Spať na vysokohorských chatách má svoje čaro. Kedysi som to podnikal aj sólo, ale s dobrou partiou naladenou na rovnakú nôtu sú dobré pocity násobené exponenciálne. Z komunitných výstupov asi viete, že ľudia z Hikemates vždy vytvoria super atmosféru. Za dva roky spoločných potulkov sme podnikli túry najmä vo Fatrách a Tatrách, a inak tomu nebolo ani v polovici júna
Byť členom oddielu KST Hikemates prináša výhodu možnosti prednostného prihlasovania sa na platené akcie tipu prechodová túra alebo prespávačka. Takúto pozvánku som mailom dostal v polovici apríla s predmetom “Prvá prespávačka tejto sezóny na Chate pri Zelenom plese”. Dátum 17.-18.6. mi hneď napovedal, čo má Zuzka a spol za ľubom počas tohto víkendu. Nakoľko sa 15.6. otvárajú chodníky uzavreté počas sezónnej (zimnej) uzávery, tak hlavným cieľom mal byť vrchol nad “Brnčalkou” – Jahňací štít.
Človek mieni ale pán Boh mení..
Keďže to bola túra, okrem prespatia na jednej z najkrajších chát v Tatrách, s rôznym miestom štartu a cieľa, tak nás autobus previezol z Nového Smokovca do Tatranskej Javoriny. Odtiaľ sme sa po modrej turistickej značke vybrali cez dolinu Zadné Meďodoly do Kopského sedla a ďalej až na Veľké Biele pleso. Alpínsky charakter lúk v Belianskych Tatrách nám doprial farebnú hru rôznych kvetov
Nakoľko sme sa ráno v autobuse dozvedeli, že Jahňací štít nie je s naším (predtým) odporúčaným vybavením dostupný – potrebovali by sme podľa členov HZS veľké horolezecké mačky a cepíny, tak sme pri Bielom plese dostali na výber. Zdatnejšia časť skupiny sa vybrala po zeleným chodníkom na jedinú vysokohorskú chatu v Belianskych Tatrách – Plesnivec, ostatní išli priamo na “Brnčalku”.
Na Plesnivci sme sa občerstvili a doplnili tekutiny rôznych charakterov 😊. Nechali sme im tam Knihu o horských nosičoch “Na chrbte” a najnovšie (piate) vydanie Hikemates magazínu. Následne sme sa tou istou trasou vrátili na Biele pleso a odtiaľ už po trase Tatranskej magistrály s väčším oneskorením prenasledovali zvyšných kolegov k Zelenému plesu. Na chatu sme prišli cca o pol šiestej, akurát na ubytovanie sa a rovno za stoly k večery. Vonku sa začalo pomaly stmievať, niekto niekto by sa vybral dole do “Baru u Bélu”, no my sme zostali sedieť v zadnej časti chaty.
Dôvod nám poskytol fotograf podujatia, ktorý je okrem iného aj kameramanom Televíkendu. Svoje filmárske nadanie využil na nádherný dokument “Nedokončená vynáška”. Tento pojednáva o horskom nosičovi Jurajovi Petranskom, ktorého počas jednej zimnej vynášky na Térryho chatu pod Veľkým Hangom zasypala lavína a, bohužiaľ, jeho nádherné remeslo sa mu stalo osudným.
Niečo predsa len môže byť po starom
Druhý deň vyšiel presne podľa pôvodného plánu. Počasie bolo premenlivé po oba dni a tak možno aj dobre, že sme Jahňák vynechali. Aj tak by sme z neho nemali žiaden výhľad. Nebol ani zo svišťovky, tak aspoň pre predstavu, čo by sme videli sa tam nachádza tabuľka 😊
Zo skalnatej chaty sme sa už rozpustili každy vlastným tempo/ tempom kolegu spolujazdca 😊 Zámku dokonca niektorý museli opúšťať zrýchleným tempom, aby ušli pred búrkou. Aj na Obrovskom vodopáde bolo vidieť, že hore sa snehy ešte nestopili. Zatiaľ som ho nevidel tiecť silnejším prúdom
Na Hrebienku zaručene stretnete medveďa. Keď nie skutočného tak deväť drevených určite 😀
Zváž svoje možnosti
To, že chodníky sa 15.6. legálne otvoria neznamená, že sú aj reálne schodné. Zapamätajte si motto nejedného horolezca: “Cieľom nemá byť vrchol, ale návrat domov.” Hory tam boli sú a budú. Radšej sa vrátiť alebo pozmeniť svoj plán, ako by ste sa do hôr už nikdy nemali vrátiť. Oddiel KST Hikemates vás určite všetkých rád príjme za svojich členov, aby ste mohli zažiť podobné dobrodružstvá.
Horám zdar 😊
Pridaj komentár