Je tu jeseň…
Ani sme sa nenazdali a hory sa opäť po roku zafarbili do žltej, či oranžovej farby. Jeseň má v prírode viacero výhod. Dusné letné počasie strieda príjemný, svieži horský vzduch. Čučoriedky a brusnice dozreli. Jesenné inverzie. Za mňa jediná nevýhoda jesene je to, že trvá veľmi krátko. Preto ju treba využiť, čo to len ide…
Poďte so mnou do Mlynickej doliny…
Dnešná túra nebude technicky náročná, ale za to krásna. Mlynická dolina leží vo Vysokých Tatrách. Je približne 6km dlhá a plná nádherných plies.
Mne osobne sa na nej páči to, že si túry mlynickou dolinou viete rozdeliť podľa chuti, či kondície.
Zo Štrbského plesa po Vodopád skok – nenáročná turistika vhodná aj pre menšie deti alebo pre neturistov.
Zo Štrbského plesa po pleso nad Skokom – taktiež vhodná aj pre menšie deti, či ľudí, ktorí si chcú dopriať prechádzku po horách, ale nechcú sa mordovať niekde vysoko na skalách.
Zo Štrbského plesa na Capie pleso – náročnejšia trasa, dlhšia, nie však technicky náročná.
Zo Štrbského plesa cez Bystrú Lávku do Furkotskej doliny – technicky náročná turistika s prechodom cez sedlo z doliny do doliny. Trasa od Capieho plesa na sedlo Bystrá Lávka je exponovaná a v sedle sú reťaze, či stupačky.
V celej doline sa držíme žltej značky.
V doline sa nenachádza žiadna vysokohorská chata.
Po vodopád Skok…
Začínam ráno na už vyššie zmienenom Štrbskom plese. Budeme sa celý čas držať žltej značky. Nedá sa zablúdiť. Na vodopád Skok sa v klude dostanete do hodiny a pol. Už aj s prestávkami na fotenie 😁 Je to veľmi pekná, ba priam malebná prechádzka.
Na jeseň je táto trasa o to krajšia. Pestro sfarbené stromy, kríky, tráva…do toho nenáročné prevýšenie. Dokonalá túrička pre nie zdatných jedincov, či rodinky s detičkami. Keď ale aj tak chcete zažiť krásne tatranské scenérie, je to ideálna voľba.
Chvíľku kráčate lesom, neskôr sa stromy začnú strácať a vstúpite do kráľovstva kosodreviny. Odtiaľ sa už nebudete vedieť vynadívať na okolité končiare. To pravé tatranské…na ľavo Soliská, na pravo Patria, Satan…
Vodopád Skok ( 1789 m.n.m )
Ani sa nenazdáme a po približne hodine a pol stojíme pred mohutnou masou padajúcej vody.
Vodopád Skok je jednoznačne jedným z najkrajších slovenských vodopádov. Meria niečo pod 30 metrov. Svojou dostupnosťou a nenáročným výstupom láka veľmi veľa ľudí. Keď pôjdete skoro ráno, stretnete maximálne turistov, ktorí sa na Skoku ani len nezastavia, pokračujú rovno smerom hore, napríklad na Bystrú Lávku. Vtedy tento vodopád máte takpovediac pre seba.
Čím neskôr počas dňa vyrazíte, tak rátajte s davmi ľudí, detí. Aj na fotku pod vodopádom si zrejme počkáte v rade ako kedysi na pomaranče 🙂
Povesť o Skoku…
V Mlynickej doline sa kedysi dávno lovili kamzíky. Mladý chlapec z okolia Tatier sa vybral na takýto lov, no nikdy sa z neho nevrátil. Jeho milá za ním toľko smútila, že sa rozhodla ho ísť sama hľadať. Chodila po doline a nariekala. Sadla si na skalu, plakala a plakala. Plakala toľko, že z jej sĺz vznikol obrovský vodopád. Nikdy svojho milého nenašla, ale vodopád jej sĺz padá dodnes.
Pleso nad Skokom ( 1801 m.n.m )
Po fotení a krátkej pauze na raňajkový snack vyrážame na Pleso nad Skokom.
Stále sa držíme žltej značky a obchádzame vodopád Skok z jeho ľavej strany. Musíme v podstate výjsť na vodopád. Nie je to nič náročné, hoci zdola sa to náročné javí. Keď sledujete zdola, ako ľudia razia cestu strmo nahor…v realite to už nie je tak hrozivé. Na tomto výstupe ponad vodopád Skok sa nachádza aj pasáž istená reťazami.
Mlynickou dolinou tečie rieka Mlynica, ktorá v doline vyviera. Tvorí aj Skok a pleso nad ním.
Doslova po pár minútach sa ocitneme nad vodopádom a pozeráme sa na všetku tú nádheru, či už smerom z doliny von na Nízke Tatry a Kráľovu hoľu, alebo do doliny na plesá, štíty…Výrazný je hlavne Štrbský štít, ktorý máme celú cestu po pravej strane.
Nikomu samozrejme neunikne Pleso nad Skokom. Ďaľšie krásne miesto na oddych v zajatí tatranských končiarov a stále nie tak náročná túra.
V okolí Plesa nad Skokom sa nachádza aj pár malých pliesok. My sa ale po krátkej foto pauze púšťame smerom ďalej, do doliny stále po žltej značke. Opúšťame teda okolie Skoku a definitívne sa dostávame do zajatia tatranskej žuly.
Plesá Mlynickej doliny
V doline nájdeme viacero plies. Všetky sú pomenované po kopytníkoch. Volie plesá, Kozie plesá, Capie pleso,…
Mlynická dolina bola v minulosti známa tým, že sa v nej lovili kamzíky. Od toho sa odvodili aj ich názvy.
Chodníkom teda míňame rôzne „kopytníkové“ plesá 🙂
Pád vrtuľníka…
Kamennou suťou, na ktorej si dávajte pozor, ľahko totiž stratíte chodník a kamene mimo chodníka sa hýbu, sa dostávame k miestu tragickej nehody z roku 1979.
25.06.1979 sa v Mlynickej doline pod Capím plesom zrútil záchranársky vrtuľník. Sedem záchranárov letelo na pomoc turistke, ktorá si na Capom plese zranila nohu. Bohužial táto akcia skončila tragicky pre záchranárov a vrtuľník sa zrútil do skál. Neprežil ani jeden z nich. Na tomto mieste dodnes ležia časti vrtuľníka a pamätná tabuľa. Hory sú krásne, ale nevyspitateľné…
Capie pleso ( 2075 m.n.m )
Od pamätníka sa vydávame smerom k Capiemu plesu. Je to posledný, strmý úsek. Určite by som si dávala pozor, pretože v tomto úseku je terén nespevnený. Skaly sú zvetrané, hýbu sa. Takže pomaly ďalej zájdeš.
Na vrchu tejto pasáže sa nám naskytne úžasný výhľad na Capie pleso.
Naľavo vidíme Bystrú Lávku, napravo Štrbský štít. Dychberúce výhľady. Hladina plesa, ako vidno aj na fotkách, je dosť nízka. Zrejme bolo v Tatrách tento rok sucho 🙂
Za Capím plesom sa nachádza posledné pleso Mlynickej doliny, Okrúhle pleso. To však vidno len z výstupu na Bystrú Lávku, takže musíte ísť ešte vyššie.
Capie pleso bolo pre mňa skvelým miestom na oddych. Počasie bolo priam gýčové. Len tak si sadnúť na skalu, nasávať jesennú atmosféru Tatier, dať si niečo dobré.
Samozrejme sa z neho dá pokračovať na už zmienenú Bystrú Lávku a z nej do vedľajšej Furkotskej doliny. Takže keď ste makač a dobrodruh, kludne choďte do toho ☺️ Samozrejme, každý podľa vlastných možností. Sedlo Bystrá Lávka je náročný výstup aj zostup.
Späť na Štrbské pleso
Po meditačnom relaxe na Capom plese prišla chvíľa, kedy sa treba vrátiť naspäť do reality. Bohužiaľ. Tak ako na Capie pleso prídete, tak sa z neho aj vrátite naspäť na Štrbské pleso. Logicky, idete hlavne smerom dole, takže pozor na terén.
Pri Skoku bola v poobedňajších hodinách už pekná „plnka“. Čiže rýchlo na Štrbské. Priznám sa, v tom teple ma viedla hlavne myšlienka studenej, čapovanej Kofoly 😁
Záver
Mlynická dolina je nádherná. Určite mi dáte za pravdu. Nie je veľmi dlhá, náročnosť je taká stredná. Občas sú strmšie pasáže , občas pleso, občas rovinka. Teraz na jeseň je o to krajšia. Viete si v tejto doline urobiť výlet s rodinou a deťmi na Skok, viete si zamakať na Capie pleso a zažiť „echt“ Tatry, alebo viete hrdinsky prejsť cez sedlo Bystrá Lávka do vedľajšej doliny a zažiť adrenalín. Ponúka toho fakt veľa.
Tak čo, boli ste už v Mlynickej doline ? ☺️
Videá k túram mám na Instagramovom profile @na_ture_s_rysavou ❤️
Pridaj komentár