Dni sa predlžujú, Slnka pribúda, našťastie pre prírodu, uplynulé dni priniesli aj dážď a v Tatrách vo vysokých polohách aj sneženie. Obmedzenia, ktoré sme zažívali a ešte stále zažívame najmä v cestovaní motivujú stále viac a viac ľudí tráviť čas v prírode, v lese na prechádzke, či na turistike. A zdá sa, že ani v lete to nebude inak a väčšinu dovoleniek budeme tráviť doma na Slovensku.
Kým sa o dva týždne otvoria tatranské chodníky, kde ešte stále platí zimná uzávera a nahrnú sa na ne húfy turistov, máme tu pár tipov na celodenné túry v rôznych kútoch Slovenska. Zamerali sme sa tentoraz na dlhšie trasy, na väčšine z nich stráviš celý deň. No počas turistiky tu nájdeš aj rôzne prekvapenia. Ak si menej zdatný turista, práve tie sa môžu stať cieľom tvojej nenáročnej prechádzky.
Z Kuchyne do Lozorna cez Vysokú (Malé Karpaty)
Mnohí z nás dlhé roky nepovažovali Malé Karpaty za hory v pravom zmysle slova 🙂 Toto pohorie má ale čo ponúknuť. Nie sú to len malebné zákutia, ale aj vrcholy s krásnymi scenériami a výhľadmi. Výstup nie je pritom náročný, lebo maximálna výška len o niečo presahuje 750 metrov. A tak tí z vás, ktorí žijú v okolí Bratislavy a nechce sa im merať cestu do vzdialených kútov Slovenska, môžu objavovať turistické krásy v blízkosti hlavného mesta.
Takouto trasou je aj náš prechod z Kuchyne do Lozorna. V oboch obciach stoja autobusy z aj do hlavného mesta a nájdeš v nich obchod alebo krčmu s občerstvením. Trasa z Kuchyne do Lozorna prechádza cez štyri malokarpatské sedemstovky. Hneď v jej úvode sa vyšplháš na výraznú Vysokú (760 m.n.m.). No ešte pred malebným chodníkom lesom, lúkami a po skalách, ťa rozčúli miliardárska výstavba majiteľov finačnej skupiny Penta na rázcestí Vývrat, kde kedysi stával poľovnícky zámoček.
Po zostúpení z Vysokej sa modrá značka na Panských uhliskách pripojí k červenej a po nej dôjdeš na Hubalovú. Neďaleko je výdatný prameň, v ktorom si môžeš doplniť zásoby vody. Trasa ťa po vrstevniciach, cez Čermák, povedie krátkym a prudkým stúpaním na Skalnatú. Práve odtiaľ bývajú krásne výhľady na východ Slnka, ktorý ti nedávno odporučili aj naši chalani Paťo a Ondro. Skalnatá (704 m.n.m.) je ďalšia sedemstovka na našej trase.
Hneď za ňou sú ďalšie dve, aj keď musíš trochu odbočiť z turistickej značky, aby si sa dostal na vrchol Čertovho kopca (752 m.n.m.) a na Javorinu (703 m.n.m.). V Sedle pod Javorinou opustíme červené značku a po žltej zostúpime do Perneku.
Nielenže po chvíli narazíš na studničku, ale ako sa neskôr ukáže, ocitneš sa v oblasti bývalých baní. Pernecké bane, ako sa táto oblasť nazýva, zažili svoj rozmach najmä v 19. a na začiatku 20. storočia, ťažil sa tu prevažne pyrit. Je zaujímavé prejsť sa pomedzi staré banské haldy. Ako sa píše na informačnej tabuli, do týchto miest viedla úzkorozchodná železnička, ktorou sa vyťažený materiál vozil do Perneku. Počas zostupu do obce na viacerých miestach zaznamenáš, že chodník prechádza po železničnom násype.
Ak si menej zdatný turista, alebo ideš na výlet s deťmi, zober ich z Perneku na prechádzku k baniam. Zvládnu ju aj menšie deti.
Trasa>>>
Okruh masívom Šípu zo Stankovian (Malá Fatra)
Výrazný vrch Šíp (1.170 m.n.m.), leží nad údolím Váhu z druhej strany ho zviera zase rieka Orava, ktorá sa práve pod Šípom vlieva do Váhu. Tejto oblasti sa preto hovorí aj Šípska Veľká Fatra, od hlavného hrebeňa Veľkej Fatry ho oddeľuje údolie Váhu.
Najlepšie sa na Šíp dostaneš zo Stankovian. Stojí tu vlak, alebo si tu môžeš nechať auto. Na túru vyrazíš buď po zelenej značke, na ktorej ťa čaká výraznejšie stúpanie. My sme sa vybrali po žltej, ktorá vedie miernym stúpaním po lesných cestách do Žaškovského sedla. Môžeš si tu urobiť prvú prestávku v altánku pod lesom. Po ďalšom stúpaní žltou značkou, prekročíš hranicu národnej prírodnej rezervácie Šíp a začnú sa objavovať aj prvé skalné útvary a v nich malé jaskyne. Odporúčame ti z trasy na chvíľu odbočiť a nakuknúť do Ľadovej jaskyne v Šípe. Je voľne prístupná. Od nej je to na vrchol Šípu s lavičkou s výhľadom na kľukaté údolie Váhu už len asi 15 minút. Stojí za to, nejaký čas zotrvať.
Trasa ťa ďalej prevedie skalnými úsekmi na Zadný Šíp (1.143 m.n.m.). Odtiaľ začína prudké klesanie a dobre si všímaj značenie, aby si nezišiel z chodníka. Najväčšie prekvapenie sa ale ukrýva na križovatke zelenej a žltej značky. Jedna z najzachovalejších osád horskej architektúry osada Podšíp s niekoľkými drevenicami a výhľadom na hlavný hrebeň Malej Fatry. Posedieť tu a v myšlienkach sa vrátiť do minulosti naozaj stojí za to.
Prudkým klesaním sa dostaneš späť do údolia a ak ešte nemáš dosť, malá zachádzka k chránenému územiu Močiar môže byť posledným spestrením celej túry.
Trasa>>>
Z Hiadľa na Veľkú Chochuľu (Nízke Tatry)
Takmer každý turista pozná Hiadeľské sedlo, hranicu kde začína/končí hrebeň Nízkych Tatier. Z jednej strany sa do neho dá vybehnúť zo známej, aj keď dnes zanedbanej, kúpeľnej Korytnice, no málokto vie, že pomenovanie má vďaka pohronskej obci Hiadeľ z opačnej strany hrebeňa. Práve táto oblasť môže byť čoskoro predmetom záujmu ochranárov, pretože cez ňu má byť trasovaná cesta R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka. Aj my budeme pozorne sledovať, aké zásahy do prírody sa tu budú plánovať.
Prečítaj si tiež:
Do malej obce v úzkom údolí sa dostaneš z hlavného ťahu z Banskej Bystrice smerom na Brezno, ak odbočíš za Slovenskou Ľupčou. Modrá značka síce začína už v obci, kde si môžeš nechať auto, no púť údolím po asfaltovej ceste, nebýva vždy jednoduchá. Autom sa dá dostať až na koniec doliny k pamätníku. Skrátiš si tak celkový čas túry minimálne o dve hodiny.
Hiadeľ bol počas Slovenského národného povstania útočiskom partizánov. V časti doliny pod Hiadeľským sedlom sa skrývali aj prenasledovaní Židia. Práve v týchto miestach nacistické vojská povraždili zajatých partizánov a takmer 70 občanov židovského pôvodu. Náučná tabuľa ťa, počas stúpania do Hiadeľského sedla, prinúti, nielen sa kochať prírodou, ale zamýšľať sa, ako tu ľudia prežívali vojnovú zimu.
V Hiadeľskom sedle sa modrá značka, neďaleko útulne s možnosťou prespatia, pripája na červenú. A začína tu poriadne nízkotatranské stúpanie na Prašivú (1.652 m.n.m.). Prekonáš prevýšenie viac ako 500 m a zaberie ti to aj dve hodiny. Najprv krásnymi lesmi, neskôr horskými lúkami porastenými čučoriedkami, brusnicami a záverečná časť vysokou Kosodrevinou. Prašivá má dlhý hrebeň a tak vrchol stúpania, ešte nie je koniec cesty 🙂 z vrcholu, to už na Veľkú Chochuľu (1.753 m.n.m.) nie je ďaleko. Prekvapením a odmenou sú nekonečné výhľady do všetkých strán. Uvidíš nielen hrebeň Nízkych Tatier, ale aj Vysoké Tatry, Západné Tatry, celý hrebeň Veľkej Fatry a dovidíš aj na Malú Fatru. Ak sa nechceš vrátiť tou istou trasou, a nemáš v Hiadli auto, možností zostúpenia do doliny je veľké množstvo, nebudeš si vedieť vybrať.
Trasa>>>
Zo Stratenej do Telgártu a k Dobšinskej ľadovej jaskyni (Slovenský raj)
Keď sa blížiš vlakom do Stratenej, nečakal by si, že v úzkych dolinách a roklinách, ktoré vytvára rieka Hnilec sa objaví malá dedinka. Jej názov je naozaj priliehavý. Práve tu však začína niekoľko zaujímavých túr a výletov. Ten náš povedie cez okraj Slovenského raja, no najprv si zo Stratenej, cez malebný Stratenský kaňon, odskočíme za prekvapením, do neďalekej Dobšinskej ľadovej jaskyne. Tá má naozaj čo ponúknuť a vidieť ju sa oplatí. Zo Stratenej sa k jaskyni dostaneš za necelé dve hodiny.
Ak sa ti nechce po návšteve jaskyne vracať späť na začiatok trasy, modrá značka ťa privedie na rázcestie pod Hanesovou II. Odtiaľ pokračuješ po žltej, ktorá sa o pár minút, na lúke s prístreškami, pripája na červenú turistickú značku smerujúcu do Telgártu. Lúku s romantickou dreveničkou striedajú husté lesy. Neskôr krásny výhľad zo skaly Nad Dankovou aj s lavičkou. Ďalšie krásne pohľady, tentoraz už aj na Kráľovu hoľu ponúka vyhliadka na Strmej prti (1.199 m.n.m.), pod ktorou je aj prístrešok. Práve tu sa nachádza aj najvyšší vrch Slovenského raja dvojvrchol Ondrejisko Borovniak (1.268 m.n.m.), na ktorý vedie ďalšia odbočka.
Červená značka ďalej pokračuje cez Čuntavu, odkiaľ za pár desiatok minút, po starej ceste vykladanej kameňmi zbehneš do sedla Besník. Hranica medzi Slovenským rajom a Nízkymi Tatrami s majestátnou Kráľovou hoľou, ale aj so železnicou patrí k najmalebnejším kútom Slovenska. O pár metrov nižšie pramení rieka Hron a popri jej úvodných meandroch sa dostaneš až do Telgártu, no ešte pred obcou ťa prekvapí veľmi fotogenický Chmarošský viadukt.
Trasa>>>
Z Osadného cez Ruské sedlo (Bukovské vrchy)
Najvýchodnejšia túra nášho výberu začína v Osadnom, malej obci pod Bukovskými vrchmi na severovýchode Slovenska, ktorú preslávil rovnomenný slovenský film režiséra Marka Škopa. Z obce sa vyberieš po žltej značke, ktorá ťa privedie do Bálnice na poľskej strane hranice. Tu ťa čaká prvé prekvapenie, horáreň a konečná stanica bývalej úzkorozchodnej železnice, ktorá dnes slúži turistom.
Červená značka ťa z Bálnice povedie hrebeňom na vrchol Černiny (929 m.n.m.). Odtiaľ cez viac ako 1000-metrový Strop (1.011 m.n.m.) a chránenú oblasť Šípková do Ruského sedla.
Prečítaj si zaujímavý rozhovor:
Ruské sedlo bolo svedkom mnohých historických udalostí. Odohrávali sa tu významné boje prvej svetovej vojny (v rokoch 1914-1915), v októbri roku 1944 sa tu odohrali aj významné boje druhej svetovej vojny. V okolitých lesoch ťa aj preto prekvapia rozsiahle systémy zákopov, ktoré sú tu viditeľné dodnes. V Ruskom sedle je aj malá útulňa a pramení tu riečka Cirocha.
Trasa>>>
Pridaj komentár