ty k #hikemates bloggerom a podeľ sa o svoje zážitky, inšpiruj ostatných svojim príbehom! Stačí, ak pošleš email s tvojou predstavou na zuzka@hikemates.com. Tešíme sa na tvoje príbehy.

Redakcia Hikemates

Pripravujeme pre vás tie najlepšie články o prírode, vybavení a tipoch na výlety.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *