Dve doliny (Malá a Veľká studená dolina), štyri chaty (Rainerova útulňa, Zamkovského chata, Téryho chata a Zbojnícka chata), nekonečné výhľady a množstvo plies s prechodom cez Priečne sedlo – aj tak by sa dala v skratke popísať jedna z najťažších turisticky značených a zároveň najkrajších trás vo Vysokých Tatrách. A po jej absolvovaní môžem len súhlasiť. ♥
Trasu s viac ako 23km okruhom s prevýšením asi 1600m zo Starého Smokovca si môžeš pozrieť aj na webe hikemates. Ak ťa zaujíma viac z nášho zážitku, viac o ňom sa dočítaš v článku.
Plánovanie prespávačky
Začiatkom júla sme sa rozhodli, že je čas na ďalšie väčšie dobrodružstvo. Už dlho som chcela prespať na nejakej horskej chate a po pár úvahách, padla voľba na Téryho chatu. Tatry máme veľmi málo pochodené, popravde, vždy ma odrádza to množstvo ľudí a hlavne, nemáme ich až tak „po ruke“. Ale stráviť noc na horskej chate je zárukou toho, že minimálne večer a ráno sa hory vyprázdnia a vieš si užiť pokoj uprostred našich veľhôr.
Keď sa všetkým štyrom z nás podarí zladiť termín (a že to nebolo jednoduché), píšem na Terynku mail, či by sa pre nás našli štyri miesta na prenocovanie. Počas hlavnej turistickej sezóny, uprostred prázdnin a dovoleniek by to mohol byť problém. Našťastie sa našli, aj keď už len ako núdzové prespanie na matracoch v jedálni.
Sneh v Tatrách uprostred leta
Blíži sa náš týždeň s prespávačkou a na začiatku týždňa vidíme predpovede s prudkým ochladením, snehom, dažďom a vetrom, priznám sa, smutno mi zostalo. Upla som sa na predstavu krásnych slnečných dní v Tatrách s dokonalým východom slnka. Človek by nečakal, že 26.7. počas leta nad 2000m bude sneh.
Aj keď, naposledy v polke septembra na Terynke nám rovnako nasnežilo a užili sme si pravú zimnú turistiku 😀 Našťastie štvrtok a piatok nevyzerá tak zle (najlepšie z celého tyždňa), takže nič nerušíme s tým, že uvidíme ako bude a prispôsobíme sa počasiu.
Všetky cesty vedú na Terynku
Na chatu sa vieš dostať niekoľkými trasami buď zo Starého Smokovca alebo dlhšou trasou z Tatranskej Javoriny. Náš pôvodný plán bol nechať auto v Starom Smokovci, autobusom sa odviesť do Javoriny a odtiaľ vyraziť menej známou turistickou trasou cez Javorovu dolinu a Sedielko k Téryho chate. Ten však aj kvôli predpovedi počasia a zdĺhavosti trasy meníme.
Po tradičnej pauze na kávu na Martinskej pumpe a pokazenom aute pred Popradom (keď už cesta je zážitok :D) okolo desiatej konečne parkujeme v Starom Smokovci. Priznávam, u mňa celkom víťazí lenivosť a rada by som sa na Hrebienok vyviezla lanovkou (ušetrených 11 eur :)), ale som prehlasovaná väčšinou, a tak šlapeme hore. Aj tak ľudí v rade čaká veľmi veľa, a nakoniec to stúpanie zvládame. Dokonca je teplejšie, než sme čakali a slnko vykúka.
Zamkovského chata
V okolí Hrebienka a Rainerovej útulne značne vidieť, že prebieha hlavná sezóna. A možno to množstvo ľudí umocňuje aj fakt, že práve tento štvrtok je najkrajšie počasie počas celého týždňa a tak väčšina sa vybrala dnes na výlet. Nezdržiavame sa preto dlho a šlapeme si to okolo Obrovského vodopádu, miestami takmer v zástupoch ako húsky, až na Zamkovského chatu po zelenej značke. Tu si dávame krátku pauzu – čajík, niečo malé pod zub, pečiatku do turistického zápisníka.
Zamka je skvelý cieľ pre menej zdatných turistov či rodinky s deťmi, keďže sa nachádza asi hodinu cesty od Hrebienka. Tiež je to vidieť na množstve ľudí. Chata je momentálne v rekonštrukcií. Chatu postavil v rokoch 1942-1943 známy horský vodca a horolezec Štefan Zamkovský (1908-1961) s manželkou Ludmilou, dovtedy nájomca na Téryho chate. V období 2.svetovej vojny poskytla Zamkovského chata a jej okolie úkryt prenasledovaným politickým utečencom, partizánom a židovským rodinám.
Pozn. Ak ťa zaujíma viac o histórií tatranských chát, odporúčam knihu Tam hore. Ja na to nemám veľa priestoru, už aj tak bude článok dlhý 🙂
Cesta na Téryho chatu
Máme síce dosť času, ale pomaly sa vyberáme ďalej. Množstvo ľudí už z Téryho chaty postupne schádza dole, a tak turistov ubúda, čo je pre mňa len super, lebo tie davy nedávam. Stúpanie Veľkým a Malým hangom mi teda dáva zabrať, mám pocit, že v tom snehu minulý rok mi to išli lepšie. Stretávame chalana, ktorý sedí uprostred chodníka, ako mu (asi) priateľka obväzuje koleno len s tričkom. Ponúkame mu obväz, nech aspoň trošku to má zafixované. Ono niektoré stúpania a hlavne ešte klesania dávajú kolenám zabrať. Na chatu už z ich skupinky hore neprišiel, dostal lieky na bolesť a verím, že v poriadku došiel dolu.
Noc na najvyššie položenej celoročne otvorenej chate na Slovensku
Téryho chata je najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou. (2015 mn.m.) Prichádzame k chate, vonku sa celkom rozfúkalo, ale aj tak sa pomotám ešte po okolí, pri plieskach, kochám nad čarovnými kvetinkami, ktoré sú všade. Dokonca môj obľúbený hadovník ♥ Vnútri je celkom plno, objednávame si chatársky čaj, ktorý chutí najlepšie a tiež nás zahreje. Zisťujeme, že nejakí ľudia sa odhlásili, a tak sa nám ušlo miesto v izbe na posteliach.
Keďže prichádzame do izby prví okolo tretej, zaberáme prvé štyri miesta (do večera sa však všetkých 12 postelí obsadilo). V kúte máme malú piecku, kde nám potom zakúria, takže zima absolútne nebola a k tomu ešte brutálna romantika. Spacáky sme si nemuseli brať (mne sa ani nezmestil :D), keďže sme ich dostali, rovnako ako aj vankúše. Noc nás na Terynke vyšla 22,50. Plus sme si dali aj večeru za 12 eur (nenormálne dobrá cesnačka s gulášom a knedľou) a raňajky za 6 eur. Takisto si vieš na chate nabiť telefón, dať si teplú sprchu za poplatok či požičať prezúvky.
Najkrajší je podvečer v okolí chaty a na chate, keď zvyšní turisti poodchádzajú. Pokojný, krásne svetlo, všetko rozkvitnuté, okolo behajú kamzíky. Človek si len sadne a užíva kľud. Prichádza aj pár nosičov, toto je niečo, čo ma fascinuje a obdivujem a spomeniem si na nich vždy, keď nadávam na ťažký batoh. (Viac o tatranských nosičoch si vieš prečítať v knihe Na chrbte.) Fakt sa to nedá popísať, to jednoducho len byť, nasávať okamih a užívať si magičnosť danej chvíle. Väčšina turistov alebo aj horolezcov, čo prespáva, sú zahraniční – Poliaci, Česi, počuť aj nemčinu. Ale byť v spoločnosti ľudí, čo milujú hory rovnako ako vy, je láska.
Ráno uprostred objatia štítov
Spí sa mi skvelo, lepšie ako doma. V noci okolo druhej sa budím a musím ísť na wecko. Prekvapuje ma pokoj a bezvetrie vonku, jasná obloha s hviezdami a v doline vysvietený Poprad. O piatej ráno vyliezam opäť von, a aj keď je predpoveď nepriaznivá, skúšam, či sa nepošťastí východ slniečka. Zamračilo sa však a vysnívaný východ slnka sa nekoná. Aj tak som si vonku posedím v tichu úplne sama a užívam si výhľady na okolité štíty a dolinu. Potom ešte na hodinku zaliezam pod spacák.
O siedmej máme raňajky, a tie sú parádne a opäť čajík, ktorý si prelievam do termosky. Vonku sa rozpršalo, nič intenzívne, no spolu s ostatnými vyčkávame, ako sa počasie vyvinie. Niektorí plánujú liezť Lomničák, iní sa budú vracať do doliny. Asi o pol deviatej prestáva pršať, vychytávame nejaké okno medzi prehánkami, dokonca slnko sa snažilo predierať. Pár ľudí pred nami vyrazilo, aj skupinka piatich žien z Čiech, a my vyrážame tesne po nich.
Prechádzame najskôr okolo Spišských plies, tu na otvorenom priestranstve sa celkom do nás oprie vietor. Čoskoro začína prvé stúpanie a prvé reťaze. Prechádzame cez Rázcestie pod Sedielkom, odkiaľ už pokračujeme po žltej značke.
Priečne sedlo – najnáročnejšia turisticky značená trasa na Slovensku
Po necelej hodinke sa dostávame k Priečnemu sedlu, ktoré sa nachádza medzi Širokou vežou a Priečnou vežou vo výške 2 352 m n. m. Sedlo pretína dvojitým zárezom Prostredný hrebeň. Je to dvojsedlo.
Keď vidím kolmú tatranskú žulu, tie reťaze a novovybudovanú ferratu v roku 2021. Začínam trošku o sebe pochybovať, na čo som sa to dala nahovoriť zase 😀 Vedela som, že to bude makačka, ale popravde som si nepredstavovala, že až tak. Znovu začína mrholiť. Prvý úsek prechádzame po žltej značke cez reťaze, ale tým, že skaly sú mokré, dosť sa šmýka, rozhodujeme sa pokračovať cez ferratu hoci bez výstroje. Rovnako ako české baby pred nami vyhodnocujeme, že kramle a lano je pevnejšie a istejšie, a v týchto podmienkach lepšia voľba.
A tak s najväčšou opatrnosťou krok po kroku stúpame hore. Ono ma to aj baví, aj to je sranda a adrenalín, ale so všetkou vážnosťou, opatrnosťou, pokorou a rešpektom leziem a modlím sa, nech to bezpečne prelezieme a prežijeme. Fakt mi nebolo všetko jedno, v tých podmienkach mi to prišlo náročnejšie než Gerlach. Ale výhľady sú aj tak dokonalé, aj keď nie je krásne počasie.
Zostup z Priečneho sedla
Konečne sme v Priečnom sedle, čaká nás však ešte klesanie. Tam chvíľku mám krízu, v jednom momente neviem, kam dať nohu a ruku. Sadnem si a pár sekúnd musím rozdýchavať. Našťastie mám najlepších parťákov, ktorí ma podporia a v poriadku sme schádzame dole. Hoci zostup cez skalné sutiny a skaly nám dáva tiež zabrať.
O bezpečnosti na horách alebo turistiky nie sú vždy len slniečkové fotky na instagrame
Tu by som ešte rada spomenula, že hoci možno môj opis znie dramaticky, možno to až také strašné nebolo, ja som rada, že som sa prekonala a dala som to. A myslím, že dokonca pôjdem znovu, ale už za slnečného počasia. 😀 A možno pre niekoho to nemusí byť vôbec náročné, niekto lezie po skalách ako kamzík, a niekto je šťastný z toho, že zvládol výstup po Zamku. Niekto má strach z výšok, niekto z prespávania v prírode, a obdivujem každého, kto sa prekoná. Neporovnávajme sa prosím, každý má iné limity, a pre každého náročnosť znamená niečo iné.
Rovnako však pripomínam, že je určite namieste musí zvážiť svoje schopnosti a možnosti, predpovede počasia a takisto netreba zabúdať ani na poistenie, ktoré môžeš mať aj vrámci členstva v KST Hikemates. No a ísť ferratou takisto odporúčam len s výbavou. Aj keď stále si stojím za svojím, že v danom okamihu sme to vyhodnotili najlepšie a chvalabohu sa nič nestalo.
Čaro daždivého počasia a hmiel v horách
Dole ďakujem Bohu, že žijeme a dávame si čajík z termosiek a horalky. S českými babami hodnotíme náš adrenalínový zážitok, tentokrát už so smiechom a radosťou. Po krátkej pauze pokračujeme ďalej na Zbojníčku. Po daždi sa začínajú hmly v doline a popod Slavkovský štít prelievať. Toto magické počasie je moje najobľúbenejšie a brala som to ako najkrajšiu odmenu po tomto zážitku. ❤ Jedinečná atmosféra a divadlo, ktoré počas slnečných a jasných dní v horách nezažiješ.
Toľko som unesená, toľko fotím, až sa nám kúsok nad Prostredným Sivým plesom podarí zísť mimo žltej značky. Našťastie si to skoro všímame, a vraciame sa. Hoci dva dni predtým napadol nad 2000m sneh, my nachádzame len staršie snehové pole a staviame snehuliaka ☃️ Túto trasu od Terynky a celkovo aj na Zbojníčke som prvýkrát, tak sa neviem vynadívať a keďže počasie nie je ideálne, aj v hlavnej letnej sezóne si ju užívame s minimom turistov.
Zbojnícka chata vo Veľkej studenej doline s najväčším počtom plies
Prichádzame k Zbojníčke a samozrejme už začína svietiť slniečko. A vieš, čo je na turistike najlepšie? Predsa jedlo! Na kávu a parenú buchtu myslím už posledné hodiny a chutili neskutočne vynikajúco. Vnútri dobiehame aj skupinku „našich českých báb“ či ďalších turistov, ktorí sa vybrali na chatu z Hrebienka. Posedíme si, zohrejeme sa . Pôvodne sme rozmýšľali, že budeme spať tu, ale myslím, že sme si trasu fajn rozdelili a dobre to bolo takto. Asi o pol druhej dávame jednu spoločnú fotku pred Zbojkou a poberáme sa dole.
Dolina je krásne rozkvitnutá, pár ľudí šľape hore, ale dnes nie je tak plno ako včera. Znovu sa spúšťa dážď, štíty sa zahaľujú do hmly. Obliekame pršiplášte a smejeme sa aj s českými babami, ktoré dobiehame, že sme ako mníšky a ešte aj hrbaté 😀 Stretávame aj líšku, ktorá však rýchlo mizne v kosodrevine. Cesta ubieha rýchlo, ale poviem pravdu, hoci ideme krásnym lesom, už si nestíham tak vychutnávať okolie a vnímať po takých intenzívnych dvoch dňoch. Cestou sa ešte zastavujeme po pečiatku do Turistického pasu na Rainerke a Bilíkovej chate. Z Hrebienka už len rýchlo zbehneme do Smokovca k autu.
Túto trasu rozhodne odporúčam ❤ Dve nádherné doliny, krásne výhľady, plesá a tatranské chaty. A ak sa rozhodujete zažiť podobné dobrodružstvo, Hikemates organizuje v septembri prespávačku na Terynke. Myslím, že nejaké miesta sú ešte voľné, neváhaj a prihlás sa tu. Sľubujem ti, že to bude stáť za to!
A ak by si chcel/a viac tipov na túry či výlety (nielen) po Slovensku, môžeš ma sledovať na mojom instagrame @radoska_z 🙂
Pridaj komentár